Obsah (16)

§ 26a§ 259§ 65§ 112§ 26§ 132§133§ 250q§ 250k§ 32§ 142§ 129§ 81§ 21§ 492§ 94

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7So/71/2015 Identifikačné číslo spisu: 5015200451 Dátum vydania rozhodnutia: 14.12.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 26aa § 142 ods.

4 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 100/1988 Zb.") a

§ 259ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") a č. XXX XXX XXXX X -II., ktorým bol od 18. marca 2014 odňatý starobný dôchodok priznaný

§ 65

zákona o sociálnom poistení a to

§ 112ods.

2 a 6 zákona o sociálnom poistení. Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ si žiadosťou spísanou 18. júna 2013 uplatnil nárok na starobný dôchodok.

rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava z 19. januára 1999 pod č. XXXXXXXXXXXXXX/2-VÚSZ/DO-1 bol navrhovateľovi

§ 26zák.

č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov (ďalej len „zák. č. 114/1998 Z. z.") priznaný výsluhový dôchodok od

1. januára
2. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od
3. januára 1958 do
4. decembra 1959 zaradená do I. kategórie funkcií, ďalšia služba vo vojenskej škole od
5. januára 1960 do
6. júla 1961 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služby od
7. augusta 1961 do
8. októbra 1985 zaradená do I. kategórie funkcií, doba služby od
9. augusta 1961 do
10. októbra 1985 zaradená do I. kategórie funkcií, od
11. októbra 1985 do
12. augusta 1992 zaradená do II. kategórie funkcií a od
13. septembra 1992 do
14. decembra 1998 zaradená do I. kategórie funkcií. Služobný pomer navrhovateľ skončil dňa
15. decembra
16. V prejednávanej právnej veci bolo zrejmé, že navrhovateľ vykonával profesionálnu službu vojaka v rozsahu viac ako 20 rokov a po ukončení služobného pomeru dňom
17. decembra 1998 mu bol priznaný výsluhový dôchodok

§ 26zákona č.

114/1998 Z. z., pričom pri priznaní výsluhového dôchodku sa na kategórie funkcií neprihliadalo. Navrhovateľ splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok

§ 132ods.

1 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. (V. časť zákona č. 100/1988 Zb.) dňom 16. júla 1996, kedy dovŕšil vek 55 rokov. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že vzhľadom na zachovanie nároku navrhovateľa na starobný dôchodok

§ 132ods.

1 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. vo výške

§133ods.

1 v spojení s § 175 zák. č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok (vrátane nároku na jeho zvýšenie za doby poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok) je daná právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Okolnosť, že odporkyňa v minulosti starobný dôchodok priznala nesprávnou aplikáciou ust. § 275 ods. 3 a § 293aa ods. 1 zákona o sociálnom poistení, správne opravila napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 -II. zo dňa 9. februára 2015, ktorým navrhovateľovi

§ 112ods.

2 zákona o sociálnom poistení starobný dôchodok priznaný

§ 65zákona o sociálnom poistení odňala.

Krajský súd preskúmavané rozhodnutia ako súladné so zákonom

§ 250qods.

2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol

§ 250kods.

1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

1. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ, zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom odvolanie. Rozsudok krajského súdu považoval za nepresvedčivý, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na stanovisko Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia k predmetnej veci. Potrdil, že dňa 16.07.1996 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 12 463 dní t.j. 34 rokov a 53 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií; vykonal službu 2 512 dní t.j. 6 rokov a 322 dní v zamestnaní II. kategórie funkcií; odpracoval 4 871 dní t.j. 13 rokov a 126 dní v zamestnaní v III. pracovnej aktegórii. Vo výkone služby tak odslúžil 14 975 dní, t.j. 41 rokov a 10 dní, v civilnom sektore a vo VŠJŽ odslúžil a odpracoval 4 871 dní t.j. 13 rokov a 126 dní. Spolu tak odpracoval 19 846 dní, t.j. 54 rokov a 136 dní. K rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX 0-II. zo dňa
2. februára 2015 krajskému súdu vytýkal, že si neosvojil právny názor a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR v obdobnýh sporoch. S tvrdením krajského súdu, že s poukazom na § 142 ods. 4 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. je o nároku na dôchodok u vojakov z povolania príslušný rozhodnúť VÚSZ, nesúhlasil. Poukazom na § 129 zák. č. 100/1988 Zb. uviedol, že V. časť tohto zákona sa týka vojakov z povolania, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezepčení ako vojaci z povolania a občanov, ktorí boli týmito vojakmi. Navrhovateľ bol zo služobného pomeru prepustený dňa 31.12.1998

§ 32ods.

1 písm. d/ zák. č. 370/1997 Z. z., teda nie je vojakom z povolania. Dôchodkovú dávku žiada priznať za dobu, kedy je občanom, posudzovaný

§ 142ods.

4 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb.

§ 129až 143 ods.

1 zák. č. 100/1988 Zb. žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia podáva na VÚSZ aj občan, ktorý bol vojakom z povolania O občanoch bývalých vojakoch z povolania pojednáva tiež § 142 zák. č. 100/1988 Zb., ale nie ods. 4 ale ods. 5 písm. a/ a to len v príapde, ak nesplnil podmienku nároku na dôchodok

tejto časti. Na zákalde toho, že navrhvoteľ podmienky na priznanie dôhodku vekom aj počtom odpracovaných rokov splnil, nemôže o priznaní dôchodku

ods. 5 tohto zákona rozhdovať VÚSZ. Namietal, že s predloženým stanoviskom VÚSZ, ako dôležitým lsitinným dôkazom sa krajský súd vôbec nezaoberal, ani v rozsudku nezaujal voči nemu žiadne stanovisko. Dôvodil, že podaným odvolaním sa domáhal, aby pomerný starobný dôchodok bol priznaný a vyplácaný Sociálnou posiťovňou

II. časti zákona č. 100/1988 Zb., § 26 ods.

1. Zastával názor, že priznanie pomerného starobného dôchodku za dobu, kedy odvádzal odvody na dôchodkové poistenie do všeobecného systému sociálneho poistenia a nie do VÚSZ je v kompetencii Sociálnej posiťovne. Navrhovateľ ďalej uviedol, že iný spravodlivejší výpočet starobného dôchodku by vznikol pri posudzovaní všetkých odslúžených dôb a to od 01.09.1955 až do skutočného termínu odchodu z vojenskej služby v I. kategórii funkcií dňa 31.12.1998 vo fyzickom veku 58 rokov a tiež odpracovanej doby 13 rokov a 126 dní v civilnom sektore. Dôvody na riadne prepočítanie a objektivizovanie výšky starobného dôchodku jednoznačne existovali. Dôchodkový vek sa mu zníži iba za výkon prác zaradených do I. a II. kategórie funkcií a ním odslúžené dni v I. kategórii funkcií, čo sa na tento účel nedostatočne zohľadnilo, a čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje. Rovnako vyjadril nespokojnosť s tým, že odpracované obdobie pred
2. rokom života sa

zák. č. 100/1988 Zb. vôbec neberie do úvahy hoci bol vo vojenskej službe na rozdiel od zákona o sociálnom poistení,

ktorého sa posudzuje odpracované obdobie už od 15 rokov. V prílohe poslal listinný dôkaz „Nariadenie Náčelníka GŠ ČSĽA" č. 11 zo dňa 02.08.1985 o zaraďovaní žiakov vojenských škôl do I. a II. kategórii funkcií pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania a tvrdil, že odporkyňa tento dokument sústavne ignoruje napriek tomu, že je jeden z kľúčových dôkazov, ktorý zásadne narušuje jej výpočty. Záverom poznamenal, že

§ 81ods.

3 zák. č. 328/2002 Z.z. je VÚSZ príslušný na priznávanie, zvyšovanie, znižovanie, vyplácanie, zastavovanie a odnímanie výsluhového zabezepčenia. Na priznanie dôchodkových dávok

všeobecných predpisov o sociálnom positení, na ktorý vznikol nárok po 01.01.2004, VÚSZ nie je príslušný. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 145,84 eur.

1. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa dôvody namietané v odvolaní nepovažovala za opodstatnené. Z dôvodov uvedených v napadnutých rozhodnutiach trvala na vecnej správnsoti týchto rozhodnutí a rozsudok krajského súdu navrhla ako vecne správny potvrdiť.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk V prejednávanej právnej veci bolo náležite preukázané a zistené, že navrhovateľ bol profesionálny vojak a službu konal 41 ukončených rokov. Odo dňa prepustenia zo služobného pomeru dňa 31.12.1998 má priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.1999

§ 26zák.

č. 114/1999 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Z rozhodnutia VÚSZ číslo XXXXXXXXXXXXXX z 19.01.1999 vyplýva, že pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola rozhodujúca doba služby od 01.01.1958 do 15.10.1985, od 16.10.1985 do 31.08.1992 a od 01.09.1992 do 31.12.

1. Žiadosťou spísanou na Sociálnej poisťovni pobočka Žilina dňa 18.06.2013 navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 18.06.
2. Na strane 2 Prílohy č. 1 k žiadosti o dôchodok č. XXX XXXXXX/XX preukázal dobu zamestnania, poistenia a iných činností. Z tejto prílohy konkrétne vyplýva, že od 01.01.1958 do 31.12.1998 bol v služobnom pomere, od 01.01.1999 poberá výsluhový dôchodok, od 11.01.1999 do 31.12.2000 bol zamestnaný v Administratívno-hospodárskom stredisku Žilina a od 11.03.2006 bol zamestnancom Žilinskej univerzity v Žiline. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo 06.09.2013 bol od 18.06.2010 priznaný starobný dôchodok

§ 21zák.

č. 100/1988 Zb. a § 114 ods. 1 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Po podaní žiadosti o starobný dôchodok odporkyňa zistila, že nebola oprávnená o žiadosti spísanej dňa 18.06.2013 rozhodnúť a pri vydaní rozhodnutia dňa 06.09.2013 tak postupovala nesprávne. Kontrolou správnosti a zákonnosti postupu a rozhodnutia (zo 06.09.2013) o priznaní starobného dôchodku zistila, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok

V. časti zákona č. 100/1988 Zb. (dovŕšením 55 rokov veku dňa 16.07.1996). Ďalší, pre rozhodnutie odporkyne v poradí druhý právny nárok na pomerný starobný dôchodok

§ 26azák.

č. 100/1988 Zb. mu vzniknúť nemohol. Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0-I. zo dňa 09.02.2015 preto rozhodla tak, že

§ 26aa § 142 ods.

4 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. a

§ 259ods.

1 zákona o sociálnom poistení žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 18. júna 2010 zamietla a zdôraznila, že nie je príslušná rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok

V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Preskúmaním zákonnosti postupu a tohto rozhodnutia odporkyne na základe opravného prostriedku navrhovateľa

tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku krajský súd toto rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil. Navrhovateľ sa podaným odvolaním proti rozsudku krajského súdu domáhal zrušenia rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť.

§ 492ods.

1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") konania

tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. Odvolacie konanie

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. Úlohou súdov bolo v prvom rade posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX 0-I. z

1. februára 2015 o priznaní starobného dôchodku od 18.06.
2. Zo spisov vyplýva, že na základe žiadosti o priznanie starobného dôchodku z 18.06.2013 odporkyňa uplatnený právny nárok posúdila v rozhodnutí z 13.09.2013

§ 21zák.

č. 100/1988 Zb. a § 114 ods. 1 a nasl. zákona o sociálnom poistení. Týmto rozhodnutím navrhovateľovi priznala starobný dôchodok od 18.06.2010 keď konštatovala, že dôchodkový vek u navrhovateľa je 55 rokov nakoľko získal 41 rokov služby v I. a II. kategórii funkcií. Na rozdiel od právneho posúdenia nároku na starobný dôchodok v preskúmavanom rozhodnutí z

1. februára 2015 odporkyňa pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok vychádzala z dikcie ust. § 26a zák. č. 100/1988 Zb. (§ 26a ods. 1 znie Policajt, Profesionálny vojak a vojak prípravnej služby má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov). Konštatovala, že služobný pomer sa skončil dňa 31.12.
2. Posudzujúc podmienky vyplývajúce z § 26a ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. odporkyňa konštatovala, že tieto žiadateľ o starobný dôchodok nesplnil, lebo nezískal aspoň 10 rokov zamestnania, ale iba 3 123 dní, čo je 8 rokov a 203 dní. Odvolací súd sa s právnym posúdením odporkyne, konkrétne s posúdením

§ 26azák.

č. 100/1988 Zb. nestotožnil. Vychádzajúc z tej podstatnej právnej skutočnosti, že § 26a zák. č. 100/1988 Zb. platí od 01.07.1999 dospel k názoru, že odporkyňa pri vydaní rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0-I. dňa 9. februára 2015 nemohla posúdiť právny nárok žiadateľa o starobný dôchodok

§ 26azák.

č. 100/1988 Zb. a rozhodla tak v rozpore so zákonnom. V súvislosti s uvedeným pochybením je potrebné zdôrazniť a po právnej stránke posúdiť „prvý" vznik nároku žiadateľa na starobný dôchodok, ktorý tak, ako to vyplýva aj z vykonaného dokazovania bol dovŕšením 55 rokov veku dňa 16.07.1996, pri preukázaní zaradenia do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov. Pre určenie dňa a podmienok vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok nebolo podstatné, že v tom čase (v čase dovŕšenia 55 rokov veku) bol posudzovaný stále vojakom z povolania v činnej službe a že o výsluhový dôchodok požiadal až od 01.01.1999 po ukončení služobného pomeru dňom 31.12.1998.

§ 94ods.

1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Bez akýchkoľvek pochybností bolo v predmetnom prípade preukázané, ženavrhovateľovi vznikol právny nárok na starobný dôchodok

citovaného ust. § 94 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky (poberateľov výsluhových dôchodkov) vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ o takýto nárok samostatnou žiadosťou odporkyňu nepožiadal. O priznanie starobného dôchodku odporkyňu požiadal až dňa 18.06.2013 a dôchodok žiadal priznať od 18.06.2010.

§ 142ods.

4 zák. č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva. Pokiaľ navrhovateľovi bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo 06.09.2013 priznaný starobný dôchodok

§ 21zák.

č. 100/1988 Zb. a § 114 ods. 1 a nasl. zákona o sociálnom poistení od 18.06.2010 a v ďalšom konaní bolo zistené, že na nárok na dávku nie je právne opodstatnený, a je vydané právne opodstatnené, resp. zákonné rozhodnutie o odňatí tejto dávky,

názoru odvolacieho súdu je nadbytočné vydávať nové rozhodnutie o priznaní takejto dávky. Úlohou odporkyne preto v ďalšom konaní bude postúpiť žiadosť spísanú dňa 18.06.2013 vecne príslušnému VÚSZ na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou súdov bolo v druhom rade posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX 0-II. z 9. februára 2015 o odňatí starobného dôchodku priznaného

§ 65

zákona o sociálnom poistení od 18.06.2010.

§ 112ods.

2 zákona o sociálnom poistení dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

§ 112ods.

6 zákona o sociálnom poistení dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

§ 259ods.

1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne

predpisov účinných do

1. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. V opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu a zhodne aj v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ vyčerpávajúcim spôsobom namietal nezákonnosť rozhodnutia o odňatí starobného dôchodku priznaného právoplatným rozhodnutím od 18.06.
2. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil navrhovateľ v opravnom prostriedku. V odôvodnení napadnutého rozsudku na ne dostatočne reagoval. Pokiaľ navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok za splnenia všetkých zákonných podmienok dovŕšením 55 rokov veku dňa 16.07.1996, nie je možné jeho ďalšie prípadné žiadosti o priznanie starobného dôchodku posudzovať

právnych predpisov, ktorých činnosť nastala neskôr. S námietkami týkajúcimi sa spôsobu výpočtu dôchodkovej dávky, vznesenými v podaných opravných prostriedkoch sa po právnej a skutkovej stránke vysporiada VÚSZ v konaní, ktoré bude u neho začaté po odstúpení žiadosti navrhovateľa (zo dňa 18.06.2013) vecne nepríslušnou Sociálnou poisťovňou. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v časti, ktorá sa týkala preskúmania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0-II. zo dňa 09.02.2015

§ 492ods.

1, 2 S.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd

ust. § 492 ods. 1, 2 S.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a v spojení s ust. § 250l ods. 2 a s § 246c veta prvá O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p. Účastníkom náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože navrhovateľ nemal úspech vo veci a odporkyni zákonodarca náhradu trov konania v zásade nepriznáva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.