Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/80/2016 Identifikačné číslo spisu: 3812214477 Dátum vydania rozhodnutia: 24.11.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Ladislav Górász Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3812214477.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, za ktorú koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát-konateľ, proti žalovanému V., bývajúcemu v V., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpených advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 8 293,78 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9 C 10/2013, o dovolaní žalovaného a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo
- septembra 2015 sp. zn. 19 Co 632/2013, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z
- júna 2013 č. k. 9 C 10/2013-59 zamietol žalobu o zaplatenie 8 293,78 € s príslušenstvom a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 367,20 € a vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného vo výške 612,16 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
- Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo
- septembra 2015 sp. zn. 19 Co 632/2013 potvrdil odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému a vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému a vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie vo výške 735,09 €, k rukám ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti. Žalobcovi uložil aj povinnosť zaplatiť žalovanému a vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 245,15 €, tiež k rukám ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti. Výšku priznanej náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie zmenil majúc za to, že náklady zástupcu žalovaného a vtedajšieho vedľajšieho účastníka spojené s cestovným a stratou času neboli účelne vynaložené.
- Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania pred súdom prvej inštancie podali včas dovolanie žalovaný a vtedajší vedľajší účastník na jeho strane. Navrhli, aby dovolací súd napadnutý výrok rozsudku zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na nové konanie. Uviedli, že postupom odvolacieho súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože ide o prekvapivé rozhodnutie, keď sa nemohli vyjadriť k podľa nich nesprávnemu a od súdu prvej inštancie odlišnému právnemu názoru odvolacieho súdu o účelnosti vynaložených trov konania.
- Žalobca svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu žalovaného a vtedajšieho vedľajšieho účastníka nevyužil.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu citovaných prechodných ustanovení dovolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 C.s.p.), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 6.1., ktorý zostal zachovaný aj po
- júni 2016 (viď § 470 ods. 2 C.s.p.). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od
- júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].
- Majúc na zreteli uvedené (bod 5.) Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
- Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C.s.p. stručne uvádza, že dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania má nepochybne povahu uznesenia, i keď je obsiahnutý vo výrokovej časti rozsudku. Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 (upravujúcich prípustnosť dovolania proti uzneseniu) neplatili, ak išlo o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Prípustnosť dovolania preto podľa tohto zákonného ustanovenia neprichádza do úvahy.
- Ak súdne konanie trpelo niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p., bolo možné dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých bolo inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nebola daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda, či v danej veci nešlo o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.
- So zreteľom na dovolateľmi tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou opodstatnenosti tvrdenia, že v predmetnej veci im bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Dospel k záveru, že tomu tak nebolo.
- Pod odňatím možnosti konať pred súdom bolo treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňali tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznával. O vadu konania, ktorá bola z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. významná išlo najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v preskúmavanej veci nejde.
- Pokiaľ dovolatelia odňatie možnosti konať pred súdom videli v tom, že neboli vyzvaní, aby sa vyjadrili k účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia, nakoľko odvolací súd použil pri rozhodovaní o nich inú právnu argumentáciu, dovolací súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z
- júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 120/2013 (uverejnenom aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky) vyslovil názor, podľa ktorého postup odvolacieho súdu podľa § 213 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy pri rozhodovaní o trovách konania.
- Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až d/, e/ a g/ § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolatelia vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani netvrdili.
- Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nebolo možné vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p., dovolací súd mimoriadny opravný prostriedok žalovaného a vtedajšieho vedľajšieho účastníka na jeho strane odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.