← Slovensko

ochranu osobnosti

Obsah (10)§ 43§ 205§ 218§ 470§ 103§ 237§ 15a§ 14§ 16§ 12

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/968/2015 Identifikačné číslo spisu: 1109222679 Dátum vydania rozhodnutia: 27.10.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 43ods.

2 O.s.p., z dôvodu, že žalobkyňa napriek výzve súdu prvej inštancie nedoplnila, neopravila neúplné podanie, ktoré by

obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania a išlo o nedostatky, pre ktoré nebolo možné pokračovať v konaní.

  1. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie. Okresný súd Bratislava I uznesením z
  2. januára 2014 č. k. 8 C 177/2009-55 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne odstránila vady odvolania.
  3. Obidve uznesenia súdu prvej inštancie napadla žalobkyňa odvolaniami, zároveň podala námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. Anne Kašajovej a žiadala o prikázanie veci inému súdu.
  4. Krajský súd v Bratislave uznesením z
  5. septembra 2014 sp. zn. 9 Co 524/2014, 9 Co 608/2014, 9 NcC 83/2014 odvolania žalobkyne proti uzneseniam súdu prvej inštancie z
  6. mája 2013 č. k. 8 C 177/2009-48 a z
  7. januára 2014 č. k. 8 C 177/2009-55 odmietol. K odmietnutiu odvolania žalobkyne smerujúcemu proti uzneseniu súdu prvej inštancie z
  8. mája 2013 č. k. 8 C 177/2009-48 uviedol, že keďže žalobkyňa svoje odvolanie nedoplnila, jeho vady ani inak neodstránila, pričom o následkoch ich neodstránenia bola poučená, odvolací súd odvolanie žalobkyne, ktoré nemá náležitosti

§ 205ods.

1 a 2 O.s.p., odmietol

§ 218ods.

1 písm. d/ O.s.p. K odvolaniu žalobkyne smerujúcemu proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 20. januára 2014 č. k. 8 C 177/2009-55 uviedol, že predmetné uznesenie patrí medzi uznesenia, ktorým sa upravuje vedenie konania, proti ktorému zákon nepripúšťa odvolanie, preto odvolací súd odvolanie žalobkyne ako neprípustné odmietol

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. K námietke zaujatosti a k návrhu na prikázanie veci inému súdu poznamenal, že o týchto návrhoch nerozhodoval, a to z dôvodu, že bolo rozhodnuté o veci samej, čím odpadol dôvod na ďalšie rozhodovanie o týchto návrhoch.

  1. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa
  2. decembra 2014 odvolaním a dovolaním. Uviedla, že uznesenie odvolacieho súdu a jeho závery považuje za predčasné, právne nesprávne, arbitrárne, neobjektívne a tendenčne prehliadajúce pochybenia súdu prvej inštancie. Mala za to, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Žiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na doriešenie zaujatosti, pridelenie veci zákonnému sudcovi a miestnu príslušnosť. 6.

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 470ods.

2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. K odvolaniu žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uvádza, že odvolanie je procesný úkon strany, ktorým prejavila vôľu dosiahnuť účinok spočívajúci v uskutočnení odvolacieho prieskumu. Najvyšší súd skúmajúc, či

právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), vyvolalo odvolanie žalobkyne tento účinok, konštatuje, že odvolaním bolo možné napadnúť len rozhodnutie súdu prvej inštancie. V danom prípade bolo odvolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu (čo žalobkyňa v dovolaní, napokon, sama uvádza); najvyšší súd nebol funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu odvolacieho súdu (§ 9 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 10 ods. 1 a 2 O.s.p.). Nedostatok funkčnej príslušnosti znamenal neodstrániteľnú absenciu podmienky konania, preto najvyšší súd v podobných prípadoch konania zastavoval

§ 103a § 104 ods.

1 O.s.p. (viď napríklad uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Co 4/2004). Podaním odvolania žalobkyne preto nenastal ňou sledovaný účinok, ktorý by v zmysle § 470 ods. 2 CSP zostal zachovaný aj po

  1. júli 2016, preto najvyšší súd konanie o odvolaní žalobkyne zastavil (§ 161 ods. 2 CSP).
  2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, s právnickým vzdelaním, bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu treba zrušiť.
  3. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred
  4. júlom 2016, dovolací súd postupoval v zmysle citovaného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p. Žalobkyňa dovolaním napadla uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky rozhodnutí uvedených v § 239 ods. 1, 2 O.s.p., voči ktorým bolo dovolanie prípustné.
  5. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietala a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.
  6. Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov, dovolací súd sa osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom

§ 237ods.

1 O.s.p. Žalobkyňa v podstate namietala, že jej bola odňatá možnosť pred súdom konať tým, že odvolací súd nerozhodol o námietke zaujatosti a o návrhu na prikázanie veci, zároveň namietala, že súd prvej inštancie pri pridelení veci zákonnému sudcovi nepostupoval v súlade so Spravovacím a Kancelárskym poriadkom. 12. Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady

§ 237ods.

1 písm. f/ O.s.p. ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nebol pritom významný subjektívny názor dovolateľky, že v konaní k takejto procesnej vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne takouto vadou postihnuté, t. j. že nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla (prejavila sa), resp. nebola odstránená v postupe - rozhodnutí odvolacieho súdu. 13.

§ 15aods.

1 O.s.p. platilo, že účastníci majú právo z dôvodov

§ 14ods.

1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

§ 15aods.

2 O.s.p. účastník môže uplatniť námietku zaujatosti

odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

§ 15aods.

3 O.s.p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. 14.

§ 16ods.

1 O.s.p. súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu. 15.

§ 12ods.

1 O.s.p. platilo, že ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.

§ 12ods.

2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.

§ 12ods.

3 O.s.p. o prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať.

  1. Dovolací súd preskúmaním súdneho spisu zistil, že dovolaním bolo napadnuté uznesenie odvolacieho súdu z
  2. septembra 2014 sp. zn. 9 Co 524/2014, 9 Co 608/2014, 9 NcC 83/2014, ktorým krajský súd odmietol odvolania žalobkyne smerujúce proti uzneseniam súdu prvej inštancie z
  3. mája 2013 č. k. 8 C 177/2009-48 a z
  4. januára 2014 č. k. 8 C 177/2009-
  5. Z odôvodnenia písomne vypracovaného uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa v štádiu odvolacieho konania vzniesla námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni a podala návrh na prikázanie veci inému súdu. Odvolací súd o predmetných návrhoch žalobkyne nerozhodoval z dôvodu, že bolo rozhodnuté o veci samej, čím odpadol dôvod na ďalšie rozhodovanie tak o námietke zaujatosti, ako aj o návrhu na prikázanie veci inému súdu. Postup odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nerozhodol o námietke zaujatosti (ktorá bola podaná voči konajúcemu sudcovi) a nerozhodol o návrhu na prikázanie veci inému súdu bol v danom prípade v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.
  6. Obsah práva na súdnu ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/1994). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktorý je v rozpore so zákonom (III. ÚS 72008).
  7. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj jeho postup nezodpovedá vyššie uvedeným štandardom pre reálne a riadne naplnenie práva účastníka na súdnu ochranu

čl. 46 ods. l ústavy.

  1. Vyššie uvedeným procesným pochybením odvolací súd konanie zaťažil vadou v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., čím dovolateľke odňal možnosť konať pred súdom.
  2. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP) a konanie o odvolaní žalobkyne zastavil (§ 161 ods. 2 CSP).
  3. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods. 3 CSP). Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
  4. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.