Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Sžf/26/2016 Identifikačné číslo spisu: 7013201132 Dátum vydania rozhodnutia: 04.10.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na krajskom súde 13.08.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/40847-265031/2013/5081 zo dňa 03.06.2013, ktorým žalovaný potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Košice č. 9800503/5/1283735/2013/Barn zo dňa 05.04.2013. Keďže žalobca nezaplatil súdny poplatok za žalobu súčasne s jej podaním, krajský súd mu výzvou č.k. 7S/183/2013-24 zo dňa 05.03.2014 uložil, aby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 70 € podľa položky č. 10c sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Uznesením č.k. 7S/183/2013-29 zo dňa 04.04.2014 krajský súd konanie zastavil podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, pretože žalobca súdny poplatok v lehote ustanovenej výzvou nezaplatil. Žalobca následne podaním doručeným krajskému súdu dňa 13.05.2014 podal proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie a súčasne požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O. s. p. Krajský súd uznesením č.k. 7S/183/2013-38 zo dňa 19.11.2014 zrušil uznesenie č.k. 7S/183/2013-29 zo dňa 04.04.2014, ktorým bolo konanie zastavené. O návrhu žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol krajský súd uznesením č.k. 7S/183/2013-42 zo dňa 19.11.2014 tak, že oslobodenie od súdnych poplatkov žalobcovi nepriznal. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Podľa § 138 ods. 2 O.s.p., v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované

1. a)vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo
2. b)rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov. Podľa § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Zákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov v každom prípade individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania. Účelom ustanovenia § 138 O.s.p. je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková situácia a druhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda quasi pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane žiadateľa). V prípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné pomery. Vychádzajúc, ako z jazykového výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, tak i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi podnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia uvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných žiadateľom. O oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové pomery. Krajský súd v prejednávanej veci vykonal zisťovanie majetkových pomerov žalobcu, ktoré je potrebné nielen tvrdiť, ale ich aj preukázať. Je potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno je výlučne na žalobcovi, preto jeho tvrdenia v odvolaní, že súd nevyzval žalobcu na doplnenie žiadnych dôkazov, nevykonal žiadne dokazovanie a vec bez ďalšieho rozhodol v neprospech žalobcu, sú právne irelevantné. Žalobca však v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že jeho majetkové pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Na výzvu krajského súdu na doručenie vyplneného tlačiva na dokladovanie pomerov pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov žalobca reagoval podaním zo dňa 07.11.2014, v ktorom neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu napadnutého uznesenia krajského súdu. Žalobca uviedol, že ako on, tak aj jeho právny zástupca, nemá žiadne iné zdokladovateľné informácie potrebné k preukázaniu jeho majetkových pomerov. Žalobca ako v samotnej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, tak aj v podaní zo dňa 07.11.2014 i v podanom odvolaní uvádzal tie isté skutočnosti, t. j. skutočnosti bez akejkoľvek relevancie pri posudzovaní jeho žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Citované ustanovenia § 138 ods. 2 O.s.p. jednoznačne uvádza, že pomery účastníka musia byť dokladované buď vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle alebo rozhodnutím o hmotnej núdzi. Žalobca ani jeden z týchto dokumentov nepredložil, taktiež nepreukázal relevantné skutočnosti, ktoré by mu bránili v predložení požadovaných dokumentov, a teda najvyšší súd konštatuje, že žalobca nesplnil zákonom stanovenú podmienku pre priznanie oslobodenia od súdneho poplatku, keď vôbec nedoložil tlačivo dokladujúce jeho majetkové pomery. Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by zakladali priznanie oslobodenia od súdneho poplatku, ktorý je v tomto prípade 70,- €. „Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov z hľadiska pomerov účastníka sú rozhodujúce najmä jeho majetkové a sociálne pomery, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Sžo/190/2009). Žalobca v odvolaní poukázal aj na skutočnosť, že v prípade jeho žaloby sa nejedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal otázkou svojvoľného alebo zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Odvolací súd má za to, že pokiaľ nebola splnená podmienka nepriaznivej finančnej situácie žalobcu pre oslobodenie od súdneho poplatku, nie je potrebné skúmať splnenie druhej kumulatívnej podmienky bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pretože krajský súd vo veci rozhodol po vecnej i právnej stránke správne a jeho postup pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdneho poplatku maximálne rešpektoval a chránil jeho práva na spravodlivý súdny proces. O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal (§ 224 ods.1 O.s.p.

§ 246cods.1 veta prvá O.s.p., § 250k O.s.p.).

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.