zákona o obecnom zriadení nie sú právnymi nástupcami obcí zaniknutých v roku
neskorších predpisov (zákon č. 140/1950 Zb. a zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), pretoţe od roku 1945 aţ do roku 1990 O. ako právny subjekt neexistovala. Krajský súd v Prešove rozsudkom z
jeho názoru skutočnosť, ţe nedošlo k perfektnému prevodu, nemala na posudzovanie tejto skutočnosti vplyv. Právna úprava vydrţania pred 1. januárom 1992 zásadne neumoţňovala vydrţanie právnickou osobou, lebo táto právnická osoba (obec) nebola spôsobilým subjektom vydrţania.
ustanovenia § 132a ods. 1 O.z. v znení do 31. decembra 1991 sa právnická osoba mohla stať oprávneným drţiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, ţe jej vec patrí. Aţ na základe zrovnoprávnenia všetkých foriem vlastníctva a subjektov občianskoprávnych vzťahov je moţné dospieť k jednoznačnému záveru, ţe právnická osoba sa stala v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 O.z. spôsobilým subjektom vydrţania. Aj
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa počínajúc
ktorého „dňom nadobudnutia účinnosti novely Občianskeho zákonníka - zák. č. 509/91 Zb., t.j.
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. 2 Cdo 240/2008 5 Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení (t.j. či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procese nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či nesprávne obsadeným súdom). Dovolateľ ţiadnu z vyššie menovaných vád konania nenamietal a ani dovolací súd existenciu ţiadnej z nich nezistil. Dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci v otázke moţnosti obce nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti obcou vydrţaním s ohľadom na dovolaciu otázku odvolacieho súdu spočívajúcu v tom, či po roku 1945 aţ do roku 1990 mohli obce nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydrţaním, so zreteľom na nariadenie predsedníctva SNR č. 26/1945 (zo 7. apríla 1945) o národných výboroch, so zreteľom na zákon o majetku obcí č. 138/1991 Zb., ktorý v § 2 predpokladal prechod vlastníctva na obce, čo by inak nebolo nutné, ak by obce aj dovtedy mohli majetok nadobúdať.
215/1919 Sb. o zabrání velkého majetku pozemkového (účinný od 24. apríla 1919) pokud stát převzatého majetku nepodrţí pro účely všeobecně prospěšné, přidělí jej úřad pozemkový postupně do určité výše do vlastnictví nebo pachtu malým zemědělcům, domkářům, drobným ţivnostníkům, bezzemkům, a to zvláště příslušníkům ozbrojené moci československé a válečným invalidům, kteří by na půdě chtěli a mohli hospodařiti, pak druţstvům sloţeným z uvedených osob, druţstvům bytovým, spotřebním a zemědělským, obcím a jiným veřejným svazkům k účelům všeobecně prospěšným, vědeckým a humanitním ústavům. Půdy můţe býti uţito také k jiným účelům všeobecně prospěšným. O osobách a korporacích, kterým lze půdu přiděliti, o výměře přídělu a právech k němu a o omezeních práva vlastnického k přidělené půdě budou dána podrobnější ustanovení zvláštním zákonem. 2 Cdo 240/2008 6
81/1920 Sb. kterým se vydávají po rozumu §u 10 zákona ze dne
81/1920 Sb. konečná rozhodnutí pozemkového úřadu a dohody, opatřené jeho schvalovací doloţkou, rovnají se listinám vkladným.
1 nariadenia predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 26/1945 Sb. n. SNR o národných výboroch národný výbor spravuje v obvode svojej pôsobnosti všetky verejné veci, pokiaľ nie sú spravované iným verejným orgánom.
2 nariadenia predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 26/1945 Sb. n. SNR o národných výboroch (účinný od 7. apríla 1945) na národný výbor prenáša sa právomoc, ktorú
doteraz platných právnych noriem malo obecné zastupiteľstvo, obecná rada, starosta obce, obecný alebo notársky úrad a obecný alebo obvodný notár.
Čl. XII ods. 1 ústavného zákona 150/1948 Sb. Ústavy Československej republiky (účinný od 9. júna 1948) hospodárska sústava Československé republiky je zaloţená na znárodnení nerastného bohatstva, priemyslu, veľkoobchodu a peňaţníctva; na vlastníctvo pôdy
zásady "pôda patrí tomu, kto na nej pracuje"; na ochrane drobného a stredného podnikania a na nedotknuteľnosti osobného majetku. 2 Cdo 240/2008 7
Čl. XII ods. 2 Ústavy Československej republiky celé národné hospodárstvo v Československej republike nech slúţi ľudu. V tomto verejnom záujme riadi štát všetku hospodársku činnosť jednotným hospodárskym plánom.
Ústavy Československej republiky výrobné prostriedky sú buď národným majetkom, alebo majetkom ľudových druţstiev, alebo sú v súkromnom vlastníctve jednotlivých výrobcov.
1 zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka (účinný od 1. januára 1951) spôsobilosť na práva a povinnosti môţu mať aj osoby rozdielne od osôb fyzických - osoby právnické.
2 Občianskeho zákonníka pre vznik právnickej osoby, ktorá nebude zriadená priamo zákonom, je potrebné, aby bola zriadená orgánom na to príslušným alebo s jeho privolením.
Občianskeho zákonníka socialistické vlastníctvo má buď formu štátneho vlastníctva alebo formu vlastníctva druţstevného.
1 Občianskeho zákonníka aby národný majetok slúţil čo najúčelnejšie svojmu spoločenskému poslaniu, najmä plneniu jednotného hospodárskeho plánu, sveruje štát jeho časti národným a komunálnym podnikom alebo iným socialistickým právnickým osobám.
2 Občianskeho zákonníka v záujme rozvoja národného hospodárstva a všeobecného blahobytu moţno časti národného majetku tieţ odovzdať socialistickým právnickým osobám, najmä ľudovým druţstvám, do trvalého uţívania.
40/1964 Sb. Občiansky zákonník (účinný od 1. apríla 1964) socialistickými organizáciami sú štátne, druţstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, činnosť ktorých prispieva k rozvoju socialistických vzťahov.
(účinný od 1. apríla 1964) socialistické organizácie vystupujú v občianskoprávnych vzťahoch vo svojom mene a majú majetkovú zodpovednosť z týchto vzťahov vyplývajúcu, pokiaľ nie je ustanovené inak. 2 Cdo 240/2008 8
(účinný od 1. apríla 1964) účastníkom občianskoprávnych vzťahov môţe byť aj štát.
v znení zákona č. 131/1983 Zb. (účinný od 1. apríla 1983) vlastníkom veci, ktorá môţe byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretrţite v drţbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).
1 O.z. v znení zákona č. 509/1991 Zb. (účinný od 1.januára 1992) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretrţite v drţbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
3 O.z. v znení zákona č. 509/1991 Zb. do doby
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej drţbe právny predchodca.
6 O.z. zákona č. 509/1991 Zb. ak ide o vydrţanie vlastníckeho práva k pozemku
tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo moţné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom uţívaní pozemkov, môţe si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretrţite v drţbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (účinný od 24. novembra 1990) obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; zdruţuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.
1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (účinný od 1. mája 1991) do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákon SNR č. 369/1990 Zb.) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. 2 Cdo 240/2008 9
2 zákona o majetku obcí veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec
osobitného predpisu (zákon č. 518/1990 Zb.) prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.
zákona o majetku obcí vlastníctvom obcí sa nestáva
, d) majetok škôl, školských a iných zariadení v štátnom vlastníctve, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom a ku ktorým neprešla zriaďovateľská funkcia
osobitného predpisu na obec, s výnimkou nehnuteľností patriacich predškolským zariadeniam, základným školám a školským budovám, ktoré sa nevyuţívajú na vyučovanie (vyučovací proces) alebo činnosť s týmto procesom súvisiacu,
1 zákona o majetku obcí poľnohospodárska a nepoľnohospodárska pôda, ktorá bola vo vlastníctve obcí k 31. decembru 1949 a pokiaľ sa nachádza ku dňu účinnosti tohto zákona v majetku Slovenskej republiky, prechádza do vlastníctva obce, z majetku ktorej sa previedla do národného majetku
osobitného predpisu (zákon 2 Cdo 240/2008 10 č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov) a ak uţ do jej vlastníctva neprešla
. Od roku 1920 mohol predmetné nehnuteľnosti, pod podmienkou splnenia zákonom ustanovených podmienok, ţalobca nadobudnúť troma spôsobmi, a to na základe prídelu v zmysle zákona č. 215/1919 Sb. a zákona č. 81/1920 Sb., v zmysle § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí alebo vydrţaním. Ţalobca však nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku prídelom, teda sa má za to, ţe ho týmto spôsobom nenadobudol. Hoci listiny ním predloţené preukazujú prebiehajúce konanie vo veci prídelu, ako aj splatenie prídelu, nebola predloţená najpodstatnejšia listina, a to rozhodnutie o prídele ako vkladuschopná listina (§ 27 zákona č. 81/1920 Sb.). Ani listiny doloţené do dovolacieho konania nepreukazujú nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku ţalobcom, ba čo viac, preukazujú, ţe oprávnená drţba v dobrej viere, ţe pozemok ţalobcovi vlastnícky patrí, začala plynúť aţ oveľa neskôr, neţ predpokladali súdy na základe pôvodných dokumentov. Tieto podklady pre rozhodnutie o prídele pochádzajú aţ z konca tridsiatych rokov (1938 alebo 1939), čo znamená, ţe ţalobca dovtedy pôdu uţíval v inom reţime. Najvyšší súd poukazuje tieţ na poznámku uvedenú na výpise z parcelného protokolu kat. úz. H., okres H. o tom, ţe „dle kat.stavu jest parcela č.kat. X již vedena na Obec H. jako nynějšího skutečního držitele, ačkoliv až do zaknihování měla býti vedena na A.“. Protokol je datovaný 28.IX.38 (alebo 39). Drţbu pozemku by bolo moţné posúdiť ako tzv. vydrţaciu drţbu len v prípade, ak by bola preukázaná existencia rozhodnutia o prídele, a to bez ohľadu na to, či by došlo k jeho intabulácii. Vydanie rozhodnutia o prídele by tak bolo okolnosťou rozhodnou pre začatie plynutia vydrţacej doby, ktorá na Slovensku aţ do 1. januára 1951 bola pre vydrţanie nehnuteľnosti 32 rokov. Do doby vydania rozhodnutia o prídele ţalovaný pozemky uţíval a drţal ako cudzie s tým, ţe ich neskôr nadobudne do vlastníctva, čo doteraz preukázané nebolo. Preto má najvyšší súd za to, ţe nadobudnutie vlastníckeho práva ţalobcom, či uţ na základe prídelu, alebo vydrţaním, do 31. decembra 1949 nie je preukázané. Ţalobca nepreukázal ani splnenie podmienok ustanovených zákonom č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí pre nadobudnutie nehnuteľností do svojho vlastníctva. Ku dňu účinnosti zákona o obecnom zriadení, t.j. k 24. novembru 1990, nepatrilo právo hospodárenia k týmto nehnuteľnostiam ani národnému výboru, ktorého právomoc prešla na ţalobcu (§ 2 ods. 1 2 Cdo 240/2008 11 zákona o majetku obcí), a ani štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na ţalobcu
osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 zákona o majetku obcí). Takisto nebolo preukázané, ţe by nehnuteľnosti boli k 31. decembru 1949 vo vlastníctve ţalobcu. S ohľadom na uvedené, jediným zostávajúcim moţným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva ţalobcu k predmetnej nehnuteľnosti je vydrţanie. Hoci obce i naďalej existovali ako územné jednotky, ako orgány (a teda právnické osoby) prestali na Slovensku existovať od účinnosti nariadenia Predsedníctva SNR č. 26/1945 Zb. a ich právomoci prevzali národné výbory. Tieto však neprevzali (resp. neprešlo na ne) vlastníctvo a ani iné vlastné majetkové práva obce. V zmysle Ústavy zák. č. 150/1948 Zb. došlo v roku 1948 k zoštátneniu pozemkov nad výmeru 50ha (ako výrobného prostriedku), pod čo by spadala aj predmetná parcela (v celosti o výmere 60ha a v roku 1969 stále vedená na G.), ktorú následne štát mohol prideľovať do správy ďalších subjektov, v tomto prípade bola správa v neskoršom období zverená Československým štátnym lesom. V tomto prípade (na rozdiel od veci 2 Cdo 85/2004) sa vlastníkom pozemku zo zákona stal štát a zabraná pôda v čase zoštátnenia,
predloţených listín, patrila G.. Navyše, v zmysle Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., účinného od
účinného od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.