Obsah (5)

§ 10§ 250j§ 246c§ 104§ 492

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžf/60/2015 Identifikačné číslo spisu: 7011201004 Dátum vydania rozhodnutia: 25.10.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 10ods.

1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) konanie vo veci zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca napriek výzve na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 66 eur, ktorá mu bola doručená dňa

1. februára 2013, súdny poplatok nezaplatil. O trovách konania rozhodol krajský súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že patrí do skupiny spoločností personálne spojených s p. M. Z.. Súčasťou zámeru zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojené s p. M. Z. sú stovky výziev, miestnych zisťovaní a ústnych pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť p. M. Z. ako osoby nezastupiteľnej a vyžadovali tisícky odpovedí bez reálnej výpovednej hodnoty, pričom poukázal na skutočnosť, že
2. marca 2010 bolo p. M. Z. doručených 13 protokolov o výsledku daňovej kontroly v 12 s ním personálne prepojených spoločnostiach, ako aj to, že v septembri 2009 sa u subjektov personálne prepojených s p. M. Z. vykonávalo viac ako 300 daňových kontrol a ďalšie kontroly sa otvárali. Voči tomuto postupu sa uvedené spoločnosti bránili uplatnením svojich práv súdnou cestou a sú účastníkmi niekoľkých desiatok (až stovák) súdnych sporov. Ani jedna z vyššie uvedených vecí nebola právoplatne ukončená v neprospech týchto subjektov, Krajský súd v Košiciach v cca 190 prípadoch právoplatne konštatoval nezákonnosť postupu daňových úradov a vo veci sp. zn. 7S/110/2011 zo dňa
3. januára 2012 bol rozsudok zrušujúci rozhodnutie žalovaného potvrdený aj Najvyšším súdom SR rozsudkom sp. zn. 2Sžf/16/2012 zo dňa
4. októbra
5. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že vo veci nejde o zjavne neúspešné uplatnenie práva. Ďalej uviedol, že vzhľadom na pokračovanie v daňových kontrolách, nezákonné zadržiavanie finančných prostriedkov, blokovanie majetku a aj z dôvodu negatívnej medializácie, spoločnosti spojené s p. M. Z. (teda ani žalobca) nemôžu vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť. Z uvedených dôvodov sa spoločnosti dostali do finančnej tiesne a žalobca nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou, ktorou by mohol voľne disponovať, rovnako nemá žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok relevantnej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť a ktorým môže disponovať. Súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny poplatok žalobcovi prakticky znemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Žalobca mal za to, že spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/39/2012 - 135, ktorým tento priznal žalobcovi - podnikateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/156/2011-82 zo dňa
6. apríla 2014 potvrdil a žalobcovi uložil znášať trovy súdneho konania. Poukázal na skutočnosť, že výška neoprávnene vyplatených nadmerných odpočtov na dani z pridanej hodnoty spoločnostiam personálne prepojeným osobou M. Z. je viac ako 33 mil. eur, preto tieto nemôžu spĺňať podmienku pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Ďalej uviedol, že predmetná žaloba a s ňou spojené konanie je samostatný proces podliehajúci jednému súdnemu poplatku, teda nie je možné odôvodňovať oslobodenie od jeho zaplatenia spojením všetkých nákladov na súdne poplatky, ktoré mal žalobca zaplatiť za všetky súdne konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania

§ 250ja ods.

2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti uzneseniu krajského súdu o zastavení konania nie je možné vyhovieť.

§ 246cods.

1 vety prvej OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

§ 104ods.

2 OSP, ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

§ 10zákona č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Krajský súd napadnutým uznesením správne zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, keďže žalobca súdny poplatok v lehote súdom určenej, ani po jej márnom uplynutí, nezaplatil. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal okolnosti, pre ktoré by mal byť oslobodený od súdnych poplatkov, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že krajský súd sa náležite vysporiadal s návrhom žalobcu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorý bol aj podstatou podaného odvolania, už v uznesení č. k. 6S/156/2011 - 75 zo dňa 20. februára 2014, ktorým nebolo žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zrušiť alebo zmeniť, súdny poplatok nezaplatil, pričom vo výzve na jeho zaplatenie bol poučený o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na § 250k ods. 1 OSP v spojení v § 246c ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keď žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému náhrada trov konania zo zákona nepatrí. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť

1. júla
2. Dňom
3. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 492ods.

2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval

doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.