← Slovensko

preskúmanie rozhodnutie

Obsah (9)§ 31§ 138§ 10§ 5§ 39§ 40§ 43§ 219§ 250k

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7Sžso/87/2007 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek se

§ 31ods.

2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) bol uznesením vlády Slovenskej republiky z 10. januára 2007 odvolaný z funkcie riaditeľa Ú. P., S. R. vo V. K.. 7Sžso/87/2007 2 Krajský súd v rozsahu dôvodov žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia a konania, ktoré im predchádzali a dospel k záveru, že zodpovedajú zákonu.

názoru krajského súdu, k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu došlo na základe rozhodnutí správneho orgánu, ktoré krajský súd považoval za rozhodujúce skutočnosti s poukazom na § 165g ods. 2 zákona o štátnej službe. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu z 11. januára 2007 Č. X rozhodoval ako druhostupňový orgán vedúci úradu, na základe stanoviska poradnej komisie,

§ 138ods.

1 zákona o štátnej službe a zdôraznil, že tvrdenie žalobcu, že funkcia riaditeľa Ú. P., S. R. a funkcia vedúceho služobného úradu sú dve odlišné funkcie sa nezakladá na pravde, nakoľko z rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu zo dňa 1. júna 2004 vyplýva, že bol vymenovaný do funkcie radca – predstavený, riaditeľ Ú. P., S. R. a vedúci služobného úradu vo V. K.. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie preto, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a neúplne zistil skutkový stav. Namietal, že odvolanie žalobcu

uznesenia vlády Slovenskej republiky sa týkalo len funkcie riaditeľa Ú. P., S. R. a navyše bolo žalobcovi doručené až koncom januára 2007, preto bolo povinnosťou žalovaného odvolať žalobcu z funkcie predstaveného

predpisov účinných do

  1. decembra
  2. Žalovaný však po odvolaní žalobcu z funkcie vládou nevykonal žiadne písomné úkony v zmysle ustanovení zákona o štátnej službe, neobjasnil údajný nesúhlas žalobcu s iným ponúknutým miestom, ani údajné odmietnutie inej dohody so žalovaným. Tiež zopakoval námietky uvedené v žalobe o procesných pochybeniach žalovaného pri vydaní napadnutých rozhodnutí. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil. 7Sžso/87/2007 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /

§ 10

, § 246c a § 250ja v spojení s § 201 OSP/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, aj keď čiastočne aj z iných dôvodov ako uviedol krajský súd. Právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby upravuje zákon o štátnej službe, ktorý definuje obsah vykonávania štátnej služby ako práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca bol štátnym zamestnancom Ú. P., S. R. vo V. K., kde bol v zmysle § 27 písm. c) a § 30 ods. 1 zákona o štátnej službe a § 5 ods. 5 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí“) vymenovaný do funkcie odborný radca – predstavený, riaditeľ Ú. P., S. R. a vedúci služobného úradu od 1. júna 2004. Toto rozhodnutie vydal vedúci služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny., nakoľko

§ 5ods.

5 zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, účinného do 31. decembra 2006 sa na vymenovanie a odvolanie riaditeľa, ktorý bol zároveň vedúcim služobného úradu vzťahoval osobitný predpis, zákon o štátnej službe. Zákonom č. 664/2006 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe a zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, bolo ustanovenie § 5 ods. 5 zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí zmenené tak, že Ú. P., S. R. riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Zároveň bol doplnený § 11,

ktorého sa riaditeľ úradu, ktorý bol vymenovaný

zákona účinného do 31. decembra 2006, považuje za riaditeľa úradu vymenovaného

tohto zákona. 7Sžso/87/2007 4 Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 28 z

  1. januára 2007 bol žalobca dňom
  2. januára 2007 odvolaný z funkcie riaditeľa Ú. P., S. R. vo V. K. a od
  3. januára 2007 bol do tejto funkcie vymenovaný R. B.

§ 39ods.

1 a 2 zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí

  1. a)odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3,
  2. b)na žiadosť štátneho zamestnanca (§ 41),
  3. c)v skúšobnej lehote (§ 42) alebo
  4. d)uplynutím dočasnej štátnej služby (§ 43). Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 43).

§ 40ods.

2 písm. b) a ods. 4 zákona o štátnej službe, ktorý upravuje skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný

§ 31ods.

2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu. Štátnozamestnanecký pomer

odsekov 1 až 3 sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.

§ 43ods.

2 a 3 citovaného zákona, štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom v dočasnej štátnej službe (§ 25) a odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto funkcie alebo dňom vzdania sa tejto funkcie. 7Sžso/87/2007 5 Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje údaj o dni, ktorým sa štátnozamestnanecký pomer skončil, a o dôvode skončenia. Písomné potvrdenie vydá vedúci úradu. Z administratívneho spisu ako aj z tvrdení účastníkov konania je zrejmé, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil na základe zákona, dňom uvedeným v uznesení vlády a preto bolo potrebné postupovať

§ 43zákona o štátnej službe.

Pokiaľ krajský súd vyslovil názor, že s poukazom na § 165g ods. 2 zákona o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer žalobcu mohol skončiť len na základe rozhodnutí žalovaného, odvolací súd podotýka, že hoci sa

tohto ustanovenia postupuje

predpisov platných do

  1. decembra 2006 u štátneho zamestnanca, ktorý bol do
  2. decembra 2006 v služobnom úrade vymenovaný do funkcie štatutárneho orgánu

osobitného predpisu a súčasne do funkcie vedúceho úradu v tomto služobnom úrade, nemožno z tejto skutočnosti vyvodiť záver, že žalovaný postupoval správne, keď potom, ako bol žalobca uznesením vlády

zákona odvolaný z funkcie riaditeľa úradu, t. j. predstaveného v politickej funkcii, znova rozhodol o odvolaní žalobcu z funkcie predstaveného a vedúceho služobného úradu

§ 40zákona o štátnej službe.

Žalobcov štátnozamestnanecký pomer neskončil odvolaním služobným úradom, ale na základe zákona, a preto bolo potrebné postupovať

§ 43zákona o štátnej službe účinného v čase od 1.

apríla 2004 do 31. decembra 2006, ktorý upravoval tento spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Rozhodnutím, ktorým sa štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil, bolo citované uznesenie vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené sú námietky žalobcu uvádzané v odvolaní irelevantné. Vydanie napadnutých rozhodnutí vedúcim služobného úradu bolo preto nadbytočné lebo ich obsah je zhodný s obsahom uznesenia vlády. Z dôvodu, že uvedené rozhodnutia už v dôsledku uznesenia vlády nezakladali, nemenili 7Sžso/87/2007 6 ani nezrušovali konkrétne práva alebo povinnosti žalobcu a ani na jeho konkrétne práva alebo povinnosti nemali vplyv, nebolo potrebné ich zrušovať. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu preto odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a napriek nesprávnemu názoru týkajúcemu sa výkladu a aplikácie § 165g ods. 2 zákona o štátnej službe, v súlade s § 250ja s poukazom na § 246c OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

§ 219OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd

§ 250kods.

1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca vo veci nemal úspech a žalovanému žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 21. augusta 2008 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.