Obsah (35)

§ 199§ 383§ 371§ 380§ 194§ 48§ 60§ 321§ 369§ 234§ 241§ 212§ 364§ 386§ 388§ 384§ 385§ 322§ 138§ 144§ 145§ 147§ 149§ 155§ 38§ 235§ 238§ 139§ 127§ 189§ 200§ 201§ 208§ 360§ 360a

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Tdo/53/2016 Identifikačné číslo spisu: 2215010520 Dátum vydania rozhodnutia: 12.10.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Daniel Hudák Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 199ods.

1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a iné, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 12. januára 2016, sp. zn. 3To/123/2015,

§ 383, § 384 ods.

1, 385 ods. 1, § 386 ods. 1, § 388 ods. 1 Tr. por. po zistení dôvodov dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. takto rozhodol: I. Po zistení dovolacích dôvodov

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. rozhodol, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3 To 123/2012, z 12. januára 2016 bol porušený zákon v ustanovení § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 322 ods. 3 Tr. por., § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., § 138 písm. a/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. v prospech obvineného J. S.. Tento rozsudok sa zrušuje a zrušujú sa aj obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili podklad. Krajskému súdu v Trnave sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. II.

§ 380ods.

2 Tr. por. z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. berie obvineného J. S. do väzby. Lehota plynutia väzby začína okamihom vyhlásenia rozsudku. Odôvodnenie Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z

1. novembra 2015, sp. zn. 2T 135/2015, na základe skutkového stavu, že dňa
2. marca 2015 približne o 17.00 hodine preliezol plot rodinného domu číslo XX v obci J., okres P., tak sa dostal na pozemok, kde ho poškodená, družka obžalovaného Q. B. prosila, aby odišiel, výzvu však neuposlúchol, priblížil sa k nej, pritlačil ju k vchodovým dverám do rodinného domu, otvoril kľučkou vchodové dvere, obaja padli na zem do predsiene, kde sa začala brániť a udierala ho kanvicou, potom ju chytil, zobral do spálne, kde ju zvalil na posteľ a prikázal jej vyzliecť, čo odmietla, ale začal ju škrtiť, preto sa začala brániť kladivom, ktorým ho udierala, podarilo sa jej uvoľniť, ale v obývačke ju opätovne chytil, kľakol na ňu, prikázal jej, aby sa vyzliekla, pričom si mala nechať oblečené len nohavičky, vyhovela mu, vzal ju do kuchyne, zobral nôž, a následne ju vzal do spálne, kde ju začal hladiť medzi nohami a prikázal jej, aby ho začala sexuálne uspokojovať rukou, orálne, pričom ona jeho príkazu vyhovela, potom do nej vnikol svojim pohlavným údom, ťahal ju za vlasy a počas pohlavného styku je priložil na krk nôž, oslovoval ju slovami, „ty špinavá kurva“, ďalej je povedal, „ja som sem prišiel preto, aby som ťa zabil“, pričom jej porezal nohu, počas pohlavného styku k ejakulácii nedošlo, čo využila a z postele odišla, začala sa obliekať a chcela odísť z domu, ale v kuchyni chytil nôž a prikázal jej, aby sa vyzliekla, oprel ju o práčku a nožom jej prešiel po chrbte, vyzliekol z nej legíny, mikinu, nevyzliekol ju donaha, otočil ju a pohlavný styk mali odzadu, potom ju opäť otočil a posadil na práčku, kedy v sexuálnom styku pokračoval ďalej, potom ju vzal opätovne do spálne, vyzliekol ju donaha, kde si ľahol na posteli na chrbát, pričom nôž a kladivo mal stále pri sebe, musela si ľahnúť na neho a prikázal jej, aby ho sexuálne uspokojila orálne a rukou, čo aj spravila zo strachu, tiež však nedošlo k ejakulácii, následne sa obliekla a odišla z domu, stále však išiel s ňou, napriek tomu sa jej podarilo informovať políciu, v opísanom útoku utrpela poškodená reznú ranu dlhú 4 cm na pravom predkolení. Súd uznal obvineného J. S. vinným zo zločinu znásilnenia

§ 199odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Tr.

zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Tr. zákona a s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody

§ 194odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Tr.

zákona a uložil mu

§ 199odsek 2 Tr.

zákona s použitím § 38 odsek 5 Tr. zák., § 37 písmeno h/, písmeno m/ Tr. zák., § 41 odsek 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov.

§ 48odsek 2 písmeno b/ Tr.

zákona súd zaradil obvineného pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

§ 60odsek 1 písm.

a/ Tr. zákona, súd uložil obvinenému aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks kuchynský nôž a 1 ks kladivo a zároveň

§ 60odsek 6 Tr.

zákona vyslovil, že, vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený J. S.. Krajský súd v Trnave o podanom odvolaní rozhodol rozsudkom z 12. januára 2016, sp. zn. 3To 123/2015, tak, že

§ 321ods.

1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda v celom rozsahu na tam uvedenom skutkovom základe a uznal obvineného J. S. vinným zo zločinu znásilnenia

§ 199odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Tr.

zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody

§ 194ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a uložil mu

§ 199odsek 2 Tr.

zákona s použitím § 37 písmeno h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 41 odsek 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

§ 48odsek 2 písmeno b/ Tr.

zákona súd zaradil obvineného pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Predmetný rozsudok krajského súdu bol Krajskej prokuratúre v Trnave doručený

1. januára
2. Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len generálny prokurátor) v lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Tr. por. podal

§ 369ods.

2 písm. a/, § 372 ods. 1 posl. veta Tr. por. dovolanie proti vyššie citovanému rozsudku Krajského súdu v Trnave z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Generálny prokurátor v odôvodnení podaného dovolania vyslovil názor, že Krajský súd v Trnave porušil zákon v prospech obvineného J. S., keď pri ukladaní trestu

§ 199ods.

2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona aplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona namiesto § 38 ods. 5 Trestného zákona, a to napriek tomu, že boli splnené všetky zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona.

názoru prokurátora, uvedené porušenie zákona spočíva v nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, v dôsledku čoho nebol obvinenému J. S. uložený trest odňatia slobody v rámci zvýšenej dolnej hranice trestnej sadzby tak, ako to ukladá ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona. Prokurátor vytýkal Krajskému súdu v Trnave, že pri rozhodovaní o treste mu unikol odpis registra trestov zo 4. septembra 2015, z obsahu ktorého bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obvinený J. S. bol v minulosti rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1 T 90/1999, z 3. septembra 1999 právoplatne odsúdený za trestný čin lúpeže

§ 234ods.

1 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005) ako aj trestný čin znásilnenia

§ 241ods.

1 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinných do

1. decembra 2005) a ďalšie trestné činy, k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Uviedol, že uložený trest odňatia slobody vykonal dňa
2. septembra 2002, odsúdenie nebolo zahladené. Prokurátor zastáva názor, že predchádzajúce odsúdenie obvineného J. S. za trestný čin lúpeže

§ 234ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do

1. decembra 2005, za ktorý zákon určuje hornú hranicu trestu odňatia slobody 10 rokov, je potrebné považovať za odsúdenie za zločin, pretože prevyšuje predpokladanú hornú hranicu trestnej sadzby 5 rokov. Odhliadnuc od porušenia zákona, prokurátor ďalej poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v Trnave pri rozhodovaní o treste nedostatočne vyhodnotil aj skutočnosť, že obvinený J. S. sa závažnej trestnej činnosti dopustil v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 2 T 33/2013, z
2. septembra 2013, ktorým bol právoplatne odsúdený za prečin krádeže

§ 212ods.

1 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov, ktorá mala uplynúť až

1. októbra
2. Ďalej uviedol, že trestnej činnosti sa obvinený dopustil aj v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 2 T 186/2009, z
3. októbra 2012 v spojení s nadväzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5 To 12/2013, zo
4. mája 2013 za prečin výtržníctva

§ 364ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd

§ 386ods.

1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 3 To 123/2015-253, z 12. januára 2016 bol porušený zákon v ustanovení § 38 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona v prospech obvineného J. S.

§ 386ods.

2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 3 To 123/2015-253, z 12. januára 2016 v celom rozsahu a

§ 388ods.

1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu prokurátora sa obvinený nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie generálneho prokurátora a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Dovolací súd preto

§ 384ods.

1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na uplatnený dôvod dovolania (ktorým je dovolací súd

§ 385ods.

1 Tr. por. viazaný) a zistil, že dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. tak, ako je obsahovo vymedzený dovolateľom, je naplnený. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, ako aj preto jeho dôsledkom býva narušenie stability konečného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Preto aj tu musí prevažovať záujem na tom, aby bolo vydané rozhodnutie plne v súlade so zákonom ako aj konanie, ktoré takémuto rozhodnutiu predchádzalo, nad záujmom na stabilite a nezmeniteľnosti takéhoto právoplatného rozhodnutia.

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por., dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Nesprávne právne posúdenie zisteného skutku a použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia je pochybením súdu pri aplikácii práva na skutok (ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu objasnený), a to v takej intenzite, že to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin, alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Tr. zák.), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Tr. zák.), ale aj nedostatočné, resp. žiadne posúdenie okolností významných pre záver, či konaním obvineného bol spáchaný prečin alebo nie.

§ 321ods.

1 písm. d/ Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

§ 322ods.

3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

§ 199ods.

1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov. Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania.

§ 138písm.

a/ Tr. zák., závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy

§ 144

, vraždy

§ 145

, zabitia

§ 147

a § 148, usmrtenia

§ 149

, ublíženia na zdraví

§ 155

, § 156 a § 157.

§ 38ods.

4 Tr. zák., ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Krajský súd sa týmito ustanoveniami pri ukladaní trestu obvinenému dôsledne neriadil.

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je treba prisvedčiť názoru prokurátora,

ktorého krajský súd pri stanovovaní konkrétnej sadzby trestu odňatia slobody nepostupoval v súlade s ustanovením § 38 ods. 5 Trestného zákona. Dovolací súd konštatuje, že správne zistený skutok obvineného,

Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania, vykazuje znaky zločinu znásilnenia

§ 199odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Tr.

zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody

§ 194ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ako to zistil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil z obsahu vyšetrovacieho spisu (odpis z registra trestov na č. l. 182 vyšetrovacieho spisu), že vzhľadom na opätovnosť spáchania zločinu znásilnenia

§ 241ods.

1 Trestného zákona (zákon č. 140/1961 Zb. trestný zákon v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005), zločinu lúpeže

§ 234ods.

1 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. trestný zákon v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005), prečinu vydierania

§ 235ods.

1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005, prečinu porušovania domovej slobody

§ 238ods.

1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do

1. decembra 2005, z ktorých už bol obvinený uznaný vinným, a to rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T 90/1999, z
2. septembra 1999, bolo povinnosťou súdu v prejednávanej veci aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zák., nakoľko odsúdenie obvineného nebolo zahladené. Na tomto mieste je ďalej potrebné prisvedčiť prokurátorovi, že krajský súd pochybil, ak pri výmere trestu neprihliadol na skutočnosť, že obvinený spáchal zločin po tom, čo bol páchateľ právoplatne odsúdený za iný zločin. V prípadoch recidívy (spáchanie zločinu) sa totiž v zmysle cit. ustanovenia zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu polovicu, t.j. v danom prípade boli splnené podmienky na uloženie úhrnného trestu odňatia slobody so zvýšenou dolnou trestnou sadzbou

§ 199ods.

2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. Zároveň však súd v takom prípade nebude môcť prihliadať na mieru závažnosti okolností v zmysle ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. V posudzovanom prípade bol teda úhrnný trest odňatia slobody uložený v rozpore s ustanovením § 38 ods. 5 Tr. zák. V zmysle uvedeného je preto argumentácia krajského súdu, ktorý dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, ktorý bol uložený obvinenému súdom prvého stupňa neprimerane prísny a na splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. postačí uložiť obvinenému aj trest na dolnej hranici zo zákona zvýšenej trestnej sadzby, zjavne nesprávna, nakoľko nezohľadňoval trestnoprávne dôsledky recidívy obvineného pri spáchaní zločinu. Krajský súd sa v konaní dopustil aj ďalších pochybení. Na strane 6 konštatuje, že na rozdiel od súdu prvého stupňa mal však krajský súd za to, že žalovaného skutku sa obžalovaný nedopustil na chránenej osobe v zmysle § 139 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona, nakoľko poškodená, po ukončení druhovského pomeru s obžalovaným, už nebola vo vzťahu k obžalovanému blízkou osobou. Úvahy súdu prvého stupňa, na základe akých dôkazov dospel k záveru o tom, že poškodená bola blízkou osobou obžalovaného, v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú napriek tomu, že v tomto smere na rozdiel od obžaloby upravil skutkovú vetu. Z odôvodnenia tohto odseku vyplývajú 2 veci. Že krajský súd vypustil u obvineného právnu kvalifikáciu konania

§ 139ods.

1 písm. c/ Tr. zák. s odôvodnením, že poškodená po ukončení druhovského pomeru s obžalovaným už nebola vo vzťahu k obžalovanému blízkou osobou a následne upravil skutkovú vetu, vypustil zo skutkovej vety, označenie poškodenej ako družky obvineného.

§ 127ods.

5 Tr. zák. blízkou osobou sa na účely trestných činov vydierania

§ 189

, znásilnenia

§ 199ods.

2, sexuálneho násilia

§ 200ods.

2, sexuálneho zneužívania

§ 201ods.

2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby

§ 208

, nebezpečného vyhrážania

§ 360ods.

2 alebo nebezpečného prenasledovania

§ 360a

rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou

odseku 4 ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije, alebo žila v spoločnej domácnosti. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak obvinený s poškodenou žili v družskom pomere a konanie obvineného bolo kvalifikované ako trestný čin znásilnenia

§ 199ods.

2 Tr. zák., prichádza do úvahy aj právna kvalifikácia konania obvineného

§ 139ods.

1 písm. c/ Tr. zák.

§ 322ods.

3 Tr., por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Z ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. vyplýva, že odvolací súd je oprávnený sám rozhodnúť rozsudkom len vtedy, ak bol skutkový stav správne zistený súdom prvého stupňa, alebo ak je po doplnení konania súdom druhého stupňa správne zistený. Krajský súd nepostupoval

tohto ustanovenia. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z

1. januára 2016 str. 252 nevyplýva, že by doplnil dokazovanie, napriek tomu, že v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že úvahy súdu prvého stupňa na základe akých dôkazov dospel k záveru o tom, že poškodená bola blízkou osobou obžalovaného, v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú. Krajský súd, ale na rozdiel od obžaloby upravil v rozsudku skutkovú vetu. So zreteľom na vyššie uvedené, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací svojim rozhodnutím z
2. januára 2016, sp. zn. 3 To 123/2015, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. porušil zákon v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 322 ods. 3 Tr. por., § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., § 138 písm. a/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. v prospech obvineného J. S.. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto citovaný rozsudok krajského súdu zrušil, zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a Krajskému súdu v Trnave prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol s tým, že krajský súd je viazaný vysloveným právnym názorom dovolacieho súdu (§ 391 ods. 1 Tr. por.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.