1 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej aj ako „CSP“) v spojení s § 31 CSP Krajskému súdu v Bratislave ako súdu kauzálne príslušnému. 2. Krajský súd v Bratislave nesúhlasil s postúpením veci a
2 CSP predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, keďže
jeho názoru nie je kauzálne príslušný. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na zrejmú nesprávnosť uvedenú v námietke postúpenia, kde Krajský súd v Bratislave označil Okresný súd Bratislava II, avšak správne označenie súdu, ktorý vec postúpil je Okresný súd Bratislava I (č. l. 18 spisu). Krajský súd v Bratislave namietal, že predmetom konania je určenie, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Takto uplatnený nárok nie je možné považovať za spor z abstraktnej kontroly v súlade s § 31 CSP a to z dôvodu nedostatku aktívne legitimovaného žalobcu a obsahu uplatneného nároku, ktorý je individualizovaný na konkrétnu zmluvu o revolvingovom úvere. Vo veci je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava I, pretože nejde o výlučnú miestnu príslušnosť
Na tomto mieste najvyšší súd opäť poukazuje na nesprávne označenie príslušnosti v predkladanej námietke, pretože nejde o miestnu, ale kauzálnu príslušnosť.
názoru žalobcu nespĺňa návrh náležitosti návrhu (žaloby) konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že ide o určovacie konanie (určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti konkrétneho úveru vyplývajúceho zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou), teda nie je naplnená požiadavka nezávislosti okolností konkrétneho prípadu (§ 301 CSP). Následne poukázal na nesplnenie podmienky konania v zmysle § 302 CSP, keďže návrh na konanie o abstraktnej kontrole nepodal osobitne procesne legitimovaný subjekt a
CSP nemôže súd konajúci o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach rozhodnúť o bezúročnosti a bezpoplatkovosti konkrétneho úveru vzhľadom k dikcii príslušného zákonného ustanovenia, ktoré umožňuje rozhodnúť iba o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo nekalosti obchodnej praktiky a o zákaze ich následného používania. Záverom dodal, že aj napriek doplneniu špeciálneho konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach zostala všeobecným súdom zachovaná možnosť, v rámci sporov, kde ako strana vystupuje spotrebiteľ, vysloviť, že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná (§ 295 CSP). Poukázal tiež na čl. 17 CSP, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná bez zbytočných prieťahov. 4.
CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania. 5.
1 CSP ak súd postupom
a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení sporu zachované (§ 43 ods. 3 CSP). 6. Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané (§ 43 ods. 2 CSP). 7.
CSP na konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je príslušný a) Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
CSP môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu
osobitného predpisu (§ 302 CSP).
2 CSP určil, že vec vedenú na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 13 C 2/2016 a na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19 Csp 5/2016 prejedná a rozhodne Okresný súd Bratislava I ako súd príslušný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.