§ 172/1a,d Tr.zák.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Tdo/40/2015 Identifikačné číslo spisu: 6212010256 Dátum vydania rozhodnutia: 11.10.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Harabin Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6212010256.3 Uznesenie Predseda senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Štefan Harabin

1. októbra 2016, v trestnej veci obvinenej V. O. stíhanej sčasti samostatne a sčasti v spolupáchateľstve pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §§ 20, 172 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zák., v konaní o dovolaní obvinenej, takto rozhodol: Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava), §§ 379 ods. 3, 283 ods. 5 per analogiam Tr. por. p r e r u š u j e konanie o dovolaní obvinenej V. O. vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Tdo 40/2015, ktoré podala z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. e/, i/ Tr. por. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
2. augusta 2013, sp. zn. 4 To 18/2013 a rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 5 decembra 2012, sp. zn. 8 T 116/2012, ktorými bola uznaná vinnou z v bodoch 1 - 2/ rozsudku sčasti samostatne a sčasti ako spolupáchateľka zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §§ 20, 172 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zák., na skutkovom základe vyjadrenom v rozsudku, bol jej uložený v zmysle §§ 172 ods. 1, 36 písm. j/, 38 ods. 3, 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní štyri a pol roka nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, až do doby, kedy bude najvyššiemu súdu doručený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúci sa toho, či všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš
3. decembra 2012, sp. zn. 8 T 116/2012 bola obvinená V. O. uznaná za vinnú sčasti samostatne a sčasti ako spolupáchateľka zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §§ 20, 172 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zák., na skutkovom základe tam uvedenom. Za to jej bol uložený podľa §§ 172 ods. 1, 36 písm. j/, 38 ods. 3, 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. trest odňatia slobody štyri a pol roka nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
4. augusta 2013, sp. zn. 4 To 18/2013 bolo odvolanie obvinenej podľa § 319 Tr. por. zamietnuté. Obvinená uložený trest odňatia slobody so započítaním väzby od
5. januára do
6. júna 2012 nastúpila
7. augusta 2013 do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Nitre-Chrenová. Z výkonu trestu bola
8. apríla 2016 právoplatne podmienečne prepustená s určením skúšobnej doby tridsať mesiacov rozhodnutím Okresného súdu Nitra z
9. apríla 2016, sp. zn. 4 Pp 13/
10. Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
11. augusta 2013, sp. zn. 4 To 18/2013 a súčasne aj proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z
12. decembra 2012, sp. zn. 8 T 116/2012 obvinená podala dovolanie, okrem písm. i/ aj z dôvodu písm. e/ ods. 1 § 371 Tr. por., o ktorom má rozhodovať najvyšší súd v konaní pod sp. zn. 1 Tdo 40/
13. Argumentovala tým, že na okresnom súde rozhodoval predseda senátu Mgr. W. O., ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Najvyšší súd mal nepochybne preukázané, že sudca Varga bol rozsudkom Okresného súdu Frýdek - Místek z
14. januára 2011, sp. zn. 5 T 113/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Ostrave z
15. apríla 2011, sp. zn. 6 To 130/2011 (právoplatný
16. apríla 2011), uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky, na tom skutkovom základe, že
17. apríla 2010 okolo 12.20 hod. vo Frýdku - Místku riadil v podnapitom stave po ulici Beskydskej osobné motorové vozidlo tov. zn. Volvo S40, RZ O. (SK), pričom bol kontrolovaný hliadkou Polície Českej republiky a v dobe riadenia bolo v krvi obžalovaného zistené najmenej 1 % alkoholu. Za to mu boli podľa §§ 274 ods. 1, 67 ods. 2 písm. a/, 68 ods. 1, 2, 69 ods. 1, 73 ods. 1, 3 Tr. zák. Českej republiky uložené tresty, peňažný vo výmere 40 denných sadzieb vo výške 700,- Kč a pre prípad jeho nevykonania v lehote i náhradný odňatia slobody v trvaní troch mesiacov a zákazu činnosti spočívajúci v zákaze riadenia motorových vozidiel v trvaní osemnásť mesiacov. Rozhodnutia súdov Českej republiky neboli predmetom uznávacieho konania slovenským súdom, lebo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nepodalo návrh na uznávacie konanie cudzieho rozhodnutia, keďže v tej dobe konanie sudcu nebolo na Slovensku trestným činom. Orgány prokuratúry Slovenskej republiky neprevzali trestné stíhanie sudcu O. z Českej republiky na disciplinárne konanie. Disciplinárny súd pri najvyššom súde uznesením z
18. novembra 2011, sp. zn. 1 Ds 1/2011 disciplinárne stíhanie sudcu Mgr. W. O. (pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. d) zák. č. 385/2000 Z. z.) podľa § 124 písm. f/ zák. č. 385/2000 Z. z. zastavil (právoplatne
19. januára 2012), pretože o skutku, pre ktorý sa disciplinárne konanie viedlo, sa právoplatne rozhodlo v trestnom konaní (v Českej republike). Podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Trestné kolégium najvyššieho súdu prijalo
20. septembra 2015 Stanovisko 95/2015, ktorého základ tvorí uznesenie najvyššieho súdu z
21. júla 2015, sp. zn. 5 Tdo 42/2015, v ktorom bez toho, aby bol príslušný senát v pozícii nadriadeného súdu (absentuje procesná právomoc) s právom preskúmať právoplatný, vykonateľný a nezrušiteľný rozsudok sp. zn. 1 Tdo 8/2015 z
22. februára 2015, bez jeho elektronického pridelenia a bez opravného prostriedku, vyslovil, že tento rozsudok je nezákonný. Stanovisko obsahuje a contrario záver, že slovenský sudca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin v cudzine nestratil z tohto dôvodu bezúhonnosť a ani spôsobilosť naďalej vykonávať funkciu sudcu v Slovenskej republike. Senát 1 Tdo nesúhlasí so záverom toho stanoviska, že slovenský sudca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin v cudzine nestratil z tohto dôvodu bezúhonnosť a ani spôsobilosť naďalej vykonávať funkciu sudcu na Slovensku. V záujme zosúladenia rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, právom Európskej únie a právom Rady Európy, je preto potrebné dovolacie konanie vo veci O. vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Tdo 40/2015 prerušiť a následne Ústavnému súdu v zmysle čl. 144 ods. 2 Ústavy podať návrh na začatie konania o výklad súladu ustanovení § 5 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 4, 5, 6, § 18 ods. 1 písm. a/ zákona o sudcoch s príslušnými ustanoveniami článkov Ústavy a ustanoveniami článkov medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Konkrétne či právoplatné odsúdenie sudcu za úmyselný trestný čin súdmi iného členského štátu Európskej únie, bez uznávacieho konania, ale za konanie, ktoré zakladá znaky závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s výkonom funkcie sudcu má alebo nemá automaticky za následok stratu spôsobilosti a bezúhonnosti vykonávať funkciu sudcu (národný sudca je súčasne sudcom Európskej únie) a statusových sudcovských atribútov vyžadovaných medzinárodnými dokumentmi. Predseda dovolacieho senátu je povinný obrátiť sa na Ústavný súd, pretože aplikácia ustanovení § 5 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 4, 5, 6, § 18 ods. 1 písm. a/ zákona o sudcoch je relevantná pre rozhodnutie o dovolaní obvinenej. V zmysle požiadavky Ústavného súdu z
23. septembra 2016, sp. zn. Rvp 7939/2016-9, predseda senátu rozhodol o prerušení konania o dovolaní obvinenej O. separátnym rozhodnutím, tak ako sa to uvádza v enunciáte uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa opravný prostriedok.