jeho názoru, vyhlásenie osoby pred notárom spísané do notárskej zápisnice, ako tomu bolo v jeho prípade, nie je právnym úkonom, ale sa jedná len o skutočnosť, ktorá môže byť podkladom pre uplatnenie práva alebo ktorou by mohli byť spôsobené právne následky. Okresný súd nemal výrok o určenie neplatnosti osvedčenia vôbec vydať. Navrhol preto dovolanie žalobcu ako nedôvodne podané zamietnuť. Žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania za dva úkony právnej služby a dvakrát režijný paušál. 2 Cdo 11/2007 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu
1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa po viacerých úpravách petitu žaloby napokon domáhal, aby súd určil, že osvedčenie vyhlásenia žalovaného o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyššie uvedeným, zapísaným na Správe katastra Z., na LV č. X., pojaté do notárskej zápisnice č. N X., Nz X., spísanej notárkou JUDr. A. M. (ďalej len osvedčenie), je neplatné a právne neúčinné (viď č.l. 204 spisu). Okresný súd žalobe o neplatnosť osvedčenia vyhovel a žalobu o určenie, že osvedčenie je právne neúčinné, zamietol. Odvolanie do výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o veci samej, podal len žalovaný. Žalobca nenapadol rozsudok okresného súdu vo veci samej odvolaním, z ktorého dôvodu odvolací súd, vychádzajúc z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., preskúmal správnosť jeho rozsudku v merite veci len v rozsahu odvolania podaného žalovaným (rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol nadobudol právoplatnosť). Odvolací súd v odvolacom konaní teda rozhodoval len o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti osvedčenia o vyhlásení o vydržaní. V dovolacom konaní možno preto preskúmať nesprávne právne posúdenie veci namietané žalobcom v dovolaní len vo vzťahu k tejto časti žaloby.
Čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Občiansky súdny poriadok, ktorý upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní, v ustanovení § 3 O.s.p. zakotvuje právo každého domáhať sa na súde ochrany jeho subjektívneho práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Pre realizáciu tohto 2 Cdo 11/2007 5 ústavne garantovaného práva (Čl. 46 Ústavy) zákon vymedzuje rámec, výlučne v ktorom môžu účastníci realizovať svoje procesné práva, pričom priaznivé meritórne rozhodnutie pre toho, kto sa súdnej ochrany domáha, závisí v každom jednotlivom prípade od splnenia procesných i materiálnych predpokladov. Výpočet možných návrhov na začatie konania je uvedený v § 80 O.s.p. Nejde o výpočet vyčerpávajúci, čo znamená, že nie je možné vylúčiť aj podanie takej žaloby, s ktorou citované zákonné ustanovenie nepočíta. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia právnej ochrany súdom je aj v takomto prípade požiadavka žalobcovho právneho záujmu. Právny záujem nie je potrebné spravidla dokazovať (na rozdiel od určovacích žalôb v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., pri ktorých je nutné preukázať kvalifikovaný právny záujem), lebo vyplýva priamo z právnych predpisov. Možnosť domáhať sa s úspechom poskytnutia právnej ochrany pred súdom formou žaloby neuvedenej v § 80 O.s.p., je teda spravidla podmienená tým, že podaná žaloba (právo ňou uplatnené) má oporu v právnych predpisoch. V posudzovanej veci sa predmetom prieskumu dovolacieho súdu stala len tá časť žaloby, o ktorej rozhodol odvolací súd, t. j. žaloby o určenie, že osvedčenie vyhlásenia žalovaného o vydržaní vydané notárkou JUDr. A. M., je neplatné.
názoru dovolacieho súdu žalobu takéhoto obsahu nie je možné považovať za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (notár osvedčuje právnu skutočnosť; neosvedčuje, či tu je právny vzťah alebo právo), ale za žalobu v tomto zákonnom ustanovení neuvedenú. Bolo preto potrebné predovšetkým skúmať, či poskytnutie právnej ochrany formou takejto žaloby, vyplýva z právnych predpisov. Právna úprava týkajúca sa notárskej činnosti sa nachádza v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
3 Notárskeho poriadku zápisnice, osvedčenia a iné listiny vyhotovované pri notárskej činnosti a pri činnosti
odseku 2 (ďalej len "notárska listina") a ich osvedčené odpisy sú verejnými listinami.
1 veta prvá Notárskeho poriadku na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. 2 Cdo 11/2007 6
listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.
1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.
katastrálneho zákona ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, správa katastra nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí
listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti; záznam vykoná vždy, ak má verejná listina účinky právoplatného súdneho rozhodnutia o práve k nehnuteľnosti.
1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Notársky poriadok za listiny, vyhotovované v rámci notárskej činnosti, považuje aj notárom vydávané osvedčenia právne významných skutočností, medzi ktoré patrí aj osvedčenie o vyhlásení o vydržaní (§ 56 ods. 1 písm. g/ Notárskeho poriadku), ktoré je notár povinný spísať do notárskej zápisnice. Takéto osvedčenie vydané notárom v prípade, že obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 63 Notárskeho poriadku, má povahu verejnej listiny 2 Cdo 11/2007 7 so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami (§ 134 O.s.p., § 34 až 36a zákona č. 162/1995 Z.z.). Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel od spisovania právnych úkonov, je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie, (ne)prieči zákonu. Už samotné vedomie účastníka o tom, že notár na jeho žiadosť uskutočňuje záznam o ním uvedených skutočnostiach, by ho malo viesť k tomu, aby ním urobené vyhlásenie zodpovedalo príslušným právnym predpisom. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. Zo samotnej podstaty činnosti notára spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností je zrejmé, že žaloba o neplatnosť takéhoto osvedčenia vydaného notárom, do úvahy neprichádza. Notársky poriadok preto ani nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť osvedčenia. Rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa (ne)platnosti osvedčenia vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho úkonu. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že nárok uplatnený žalobcom, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že osvedčenie vyhlásenia žalovaného o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyššie uvedeným, zapísaným na Správe katastra Z., na LV č. X., pojaté do notárskej zápisnice č. N X., Nz X., spísanej notárkou JUDr. A. M., je neplatné, nemá oporu v príslušných právnych predpisoch. Na strane žalobcu tak chýba právny záujem na ním podanej žalobe, ako základného predpokladu poskytnutia právnej ochrany pred súdom. Jeho žalobe nebolo možné preto vyhovieť, z ktorého dôvodu odvolací súd správne (aj keď čiastočne z iných dôvodov) rozhodol, keď vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vyhovel žalobe, zmenil jeho rozsudok a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. Keďže žalobca napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu a 2 Cdo 11/2007 8 v konaní neboli zistené ani vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie
1 O.s.p. zamietol. Dovolací súd pre úplnosť dodáva, že súdna prax pripustila v súvislosti s osvedčením vydaným
zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam žalobu o určenie, že žalovaný nespĺňa podmienky oprávnenej držby (nie je oprávneným držiteľom), a teda nie žalobu o neplatnosť osvedčenia (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 103/2003). Žalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní žalovanému vznikli trovy v súvislosti s odmenou za právne služby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon právnej služby činí sumu 1.371 Sk (§ 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a patrí za jeden úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k dovolaniu zo 4.12.2006 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a jedenkrát režijný paušál v sume 178 Sk. Celkove vznikli žalovanému trovy v sume 1.549 Sk, ktoré je žalobca povinný zaplatiť na účet advokáta žalovaného (§ 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 4 veta prvá O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. januára 2008 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: 2 Cdo 11/2007 9
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.