Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/167/2016 Identifikačné číslo spisu: 8215204416 Dátum vydania rozhodnutia: 18.10.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Siebenstichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:S

§ 470ods.

1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 8.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (

§ 470ods.

2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [

tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].

1. Podľa právneho stavu účinného do
2. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (

§ 236ods.

1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.

1. Dovolanie žalovanej smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nemá znaky tých uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým bolo dovolanie procesne prípustné. Navyše, dovolanie proti uzneseniu o predbežnom opatrení bolo v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. neprípustné.
2. Dovolanie žalovanej by vzhľadom na vyššie uvedené bolo prípustné iba vtedy, ak v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľka nenamietala, že v konaní došlo k procesným vadám vymenovaným v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.; vady tejto povahy nevyšli v dovolacom konaní najavo.
3. Dovolateľka zastáva názor, v zmysle ktorého jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Za právneho stavu do
4. júna 2016 sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania [v zmysle ustanovenia § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv -

napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

1. Žalovaná dovolaním napadla uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení. 14.
2. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy predstavovalo predbežné opatrenie procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom bolo - ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej - zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany. 14.
3. Občianskoprávny súd rozhodoval o návrhu účastníka na nariadenie predbežného opatrenia aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Tento návrh sa pred rozhodnutím o ňom ostatným účastníkom nedoručoval. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručoval súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením nariaďujúcim predbežné opatrenie. Takáto úprava vytvárala priestor na to, aby sa žalovaný dozvedel o predbežnom opatrení až v okamihu, keď bolo voči nemu účinné. 14.
4. Uvedené hľadiská sa uplatňovali tak v právnej úprave rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj v právnej úprave konania o odvolaní proti rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia (

§ 75ods.

8 veta tretia O.s.p.).

1. Žalovaná tvrdí, že k odňatiu jej možnosti konať pred súdom došlo tým, že súd prvej inštancie jej nedoručil návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Zo spisu ale vyplýva, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia jej bol doručený ešte pred nariadením predbežného opatrenia
2. júna 2015 (

doručenku na z č.l. 17 spisu); žalovaná sa k nemu dokonca aj písomne vyjadrila (č.l. 21 spisu). V čase doručenia tohto návrhu nebola ešte žalovaná zastúpená advokátkou (

plnú moc jej udelenú až

1. júla 2015 - č.l. 22 spisu), preto doručenie návrhu žalovanej malo účinky riadneho doručenia.
2. Žalobkyňa namieta, že jej neboli doručené prílohy návrhu (potvrdenie o podaní trestného oznámenia, zápisnica o trestnom oznámení, lekárska správa o zraneniach žalobkyne) a z toho vyvodzuje existenciu vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, že nemala možnosť vyjadriť sa k ich obsahu. Dovolací súd v súvislosti s touto námietkou poukazuje na to, že pokiaľ ustanovenie § 79 ods. 4 O.s.p. ukladalo súdu povinnosť doručiť ostatným účastníkom žalobu spolu s prílohami, ustanovenie § 74 ods. 8 O.s.p. mu ukladalo povinnosť doručiť ostatným účastníkom (iba) návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Aj v tom bolo potrebné vidieť uprednostnenie záujmu na rýchlej, účinnej a dočasnej ochrane práv navrhovateľa predbežného opatrenia (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 147/2011, 3 Cdo 579/2014 a 6 Cdo 143/2010). Navyše, podľa obsahu spisu (

doručenku na č.l. 17 spisu) bol do vlastných rúk žalovanej doručený nielen návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ale aj jeho prílohy. Dovolací súd opakuje, že v čase doručovania tejto zásielky nebola ešte žalovaná zastúpená advokátkou (

plnú moc z

1. júla 2015 - č.l. 22 spisu), preto doručenie žalovanej malo účinky riadneho doručenia. Predmetná námietka je preto neopodstatnená.
2. K dovolacej argumentácii, podľa ktorej sa súdy dopustili pochybení pri doručovaní uznesenia nariaďujúceho predbežné opatrenie, dovolací súd uvádza, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručené do vlastných rúk žalovanej
3. júla 2015 (

doručenku na č.l. 20 spisu) a jej právnej zástupkyni - ako aj sama uvádza v dovolaní -

1. septembra
2. Predmetné rozhodnutie bolo teda napokon žalovanej riadne doručené.
3. Za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nepovažovala rozhodovacia prax najvyššieho súdu do
4. júna 2016 ani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/
6. Žalovaná v dovolaní uvádza, že súd prvej inštancie konal podľa § 74 O.s.p., odvolací súd ale podľa § 102 O.s.p. Z toho žalovaná vyvodzuje, že povinnosťou odvolacieho súdu bolo postupovať podľa ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p., ktoré ale odvolací súd nerešpektoval. 19.
7. Ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p. ukladalo odvolaciemu súdu, aby ešte pred rozhodnutím o odvolaní vtedy, keď je toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzval účastníkov konania na vyjadrenie sa k možnému použitiu tohto ustanovenia. Účelom § 213 ods. 2 O.s.p. bolo zabrániť prekvapivému rozhodnutiu odvolacieho súdu z hľadiska právnej kvalifikácie merita veci podľa (odlišného ustanovenia) hmotného práva. 19.
8. V danom prípade dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu obsahuje odkaz na procesné ustanovenie upravujúce nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania (§ 75 ods. 8 O.s.p.), ako aj na ustanovenie upravujúce nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania (§ 102 O.s.p.). To však neznamená, že odvolací súd mal postupovať podľa § 213 ods. 2 O.s.p.; jeho rozhodnutie v nevyznieva „prekvapivo“ ani „nečakane“ a postup odvolacieho súdu z materiálneho hľadiska nemohol viesť k odňatiu možnosti žalovanej realizovať jej procesné oprávnenia (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
9. Žalovaná prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. vyvodzuje tiež z toho, že odvolací súd prekročil návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia (týkajúci sa iba časti domu) a predbežné opatrenie nariadil vo vzťahu k celému domu. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach (

napríklad sp. zn. 2 Cdo 44/2010) konštatoval, že „ak súd prekročí pri svojom rozhodovaní návrh účastníka a prizná mu viac, než čoho sa domáhal, nemá takýto postup súdu za následok vady konania uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. Pochybenie súdu v tomto smere je spôsobilé založiť inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Existenciu takejto inej vady konania však dovolací súd je oprávnený skúmať len vtedy, keď je dovolanie prípustné“. 21. Žalovanou v dovolaní namietané ďalšie „iné vady“ boli právnou úpravou účinnou do 30. júna 2016 považované za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorý však prípustnosť dovolania nezakladal (

napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011).

1. Tým, že žalovaná spochybňuje svoju pasívnu vecnú legitimáciu (prípadne tvrdí, že odvolací súd neaplikoval správne ustanovenia zákona), namieta nesprávne právne posúdenie. 22.
2. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci bolo do
3. júna 2016 považované len za relevantný dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. 22.
4. Nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladalo (

najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).

1. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovanej , ktoré bolo podľa právnej úpravy účinnej do
2. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo účinok sledovaný dovolaním (možnosť uskutočniť meritórny dovolací prieskum), ktorý by zostal zachovaný aj po tomto dni (§ 470 ods. 2 CSP). Najvyšší súd preto jej dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
3. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
4. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.