BA (6342/2013), ČRZ:23/2016 zo
doterajších predpisov (Občiansky súdny poriadok) a ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 písm. c/ OSP a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
1 OSP konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.
2 OSP návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.
2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) proti rozhodnutiu o odňatí poskytovania právnej pomoci možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd; o tomto centrum oprávnenú osobu náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.
OSP ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak sa napáda rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že rozhodnutím odporkyne sp.zn. 36/2016-KaBA (6342/2013), ČRZ: 23/2016 zo
3 zák. č. 327/2005 Z.z.
1 zákona č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Na vznik fikcie doručenia písomnosti určenej do vlastných rúk
2 Správneho poriadku musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: - adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, - v mieste doručenia sa zdržiava, - doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomil, že písomnosť príde doručiť - v určený deň a hodinu, - nový pokus o doručenie zostane bezvýsledným, - doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil adresáta o uložení písomnosti na pošte, - adresát si nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia. Ak sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržiava na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko (t.j. nie je mimo obce alebo mesta na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a podobne), teda ak má reálnu možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa urobenými v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Trojdňová úložná lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení adresáta o uložení písomnosti. Ide o zákonnú lehotu, ktorú správny orgán nemôže predĺžiť. Táto procesná lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty. Účinky fikcie doručenia nastanú len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť písomnosť si v tejto lehote vyzdvihnúť, ale tak neurobil. Účelom tejto lehoty je dať adresátovi nielen teoretickú ale aj reálnu možnosť písomnosť si v rámci jej plynutia vyzdvihnúť, a tak predísť fikcii doručenia. Úpravou tzv. náhradného doručovania zákonodarca nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 33/2005, 4 Sž 35/2002). Navrhovateľ v podanom odvolaní uviedol, že v čase doručovania zásielky bol práceneschopný, t.j. zdržiaval sa v mieste svojho trvalého bydliska, preto súd nemohol uznať objektívnu nemožnosť prebratia zásielky navrhovateľom, ktorý zásielku neprebral napriek dvom neúspešným pokusom o doručovanie v mieste jeho trvalého bydliska. Z potvrdenia o doručení (doručenka) rozhodnutia odporkyne sp.zn. 36/2016-KaBA (6342/2013), ČRZ: 23/2016 zo 4. januára 2016, najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti: - 07.01.2016 uskutočnil doručovateľ neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, - 08.01.2016 uskutočnil doručovateľ opakované doručenie, ktoré bolo taktiež neúspešné, na základe čoho zásielku toho istého dňa (08.01.2016) uložil na pošte, - 11.01.2016 rozhodnutie bolo doručené navrhovateľovi v zmysle uplatnenia zákonnej fikcie doručenia v tretí deň po uložení zásielky na pošte - 12.01.2016 začal plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorá sa skončila v utorok 26.01.2016 - 26.01.2016 si navrhovateľ prevzal zásielku na pošte, - 10.02.2016 navrhovateľ podal na poštovú prepravu opravný prostriedok proti predmetnému rozhodnutiu odporkyne. Uvedené zistenia, vyplývajúce z administratívneho spisu, sú totožné so zisteniami krajského súdu, uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom krajského súdu, že opravný prostriedok bol podaný oneskorene. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že krajský súd nepochybil, keď rozhodol o odmietnutí opravného prostriedku navrhovateľa
O.s.p., keďže navrhovateľ podal opravný prostriedok oneskorene a zmeškanie lehoty na podanie odvolania mu nebolo odpustené. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by sa v čase doručovania rozhodnutia odporcu v mieste doručovania nezdržiaval a ani nepreukázal nesprávnosť potvrdenia o doručení rozhodnutia odporcu. Odvolací súd sa s právnym záverom krajského súdu, uvedeným v jeho rozhodnutí, stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Sp/18/2016-17 z 12. mája 2016,
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP a v odvolacom konaní neúspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.