b/ Trestného poriadku dovolanie obvineného P. A. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Zvolen rozsudkom, sp. zn. 4T/18/2012, zo 4. mája 2012 postupom
4 Trestného poriadku schválil dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi Okresným prokurátorom Zvolen a obvineným P. A.. Menovaný bol označeným rozsudkom uznaný vinným zo spáchania zločinu krádeže § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, spolupáchateľstvom
Trestného zákona v časti v štádiu pokusu
Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu. Za spáchanie tohto trestného činu mu bol uložený
4 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, pričom na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený
2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Okresný súd zároveň obvinenému uložil povinnosť spoločne a nerozdielne, s ďalšími obvinenými, nahradiť škodu spoločnosti Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s., Bratislava vo výške 70 140,54 Eur. Dňa 30. apríla 2013 podal obvinený P. A. sám dovolanie proti vyššie označenému rozsudku Okresného súdu Zvolen (č. l. 455 až 456), ktoré následne potvrdil prostredníctvom dovolania podaného jeho obhajcom (č. l. 469). Dovolanie podal z toho dôvodu, že síce kradol, ale nevedel, že mu hrozí uloženie nepodmienečného trestu. Najvyšší súd konštatuje, že dovolanie podané obvineným P. A. bolo podané neoprávnenou osobou v zmysle § 382 písm. b/ Trestného poriadku z nasledovných dôvodov:
4 Trestného poriadku, ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí to rozsudkom, ktorý verejne vyhlási. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, ani dovolanie, okrem dovolania
1 písm. c/ Trestného poriadku. V zmysle § 334 ods. 4 Trestného poriadku možno podať dovolanie aj proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu (súdu prvého stupňa), ktorým bola schválená dohoda o vine a treste. V citovanom zákonnom ustanovení nie je špecifikovaný konkrétny subjekt, ktorému takéto právo prislúcha, a preto je nevyhnutné z ďalších ustanovení Trestného poriadku vyvodiť subjekt (oprávnenú osobu v zmysle § 369 Trestného poriadku), oprávnený na podanie dovolania v prípadoch
4 Trestného poriadku. Ustanovenie § 334 ods. 4 Tr. por. nemožno vykladať izolovane, ale je potrebné vykladať ho v súhrne s ďalšími zákonnými ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku - dovolaní, v tomto prípade v prvom rade s ustanovením § 369 ods. 2 Trestného poriadku a tiež s ustanovením § 372 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku.
1 dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1, - ods. 2 proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 a/ generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b/ obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že len minister spravodlivosti je osobou oprávnenou podať dovolanie proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa, proti ktorým zákon pripúšťa podať tento mimoriadny opravný prostriedok (trestný rozkaz - § 368 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku, rozsudok schvaľujúci dohodu o vine a treste - § 334 ods. 4 Trestného poriadku, rozsudok po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny - § 257 ods. 5 Trestného poriadku a samozrejme proti rozhodnutiam v zmysle § 371 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku). Ustanovenie § 369 ods. 2 Trestného poriadku neoddeliteľne nadväzuje na § 334 ods. 4 Trestného poriadku, pričom zrozumiteľne a jednoznačne vymedzuje pre subjekty oprávnené podať dovolanie - oprávnené osoby „okruh“ rozhodnutí, ktoré môžu dovolaním napadnúť. Rozširujúci výklad ustanovenia § 334 ods. 4 Trestného poriadku v prospech obvineného tak, že môže podať dovolanie z dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku proti rozsudku súdu prvého stupňa, neprichádza do úvahy, a to ani s ohľadom na právo na spravodlivý proces. Prípadne zistená nesprávnosť vo vyššie uvedených rozhodnutiach môže byť napravená len na podklade dovolania podaného ministrom spravodlivosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného poriadku. V predmetnej veci ďalším ustanovením, ktoré vylučuje obvineného z okruhu oprávnených osôb na podanie dovolania, je ustanovenie § 372 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku,
ktorého oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Tým, že obvinený P. A. uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, ktorá bola schválená súdom, deklaroval svoju spokojnosť s rozsudkom súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch a preto sa nemôže v ďalšom konaní procesne účinne - podaním dovolania - domáhať ochrany svojich práv, ktorých sa uzavretím dohody o vine a treste vzdal. V takýchto prípadoch možno nápravu dosiahnuť len prostredníctvom ministra spravodlivosti tak, ako je to vysvetlené vyššie. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, je síce prípustné podať dovolanie (§ 334 ods. 4 Trestného poriadku), dovolanie, ale môže podať na podnet príslušného subjektu len minister spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle § 369 ods. 1 Trestného poriadku, pretože ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa. S ohľadom na uvedené nemohol najvyšší súd považovať obvineného P. A. za osobu oprávnenú na podanie dovolania, nakoľko nešlo o rozhodnutie súdu druhého stupňa (§ 369 ods. 2 Trestného poriadku). Za takéhoto právneho stavu neostalo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky iné, len rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.