všeobecných pravidiel, ale v súlade s § 14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.). Rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti tak spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, zasahuje do práv a právom chránených záujmov oprávneného, ktorých ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než podaním mimoriadneho dovolania. Oprávnený sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora pripojil. Povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor za splnenia podmienok požadovaných ustanovením § 243e O.s.p., preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. V preskúmavanej veci bolo nesporné, že Okresný súd Košice - okolie napadnutým uznesením uložil oprávnenému v spojitosti s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora, zaplatiť pôvodnému exekútorovi trovy exekučného konania. 2 M Cdo 21/2007 3 S okresným súdom možno súhlasiť potiaľ, že pôvodný exekútor má právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných spôsobom, ako keby došlo k zastaveniu exekučného konania v zmysle § 44 ods. 5 (správne odsek 6 – poznámka najvyššieho súdu) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení platnom do 31.8.2005. Ak však okresný súd uložil povinnosť tieto trovy exekúcie pôvodného exekútora zaplatiť oprávnenému (zrejme
1 citovaného zákona – poznámka najvyššieho súdu), treba prisvedčiť generálnemu prokurátorovi, že okresný súd porušil takýmto rozhodnutím zákon.
6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.8.2005, ktoré znenie bolo na vec potrebné vzťahovať (ďalej len Exekučný poriadok) ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
1 Exekučného poriadku náklady
uhrádza povinný.
1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ostatne citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku,
ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Súd môže nahradenie nevyhnutných trov exekúcie uložiť oprávnenému iba výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie v dôsledku zavineného konania oprávneného. Predpokladom rozhodnutia súdu o trovách exekúcie
tohto zákonného 2 M Cdo 21/2007 4 ustanovenia je, že exekúcia bola zastavená, že jej zastavenie zavinil oprávnený a že je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. V posudzovanej veci nebol splnený žiadny z vyššie uvedených zákonných predpokladov a teda nebol splnený ani dôvod pre použitie uvedenej výnimky v rámci rozhodovania súdu o trovách exekúcie. Predovšetkým treba uviesť, že v danom prípade k zastaveniu exekúcie nedošlo (úspešným uplatnením práva oprávneného na zmenu exekútora nedochádza k zastaveniu exekúcie), t.j. konanie v tejto veci sa neskončilo zákonom predpokladaným spôsobom. Chýba preto základná zákonná podmienka pre aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže exekúcia nebola zastavená, nemohlo byť v súvislosti s jej zastavením zistené ani zavinenie oprávneného a ani daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Navyše, ani zo samotnej dikcie ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku nemožno vyvodiť, že v súvislosti s rozhodnutím súdu o zmene exekútora, má odmenu pôvodného exekútora znášať oprávnený. Znenie tohto zákonného ustanovenia nie je možné vykladať ani tak, že súd pri rozhodovaní o tom, kto hradí trovy exekúcie pôvodného exekútora, postupuje
1 O.s.p. Toto zákonné ustanovenie upravuje len osobitný spôsob samotného určenia odmeny pôvodného exekútora (jej výpočet sa určuje spôsobom ako v prípade, ak súd exekúciu zastaví, t.j.
288/1995 Z.z.). Iný záver z uvedeného zákonného ustanovenia nie je možné vyvodiť. Povinnosť oprávneného uhradiť trovy exekúcie pôvodného exekútora v súvislosti s rozhodnutím súdu o zmene exekútora, nevyplýva ani zo žiadneho iného ustanovenia Exekučného poriadku. Správny je preto právny názor generálneho prokurátora v tom, že v danom prípade v rámci rozhodovania o trovách exekúcie pôvodného exekútora chýba akýkoľvek zákonný predpoklad pre to, aby tieto trovy znášal oprávnený. Ak okresný súd napriek tomu uložil povinnosť trovy exekúcie pôvodného exekútora zaplatiť oprávnenému, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora napadnuté uznesenie okresného súdu je teda postihnuté vadou uvedenou v § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto v napadnutej časti zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia Okresnému súdu Košice - okolie na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 veta za bodkočiarkou 2 M Cdo 21/2007 5 a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.); právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre okresný súd záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. januára 2008 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.