1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992 Zb.) odvolacie konanie zastavil. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a o vrátení súdneho poplatku rozhodol s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 3 a ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca. Uviedol, že aj v konaní o poplatkových veciach
71/1992 Zb. platí zásada,
ktorej súd rozhoduje
stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia. Uplatnenie tejto zásady znamená, že aj v prípade, ak bol súdny poplatok za odvolanie zaplatený po uplynutí súdom stanovenej lehoty, najneskôr však do rozhodnutia odvolacieho súdu o zastavení odvolacieho konania a táto skutočnosť je odvolaciemu súdu známa, musí tento súd splnenie stále existujúcej poplatkovej povinnosti akceptovať a nemôže konanie z tohto dôvodu zastaviť. V danej veci v čase rozhodovania odvolacieho súdu o zastavení odvolacieho konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za odvolanie, tento bol žalobcom v celom rozsahu uhradený. Táto skutočnosť bola odvolaciemu súdu známa. Ak odvolací súd za tejto situácie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil, znemožnil mu výkon základného práva garantovaného Ústavou SR v Čl. 46,
ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Súčasne mu odvolací súd týmto postupom odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Navrhol preto rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaní sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie 2 Cdo 17/2008 3 odvolacieho súdu
1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné a dôvodné. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd totiž nezmenil a ani nepotvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolanie žalobcu preto
1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom 2 Cdo 17/2008 4 nesprávne obsadeným). Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré dovolateľ v dovolaní namietal.
f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom rozsudku z 30. júna 1993 sp. zn. 4 Cdo 70/93, uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 50/1997 vyslovil, že zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku
71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod, je odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom
f/ O.s.p. O takýto prípad ide aj v preskúmavanej veci. V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie (§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. ).
1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. vyplýva, že ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, odvolania alebo dovolania, súd vyzve poplatníka, aby súdny poplatok zaplatil v lehote desiatich dní od doručenia výzvy, ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Na konanie vo veciach poplatkov, ak tento zákon neustanovuje inak, platí primerane Občiansky súdny poriadok (§ 14 zákona č. 71/1992 Zb. ). 2 Cdo 17/2008 5 Ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Z ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu zistil, že žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi bola odvolacím súdom výzva z
dovolacieho súdu potrebné pri gramatickom, systematickom a logickom výklade, ako aj pri zohľadnení jeho ústavnoprávneho rámca, vykladať a aplikovať tak, že ak bola poplatková povinnosť účastníka konania vzniknutá podaním odvolania splnená, hoci aj po uplynutí desaťdňovej lehoty určenej súdom na plnenie, a to pred rozhodnutím súdu o zastavení konania o odvolaní, nie je daný zákonný dôvod na zastavenie odvolacieho konania. Len takýto výklad a aplikácia uvedeného ustanovenia súdom je správna, spravodlivá, zákonná a ústavne konformná. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania v spojení s nadmerným tlakom na urýchlenie súdneho konania, nie je
názoru dovolacieho súdu, v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. 2 Cdo 17/2008 6 Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 1995 sp. zn. I ÚS 18/95,
ktorých pri výklade a uplatňovaní zákonov (rovnako ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov) treba postupovať tak, aby boli v súlade s ústavou (č.l. 152 ods. 4 ústavy). Preto nie je možné ani Zákon o súdnych poplatkoch uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavnoprocesného princípu právnej ochrany pred súdmi, kde platí rovnosť všetkých účastníkov, len z dôvodu legislatívnej nejasnosti textu, ktorú možno odstrániť výkladom v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy. Ak preto odvolací súd postupom
1 zákona č. 71/1992 Zb. odvolacie konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci tento bol v čase jeho rozhodovania už zaplatený, nerozhodol správne a znemožnil žalobcovi realizáciu práva, aby jeho vec bola prejednaná v odvolacom konaní. Týmto postupom krajský súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a
2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. februára 2008 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: 2 Cdo 17/2008 7
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.