1 O.s.p. s tým, že právni nástupcovia poručiteľa mali žalovať o alikvotnú časť pohľadávky (o plnenie) od dedičov dlžníka. Žaloba o určenie predmetu dedičstva, ktorý bol medzi účastníkmi dedičského konania sporný, je rozsahom širšia ako žaloba o určenie, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa a pozostalého manžela, pretože môže obsahovať aj majetok, ktorý nemusí patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, naopak všetok majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvorí premet dedičstva a je už len na súde, ako ho v konaní o dedičstve vyporiada. Súd si preto v konaní o určenie predmetu dedičstva vyrieši aj otázku predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa a pozostalého manžela, ktoré potom vyporiada až v dedičskom konaní, ktorého súčasťou je v takom prípade aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V danej veci naviac dedičia dlžníka sú súčasne aj právni nástupcovia poručiteľa a teda alikvotná časť pohľadávky poručiteľa pripadá aj na nich, hoci v danom prípade ako dedičia dlžníka zodpovedajú za celý jeho dlh. Žaloba na plnenie od dedičov dlžníka by nemohla byť úspešná, jednak preto, že účastníci si nemôžu sami vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a jednak preto, že dedičia dlžníka, hoci 4 M Cdo 1/2007 6 zodpovedajú za celý jeho dlh, sú súčasne oprávnení disponovať s alikvotnou časťou pohľadávky poručiteľa ako jeho právni nástupcovia. Naviac, súd nemôže o časti žaloby o
1 O.s.p. rozhodnúť, že patrí do dedičstva (v danom prípade “ponk“) a časť žaloby zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. V časti rozhodnutia o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania v prospech žalovanej 1/ odvolaciemu súdu vytkol, že nesprávne posudzoval vyúčtovanie trov predložené právnou zástupkyňou žalovanej 1/ ohľadne určenia nárokovanej základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, keď podobne ako súd prvého stupňa náležite nediferencoval medzi postavením žalobcov k obom predmetom vecí spojených na spoločné prejednanie, ktoré má vplyv na ich prípadnú zodpovednosť za úspech, či neúspech v konaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti tak spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalované 1/, 2/ vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu toto navrhli zamietnuť. Žalobcovia 1/ až 3/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je čiastočne dôvodné. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 Občianskeho zákonníka). Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní (§ 558 Občianskeho zákonníka). 4 M Cdo 1/2007 7 Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi (§ 564 Občianskeho zákonníka). Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) je na platnosť uznania dlhu potrebná písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Na to, aby písomné uznanie práva dlžníkom malo právne dôsledky uvedené v § 558 Občianskeho zákonníka (t.j. dôsledky v podobe prerušenia premlčania), je potrebné, aby došlo k uznaniu práva čo do dôvodu, ako aj čo do výšky, pričom pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť síce tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní dlhu výslovný odkaz. Taktiež dôvod uznania dlhu nemusí byť v uznávacom prejave uvedený výslovne. Výška dlhu však musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná. V preskúmavanej veci boli predmetom konania samostatnými žalobami uplatnené dva nároky. 4 M Cdo 1/2007 8 Prvou žalobou sa žalobkyňa 1/ domáhala zaplatenia na ňu pripadajúcej alikvotnej časti pohľadávky voči právnemu predchodcovi oboch žalovaných v sume 335 000 Sk s príslušenstvom. Zamietnutie tejto žaloby súd odôvodnil premlčaním tohto práva vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorého závermi sa stotožnil aj odvolací súd, je správne, vychádzajúc z neakceptovania listiny o čestnom prehlásení právneho predchodcu žalovaných zo
1 O.s.p. S touto námietkou možno súhlasiť, nakoľko súd sa v dedičskom konaní nezaoberá aktívami a pasívami, ktoré sú medzi dedičmi sporné. Skonštatuje iba ich spornosť a ďalej na ne už neprihliada. Rovnako neprihliada na skutočnosti, ktoré sú sporné pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi dedičmi a pozostalým manželom (bývalým manželom), a v dôsledku ktorých niektoré zo spoločných vecí alebo dlhov neboli vyporiadané podľa § 175l O.s.p. To ale v zmysle ustanovenia § 175y ods. 1 O.s.p. účastníkom dedičského konania nebráni, aby svoje práva uplatnili k spornému majetku alebo k sporným dlhom žalobou na súde, a to buď ešte počas konania o dedičstve, alebo po jeho právoplatnom skončení. Takú žalobu prejedná súd v sporovom konaní, ktorého účastníkmi musia byť všetci dedičia. Vzhľadom na uvedené je rozhodnutie odvolacieho súdu o žalobe žalobcov 1/ až 3/ o určenie predmetu dedičstva do určitej miery rozporné, na čo je poukázané aj v mimoriadnom dovolaní, pretože súd nemôže o časti žaloby o
1 O.s.p. rozhodnúť, že patrí do dedičstva (v danom prípade “ponk“) a časť žaloby zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Napriek tomu je však napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v časti zamietnutia žaloby žalobcov 1/ až 3/ o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi A. K. st. patrí polovica pohľadávky v sume 335 000 Sk, ktorú mal poručiteľ spolu so žalobkyňou 1/ voči ich synovi Ing. A. K. ml., predumrelému právnemu predchodcovi oboch žalovaných, ktoré boli 4 M Cdo 1/2007 10 tiež účastníčkami dedičského konania po A. K. st. a pohľadávka poručiteľa voči jeho predumrelému synovi, právnemu predchodcovi žalovaných, v sume 7 500 Sk, vecne správne. Pokiaľ totiž ide o sumu 335 000 Sk, táto predstavuje polovicu zo sumy 670 000 Sk poskytnutej poručiteľom a žalobkyňou 1/ právnemu predchodcovi žalovaných titulom pôžičky, ktorej vyplatenia druhej polovice sa žalobkyňa 1/ domáhala samostatnou žalobou, ktorá bola zamietnutá v dôsledku úspešného dovolania sa premlčania celej pohľadávky (t.j. 670 000 Sk) žalovanými (viď odôvodnenie tohto rozhodnutia vyššie). A pokiaľ ide o sumu 7 500 Sk, táto by mala byť polovicou peňažnej pôžičky 15 000 Sk poskytnutej poručiteľom a žalovanou 1/ právnemu predchodcovi žalovaných na kúpu auta, pričom podľa výpovede žalobkyne 1/ v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp.zn. 9 C 30/04 dohoda bola taká, že právny predchodca žalovaných túto pôžičku vráti, keď bude mať. Z toho je zrejmé, že pri tejto pôžičke (ak poskytnutá bola) bol čas plnenia ponechaný na dlžníka a preto podľa § 564 Občianskeho zákonníka by ho mohol určiť iba súd na návrh veriteľa, čo sa doposiaľ nestalo. Predčasný a teda nesprávny je však záver odvolacieho súdu ohľadne sumy 350 000 Sk, ktorú mal poručiteľ A. K. st. poskytnúť právnemu predchodcovi žalovaných ako vklad tichého spoločníka. Podľa názoru dovolacieho súdu pre zamietnutie žaloby žalobcov 1/ až 3/, ktorou sa domáhali určenia do dedičstva po poručiteľovi aj tejto sumy, nemal odvolací súd dostatok skutkových podkladov, vychádzajúc z veľmi stručného odôvodnenia tejto časti rozhodnutia, ktoré je v prevažnej miere postavené na dohadoch. V tejto súvislosti preto bude potrebné doplniť dokazovanie v zmysle návrhu účastníkov. Dovolací súd sa stotožnil s námietkou generálneho prokurátora Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní, že odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania v prospech žalovanej 1/ nesprávne posudzoval vyúčtovanie trov predložené právnou zástupkyňou žalovanej 1/ ohľadne určenia nárokovanej základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Podobne, ako súd prvého stupňa náležite nediferencoval medzi postavením žalobcov k obom predmetom vecí spojených na spoločné konanie, ktoré má vplyv na ich prípadnú zodpovednosť za úspech, či neúspech v konaní. Žalobcovia 1/ až 3/ mali postavenie nerozlučných spoločníkov z hľadiska zodpovednosti za úspech, či neúspech v konaní iba ohľadne spoločne podanej žaloby z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.