← Slovensko

o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy

Najvyšší súd 3 Cdo 267/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Z. F., bývajúceho v M., zastúpeného JUDr. J. T., advokátom so sídlom v P., p

názoru žalobcu vychádzal záver súdu o jeho psychickej chorobe z falšovaného znaleckého posudku, ktorý bol navyše vypracovaný zaujatými znalcami. Jemu ustanovená právna zástupkyňa nebola prítomná na pojednávaniach, zástupcovia žalovaných neboli vždy prítomní na pojednávaniach, neboli v konaní ani vypočutí a žalobca im z tohto dôvodu nemohol klásť otázky. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že správnosť rozhodnutia o skončení služobného pomeru žalobcu bola potvrdená rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

  1. mája 1999 sp. zn. 6 Sž 117/
  2. 3 Cdo 267/2009 3 Žalovaný 2/ uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaní zasiahli do jeho práv na ochranu osobnosti. Napadnutý rozsudok označil za vecne správny a s jeho závermi sa celom rozsahu stotožnil. Žalovaný 3/ sa k dovolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku.

§ 238ods.

1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4 O.s.p. Dovolaním žalobcu je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolanie žalobcu by vzhľadom na vyššie uvedené mohlo byť procesne prípustné, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania 3 Cdo 267/2009 4 nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. V zmysle § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., na vady uvedené v § 237 O.s.p. dovolací súd prihliada aj vtedy, keď neboli uplatnené v dovolaní. Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Vzhľadom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

§ 237písm.

f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.). Zo spisu vyplýva, že Okresný súd Košice II uznesením zo

  1. januára 2005 č.k. 20 C 949/2002-307 pripustil zmenu žalobného petitu (v zmysle návrhu žalobcu založeného v spise na č.l. 294) a uznesením zo
  2. januára 2005 č.k. 20 C 949/2002-306 pripustil, aby do konania vstúpili ďalší účastníci na strane žalovaného (žalovaní 2/ a 3/). Z obsahu ďalších procesných úkonov žalobcu [viď jeho podania z
  3. novembra 2005 (č.l. 374 spisu), z
  4. novembra 2005 (č.l. 377 spisu), z
  5. decembra 2005 (č.l. 394 spisu), z
  6. decembra 2005 (č.l. 428 spisu) a z
  7. júna 2006 (č.l. 442 spisu)] je zrejmé, že súdu navrhol, aby pripustil pristúpenie viacerých fyzických osôb (funkcionárov orgánov štátnej správy, lekárov, psychológa, prokurátorov) ako ďalších účastníkov konania na strane žalovaných. Z obsahu podania žalobcu z
  8. januára 2006 (č.l. 432 spisu) je zrejmé, že sa 3 Cdo 267/2009 5 domáhal pripustenia rozšírenia žaloby o jeho mzdové nároky (odmenu a náhradu ušlej mzdy) celkom vo výške 1 546 542 Sk. Spis svedčí o tom, že súd prvého stupňa procesné návrhy žalobcu, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nevzal na zreteľ a že sa nimi vôbec zaoberal. Odvolací súd túto procesnú nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa prehliadol. I keď uvedené procesné úkony žalobcu (č.l. 374, 377, 394, 428, 442 a 432 spisu) nemali všetky predpísané náležitosti (napríklad neobsahovali údaje označujúce bydlisko tých, ktorí majú

návrhov žalobcu pristúpiť do konania na strane žalovaných, prípadne nie celkom jednoznačne vysvetľovali dôvody týchto úkonov a to, čoho sa nimi žalobca domáha), je z nich zrejmé, že žalobcovi išlo o to, aby do konania pristúpili ním označené fyzické osoby na strane žalovaných a aby bola pripustená zmena jeho žaloby. Nedostatky týchto procesných úkonov boli odstrániteľné. V súlade so zákonom mal súd prvého stupňa uznesením vyzvať žalobcu, aby tieto nesprávne (neúplné) podania doplnil alebo opravil v určenej lehote a vhodným spôsobom mu mal uviesť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať (§ 43 ods. 1 O.s.p.). Súd prvého stupňa zákonu zodpovedajúcim spôsobom nepostupoval – žalobcu nevyzval na opravu a doplnenie predmetných procesných úkonov a tieto úkony ponechal bez povšimnutia. Tým žalobcovi odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uvedená procesná nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa, ktorú odvolací súd nenapravil a ktorej dôsledky neodstránil, zakladá prípustnosť dovolania žalobcu a je zároveň dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd zrušiť tak rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok odvolacieho súdu a tiež ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa (§ 243b ods. 3 O.s.p) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. So zreteľom na dôvod zrušenia sa nezaoberal otázkou opodstatnenosti uplatnenia dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. 3 Cdo 267/2009 6 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta druhá O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 14. marca 2011 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.