Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Sžo/164/2015 Identifikačné číslo spisu: 5015200155 Dátum vydania rozhodnutia: 27.09.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 146ods.

2 veta prvá O.s.p., ktoré upravujú náhradu trov konania v prípade, že konanie končí bez toho, aby súd rozhodoval vo veci samej. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedol, že predmetné uznesenie odporuje účelu právneho poriadku v právnom štáte, zákonu a reálnemu právnemu i vecnému stavu veci. Poukázal na to, že správny orgán má na doručenkách od všetkých rozhodnutí preškrtnuté dátumy ohľadom postupu doručovania a uvedený text „nepravdivé" s podpisom osoby, ktorá prebrala zásielku. Žalobca má za to, že o pravdivosti údajov na doručenkách ohľadom postupu doručovania existujú dôvodné pochybnosti. Je zrejmé, že doručenky neosvedčujú skutočnosti, ktoré musia byť naplnené tomu, aby správny orgán mohol použiť doručovaciu domnienku podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko neboli vykonané 2 doručovacie pokusy a adresát zásielky sa nezdržiaval v mieste doručovania v čase doručovania. Krajský súd podľa jeho názoru dospel na základe nesprávneho hodnotenia k nesprávnym záverom o tom, že neboli vyčerpané riadne opravné prostriedky v konaní, v dôsledku čoho vydal nesprávne uznesenie, ktorého cieľom je v skutočnosti ukončenie konania 21S/9/2015 pokiaľ možno čo najjednoduchšie z procesných dôvodov, aby sa nemusela prejednávať vec samá. Na záver odvolania uviedol, že štátna moc má chrániť občana a nemá slúžiť na jeho prenasledovanie a bezdôvodné poškodzovanie, pričom súdna moc je tá posledná, na ktorú sa môže občan obrátiť so svojou „žiadosťou o ochranu", keď ho iné orgány štátu šikanujú, prenasledujú a poškodzujú. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v ňom nie sú uvedené nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné osobitne sa vyjadrovať. Žalovaný zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a názoroch, ktoré sú už zdokumentované v príslušných spisoch. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250 ods. 2 O.s.p.) a dospel záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") upravujúci v zmysle § 1

1. a)právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
2. b)konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (piata časť, prvá hlava, § 244 ods. 1 OSP). Podľa 24 ods. 1 správneho poriadku sa dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje sa deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Posledná veta § 24 ods. 2 správneho poriadku predstavuje výnimku zo zásady, že doručenie pôsobí až od okamihu, keď sa písomnosť dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu na to, či sa adresát o uložení úradnej zásielky na pošte fakticky dozvedel alebo nedozvedel, zo zákona vyplýva, že uplynutím tejto zákonnej lehoty sa má za to, že mu bola písomnosť doručená - ide o právnu fikciu doručenia písomnosti. V súvislosti s doručovaním (prvostupňového) rozhodnutia o priestupku Okresného riaditeľstva PZ Žilina č. p. ORP-P-192/ODI-2014-11 dňa 08.07.2014 uskutočnil poštový doručovateľ neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie a dňa 09.07.2014 uskutočnil poštový doručovateľ opakované, taktiež neúspešné doručenie a v ten istý deň bola zásielka uložená na pošte. Prevzatá bola 28.07.2014. Takisto z potvrdenia o doručení (doručenky) rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-81/2014 zo dňa 22.10.2014 najvyšší súd zistil, že: - dňa 04.11.2014 uskutočnil doručovateľ neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, - dňa 05.11.2014 uskutočnil doručovateľ opakované doručenie, ktoré bolo taktiež neúspešné, na základe čoho zásielku toho istého dňa (05.11.2014) uložil na pošte, - dňa 24.11.2014 bola zásielka prevzatá. Na oboch doručenkách sú dátumy neúspešných pokusov o doručenie preškrtnuté a pri bode 4 (deň odopretia prijatia zásielky, ktorý sa považuje za deň jej doručenia, o čo bol adresát poučený) je perom napísané slovo „nepravdivé". Uvedené zistenia, vyplývajúce z administratívneho spisu sú totožné so zisteniami krajského súdu, uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia. Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka je správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť. Žalobca v odvolaní namietal, že žalovaný správny orgán, ani krajský súd neskúmali, či doručovateľ splnil povinnosti podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, avšak v zmysle vyššie uvedeného, žalovaný ani krajský súd takúto povinnosť nemali a žalobca v odvolaní nesprávnosť doručenky nepreukázal. V podanom odvolaní žalobca namietal, že krajský súd nezistil, že žalobca sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržiaval. K tejto námietke najvyšší súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa 16.06.2011, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že „dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát a nie správny orgán". Ďalej uviedol, že ani „čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste". Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz, a preto platí záver krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného bolo právoplatne doručené. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd nepochybil, keď rozhodol o zastavení konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p., keďže žalobca podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu zjavne oneskorene, čo spôsobilo, že žalobca nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky a teda rozhodnutie správneho orgánu predstavuje nespôsobilý predmet súdneho prieskumu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s právnym záverom krajského súdu uvedeným v jeho rozhodnutí stotožnil, námietkam žalobcu nevyhovel a napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/9/2015-53 z 13.05.2015 podľa § 219 O.s.p.

§ 246cO.s.p.

ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 246c O.s.p tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.