1 O.s.p. v rozsahu odvolacích dôvodov postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p. podanie odvolania prípustné a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že podanie odvolania nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vydaný v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 219 ods. 1
2 O.s.p. ako vecne správny vo výroku potvrdil. Podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. 5.3 Podľa § 2501 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. 5.4 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 5.5 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 5.6 Podľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. 5.7 Podľa § 5 Občianskeho zákonníka, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde. 5.8 Podľa § 26 ods. 1 a 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, protest proti opatreniu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 5.9 Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami: orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán, predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej komisie, rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v písmene a/, doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest, proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad; na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o proteste, protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch rokov od jeho vydania. 5.10 Podľa § 69 ods. 1 - 4 Správneho poriadku, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad). 5.11 Z administratívneho spisu súd zistil, že odporca rozhodnutím zo dňa 29.06.2011 č. sp. 3163/2011 na návrh navrhovateľa vydal podľa § 5 Občianskeho zákonníka rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým uložil U.. M. Y. povinnosť zdržať sa všetkých fyzických a nefyzických činností vo vzťahu k navrhovateľovi C.. C.R., členom jeho rodiny a veciam v jeho vlastníctve. Ďalej sa jej zakazuje vstupovať do záhrady navrhovateľa, vrátane jej všetkých častí, vykonávať svoje vlastnícke práva, ktoré sú v konflikte s vlastníckym právom navrhovateľa, znehodnocovať hodnoty vecí nachádzajúcich sa na dotknutých častiach záhrady, brať do svojej faktickej moci a nakladať s nimi a brániť navrhovateľovi, aby do záhrady vstupoval a nakladal s ňou ako doteraz. Ďalej nariadil obnovenie predošlého stavu, v dôsledku čoho menovaná bola povinná odstrániť nové oplotenie, ktoré postavila a rekultivovať pôdu uvedením do pôvodného stavu a navrhovateľovi sa umožnilo nakladať so záhradou ako pred narušením pokojného stavu. V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že konanie začal na návrh navrhovateľa zo dňa 26.05.2011, ktorým sa domáhal obnovenia pokojného stavu a zamedzenia prístupov odporkyne na nehnuteľnosť, ktorá je v jeho vlastníctve. Ďalej v dôvodoch uviedol, že nenariadil ústne pojednávanie, pretože miestnym zistením došiel k záveru, že podaný návrh je odôvodnený. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Trebišove podal proti tomuto rozhodnutiu protest zo dňa 14.05.2013 č. Pd56/13-6 ktorým navrhol, aby odporca rozhodnutie zrušil ako nezákonné, pretože ním bolo porušené ustanovenie § 33 ods. 2, § 49 a § 47 ods. l Správneho poriadku. V dôvodoch protestu prokurátor vytýkal odporcovi, že v rozpore s ustanovením § 49 Správneho poriadku nerozhodol o návrhu navrhovateľa v lehote 30 dní, a o dôvodoch nedodržania tejto lehoty neupovedomil účastníka konania. 5.13 Za najzávažnejšie pochybenie prokurátor považoval samotný výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, ktorý obsahuje uloženie povinnosti, ktoré je nejasné a nepresné. Konštatoval, že odporca zakázal odporkyni (U.. M. Y.) vstupovať do záhrady navrhovateľa, pričom túto záhradu žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Odporca tiež nariadil odporkyni odstrániť oplotenie, ktoré postavila, no neuvádzal, o aké oplotenie sa jedná, kde sa nachádza, kto je vlastníkom tohto pozemku, parcelné číslo pozemku, číslo LV, či iné špecifikum, podľa ktorého by bola jednoznačne určená povinnosť ku konkrétnemu pozemku. Prokurátor ďalej konštatoval, že v predloženej fotokópii z administratívneho spisu sa nenachádzal list vlastníctva k pozemkom, ktoré boli predmetom konania a z toho vyplýva, že odporca sa vlastníckymi vzťahmi k nehnuteľnostiam nezaoberal. Konštatoval, že výrok rozhodnutia musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktoré je predmetom konania. Odporca vo výroku napadnutého rozhodnutia určil povinnosť odporkyni všeobecne, čím porušil ustanovenie § 47 ods. 1 Správneho poriadku. 5.14 Ďalej prokurátor vytýkal odporcovi porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu, i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnú jeho doplnenie. Konštatoval, že v spise, ktorý mu bol predložený, sa nenachádza výzva správneho orgánu účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom pred vydaním rozhodnutia, v dôsledku čoho odporca porušil citované ustanovenie Správneho poriadku. 5.15 Odporca preskúmavaným rozhodnutím protestu prokurátora vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil.
1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p.
2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože bol v súdnom odvolacom konaní neúspešný a odporcovi a účastníkovi konania preto, lebo im zo zákona náhrada trov konania neprislúcha (§ 2501 ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.