← Slovensko

preskúmanie rozhodnutuia

Obsah (12)§ 2§ 17§ 18§ 26§ 54§ 74§ 76§ 70§ 269§ 250j§ 250k§ 151

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7Sžso/7/2007 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUD

§ 2ods.

1 zákona o zdravotnej starostlivosti je zdravotná starostlivosť starostlivosťou o ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), ktorú poskytuje zdravotnícky pracovník (§ 54 ods. 3); poskytuje sa v zdraví, v chorobe, v tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí.

§ 17ods.

1 a 2 citovaného zákona zdravotná starostlivosť sa poskytuje ambulantne alebo ústavne formou primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje v ambulanciách, formou návštevnej služby, ďalej v rámci lekárskej služby prvej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci, a to aj v byte chorého alebo na inom mieste, na ktorom treba pacientovi poskytnúť túto starostlivosť. 7Sžso/7/2007 3

§ 18ods.

1 a 3 zákona o zdravotníckej starostlivosti primárna zdravotná starostlivosť je základná ambulantná preventívna a liečebná starostlivosť vrátane sprostredkovania ďalšej odbornej, ambulantnej a ústavnej starostlivosti, návštevnej služby, lekárskej služby prvej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci. Poskytujú ju praktickí lekári pre dospelých, praktickí lekári pre deti a dorast, dorastoví lekári, gynekológovia, zubní lekári a ďalší príslušní zdravotnícki pracovníci. Lekárska služba prvej pomoci je zdravotná starostlivosť pri náhlom ochorení, zhoršení zdravotného stavu alebo pri ohrození života, ktoré vzniklo v čase mimo riadnej prevádzky zdravotníckeho zariadenia. Lekársku službu prvej pomoci sú povinné vykonávať zmluvné zdravotnícke zariadenia primárnej zdravotnej starostlivosti

pokynov lekára samosprávneho kraja.

§ 26ods.

1 písm. a) zákona o zdravotníckej starostlivosti zdravotnícke zariadenie je povinné poskytovať zdravotnú starostlivosť

ustanovení tohto zákona.

§ 54ods.

1 zákona o zdravotníckej starostlivosti zdravotnú starostlivosť poskytujú zdravotnícki pracovníci.

§ 74ods.

1 písm. c) zákona o zdravotníckej starostlivosti Ministerstvo zdravotníctva ako ústredný orgán štátnej správy na úseku zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti odborne usmerňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Podrobnosti o pravidlách zabezpečenia poskytovania LSPP, vrátane možnosti štátneho krajského, resp. okresného lekára poveriť štátne alebo neštátne zdravotnícke zariadenie poskytujúce primárnu zdravotnú starostlivosť poskytovaním LSPP, upravovalo Odborné usmernenie č. 30 o lekárskej službe prvej pomoci z 1. júna 1998.

§ 76ods.

1 písm. e) zákona o zdravotníckej starostlivosti štátnu správu na úseku zdravotníctva v samosprávnom kraji ako prenesený výkon štátnej správy vykonáva samosprávny kraj. Na vykonávaní úloh preneseného výkonu štátnej správy 7Sžso/7/2007 4 sa v samosprávnom kraji podieľa lekár samosprávneho kraja, ktorý vykonáva štátny dozor, vydáva záväzné opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone štátneho dozoru a ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi upravujúcimi výkon zdravotníckeho povolania. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobkyňa bola poskytovateľkou zdravotnej starostlivosti ako prevádzkovateľka neštátneho zdravotníckeho zariadenia - ambulancie pre deti a dorast v R. Žilinský samosprávny kraj podaním z 15. januára 2004 upozornil žalobkyňu na povinnosť vykonávať SSP s poučením, že jej môže byť uložená sankcia

§ 70v spojení s § 33 ods.

8 zákona o zdravotnej starostlivosti. Toto podanie bolo žalobkyni doručené

  1. januára
  2. Žilinský samosprávny kraj ako správny orgán prvého stupňa následne listom z
  3. februára 2004 oznámil žalobkyni, že proti nej začal správne konanie pre nenastúpenie do služieb LSPP. V spise sa nachádza oznámenie MUDr. J. R. prevádzkovateľa stanice LSPP na Poliklinike v R. o porušení právnej povinnosti žalobkyne, rozpis služieb s dokladom, že žalobkyňa bola oboznámená s termínom LSPP, aj doklad o tom, že do služby nenastúpila. Prípadné ospravedlnenie jej nenastúpenia do pohotovostnej služby alebo zistenie dôvodov, pre ktoré sa tak stalo sa v spise nenachádzajú. Žiadne iné dôkazy, na preukázanie skutku, za ktorý bola žalobkyni uložená pokuta, sa v spise nenachádzajú. V spise sa nachádza doklad, ktorý svedčí o tom, že žalobkyni bol určený deň pohotovostnej služby na
  4. januára 2004 až
  5. januára 2004, aj doklad o tom, že informovala prevádzkovateľa LSPP o tom, že v uvedený deň do služby nenastúpi. Doklady o tom, že žalobkyňa nenastúpila do služby aj po dátume
  6. januára 2004, kedy prevzala upozornenie na následky nesplnenia právnej povinnosti vykonávať LSPP, ani doklady o tom, že jej bol určený ďalší termín služby a že s ďalším termínom pohotovostnej služby bola žalobkyňa oboznámená, sa v spise 7Sžso/7/2007 5 nenachádzajú. Nebolo zistené a v spise doložené, v ktorý deň konkrétne po upozornení na následky nenastúpenia do služby nenastúpila do LSPP, ani nebol zistený dôvod, pre ktorý sa tak stalo. Z rozhodnutí o uložení pokuty nevyplýva presné vymedzenie skutku, za ktorý jej bola uložená sankcia, hoci v konaniach o administratívnych deliktoch (ktorým je aj konanie o uložení sankcie za porušenie povinností

zákona o zdravotnej starostlivosti) musí byť vo výroku rozhodnutia uvedený skutok s jeho právnou kvalifikáciou a nielen výška uloženej sankcie. Popis skutku, za ktorý bola sankcia uložená len v odôvodnení rozhodnutia (ktoré naviac nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nevyplýva ani z obsahu spisov) nie je postačujúci. Len z obsahu rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že žalobkyňa od začiatku roku 2004 nenastúpila do LSPP

rozpisu služieb, ktorý vypracoval MUDr. J. R., prevádzkovateľ LSPP v R. a že službu nevykonávala ani po upozornení vedúceho odboru Žilinského samosprávneho kraja z

  1. januára
  2. Keďže z obsahu vykonaného dokazovania nemožno zistiť, za ktoré konkrétne nenastúpenie do LSPP bola žalobkyňa postihnutá uložením sankcie a nebolo preukázané, že by správny orgán vykonal dokazovanie, ktorým bolo preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalobkyne, nebol konkretizovaný čas, kedy k takémuto porušeniu povinností zo strany žalobkyne došlo a ani správny orgán neskúmal zavinenie žalobkyne a existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a nenastúpením do služby, nemožno považovať rozhodnutie správneho orgánu za zákonné. Obsah výroku rozhodnutia nezodpovedá obsahu spisov a jeho právne závery tiež nie sú dostatočne zdôvodnené a zodpovedá skutočnosti námietka žalovanej, že žalovaný vo výroku rozhodnutia neuviedol, za ktoré konkrétne porušenie zákona jej bola pokuta uložená. Odvolací súd preto považuje za predčasné závery súdu prvého stupňa o primeranosti podmienok poskytovania úhrady za LSPP lekárom neštátnych zdravotníckych zariadení, ktoré boli predmetom dohody, uzatvorenej medzi 7Sžso/7/2007 6 prevádzkovateľom LSPP a jej poskytovateľom

§ 269ods.

2 Obchodného zákonníka, hoci aj odvolací súd zastáva právny názor, že jej neuzavretie nemôže ísť na úkor práv poistencov v danom zdravotníckom obvode a nemôže byť dôvodom na to, aby lekár, ktorý je povinný poskytovať LSPP z tohto dôvodu do LSPP nenastúpil. Treba tiež pripomenúť, že žalovaný neskúmal, či neuplynula lehota na uloženie sankcie žalobcovi a rovnako nezisťoval, či v dôsledku zmeny zákona o zdravotnej starostlivosti , ku ktorej došlo zákonom č. 576/2004 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2005 (teda pred právoplatným rozhodnutím o veci), nezanikla trestnosť skutku, za ktorý bola sankcia uložená, lebo aj v konaní o priestupkoch platí zásada trestného práva,

ktorej nemožno potrestať fyzickú osobu za skutok, ktorý v čase rozhodovania nemal za následok porušenie povinností, ani nemožno uložiť sankciu, ktorá je vyššia, ako bola sankcia v čase spáchania skutku, alebo sankciu, ktorá je vyššia, ako sankcia v čase rozhodovania o treste za priestupok. Táto zásada platí aj v prípade, ak sa konania, začaté

doterajších predpisov, majú

nich aj skončiť. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu považoval za dôvodné a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne nesprávny

§ 250ja ods.

4 OSP zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol odvolací súd

§ 250kods.

1 OSP a úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, lebo právny zástupca žalobcu v lehote

§ 151ods.

2 OSP nevyčíslil a iné trovy konania žalobcovi zo spisu nevyplývajú. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 21. augusta 2008 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu 7Sžso/7/2007 7 Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.