4 Tr. por. odvolanie odsúdeného K. P. sa z a m i e t a. Odôvodnenie Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,Krajský súd“) rozhodol o uznaní a výkone na území Slovenskej republiky rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 10, Česká republika, sp. zn. 4T 124/2003 z
2 písm. a/ Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutkov) do I. nápravnovýchovnej skupiny. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odsúdený K. P. odvolanie, doručené Krajskému súdu dňa
5 zákona č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov prerokoval a rozhodol o ňom, v zmysle § 29 naposledy označeného zákona,
4 vety druhej Tr. por., keďže nie je dôvodné. Dôvody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia sú taxatívne uvedené v § 16 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii. Účelom postupu
zákona č. 549/2011 Z. z. (a podkladového Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV) je uznanie a výkon rozhodnutia súdu členského štátu Európskej únie v inom členskom štáte, predovšetkým v prípade, ak ide o štátneho občana vykonávajúceho štátu a súd štátu pôvodu výkon trestu odňatia slobody (pri splnení niektorých ďalších podmienok) do vykonávajúceho štátu odovzdá. Keďže odsúdený K. P. je štátnym občanom Slovenskej republiky a na jej území má obvyklý pobyt, jeho súhlas s odovzdaním na výkon trestu sa v danom prípade nevyžaduje (§ 6 ods. 3 písm. a/ zák. č. 549/2011 Z. z.), preto je táto odvolacia námietka odsúdeného irelevantná. Aktuálny zlý zdravotný stav odsúdeného a s tým spojené problémy pri jeho prevoze nezakladajú dôvod, s ktorým zákon automaticky spája účinok v podobe odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia. V zmysle uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadny dôvod pre odmietnutie uznania a výkonu predmetného rozhodnutia uvedený v ustanovení § 16 zák. č. 549/2011 Z. z. nezistil. Krajský súd pri uznaní rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 10, Česká republika, sp. zn. 4T 124/2003 z 10. júna 2004 v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Prahe, Česká republika, sp. zn. 5To 555/2004 z 21. decembra 2004 postupoval v súlade so zákonom č. 549/2011 Z. z., keď rozhodol, že uvedený rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 10, Česká republika v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Prahe, Česká republika, uznáva a vykoná v časti, v ktorej mu bol uložený úhrnný spoločný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a 6 (šesť) mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 7, sp. zn. 39T 111/2003 zo dňa 19. januára 2004, právoplatnom dňa 08. júna 2004,
Českého trestného zákona, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí obsahovo na tento výrok nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Najvyšší súd k výroku rozsudku Krajského súdu, ktorým
2 písm. a/ Tr. zák. (zákona č. 140/1961 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutkov) zaradil odsúdeného K. P. pre výkon uznaného trestu odňatia slobody do I. nápravnovýchovnej skupiny (
zákona č. 140/1961 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutkov) uvádza, že
kritérií uvedených v § 17 zákona č. 549/2011 Z. z., pri ktorých nesmie prevzatý výrok o treste zhoršiť postavenie odsúdeného a má v čo najväčšej miere zodpovedať pôvodne uloženej trestnej sankcii, je nutné vzhliadnuť aj na vonkajšiu diferenciáciu trestu uplatňovanú v Slovenskej republike (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 122/2014). Uznaným rozsudkom Českej republiky bol odsúdený K. P. zaradený pre výkon trestu odňatia slobody do väznice s ostrahou. Pokiaľ ide o výkon trestu odňatia slobody (jeho zvyšku) v Slovenskej republike, zaradenie do II. nápravnovýchovnej skupiny najlepšie zodpovedá z hľadiska režimu výkonu trestu tohto uznávaného rozsudku, nejde však o kritériá takého zaradenia uvedené v § 39a ods. 2 písm. b/ zákona č. 140/1961 Z. z., ktoré sa pri rozhodovaní o uznaní a výkone nezohľadňujú. Vzhľadom na ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por.,
ktorého nemôže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok v neprospech odsúdeného, ak odvolanie nepodal prokurátor v jeho neprospech, toto pochybenie nebolo možné napraviť a najvyšší súd naň len poukazuje. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.