1 O.s.p. Podľa § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p. je opravný prostriedok prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti. Podľa § 250c ods. 1 O.s.p., žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka. Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Skutočnosť, že súd prvého stupňa odmietol podanie účastníkov konania v 1/ a 2/ rade podľa § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p.
1 O.s.p. má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu podľa § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p. nie je prípustné. Na uvedený záver by nemalo vplyv ani nesprávne poučenie, uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvého stupňa o prípustnosti odvolania, lebo takéto nesprávne poučenie nezakladá právo na jeho uplatnenie. Rovnaký názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 181/2011-35 zo dňa 14.09.2011, v ktorom s odvolaním sa na § 246c ods. 1 vetu druhú O.s.p. uviedol, že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku akýkoľvek opravný prostriedok (teda aj odvolanie proti výroku o odmietnutí opravného prostriedku) prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti výslovne ustanovené. Odvolací súd dáva do pozornosti, že účastníci konania v 1/ a 2/ rade boli do predmetného konania pribratý uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/68/2014-33 zo dňa 20.03.2015, teda až po vydaní a doručení napadnutého uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2014/29031/80168/ŠSS-Ka zo dňa 29.09.2014. Krajský súd tak postupoval v súlade s ustanovením § 168 ods. 2 O.s.p., keď napadnuté uznesenie zo dňa 20.03.2015 doručil všetkým vtedajším účastníkom konania (právnemu zástupcovi žalobcov a žalovanému). Najvyšší súd Slovenskej republiky musí v ďalšom uviesť, že aj keby došlo k pribratiu účastníkov konania v 1/ a 2/ rade predtým, než vydal rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.09.201 a toto im následne ako pribratým účastníkom doručoval, nič by sa nemenilo na tom, že proti predmetnému rozhodnutiu zákon nepripúšťa podanie opravného prostriedku (§ 250c ods. 1 O.s.p.
1 veta druhá O.s.p.) Vo vzťahu k námietke účastníkov konania v 1/ a 2/ rade o tom, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil ich návrh na zrušenie uznesenia ako opravný prostriedok, odvolací súd uvádza, že návrh na zrušenie uznesenie nie je možné vyhodnotiť inak ako opravný prostriedok s tým, že aj odvolací súd v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. považuje predmetný návrh za opravný prostriedok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie účastníkov konania v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/68/2014-115 zo dňa 01.07.2015 odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p.
1 veta prvá O.s.p. ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
1 O.s.p. a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.