3 M Cdo 1/2007 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. El

§ 243aods.

1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) v otázke náhrady trov konania odporkyne 2/, voči ktorej bol návrh zamietnutý. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Návrhom na začatie konania z

1. mája 2004 navrhovateľka žiadala zaviazať odporcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť 100.000,- Sk so 16,5 % úrokom z omeškania od
2. apríla 2004 do zaplatenia titulom kúpnej ceny za odpredaný ťahač s návesom. Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z
3. júna 2005, č.k. 7 C 153/2004-86 návrh voči odporcom 1/, 2/ zamietol v celom rozsahu a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcom 1/, 2/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 60.711,- Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Banskej Bystrici konajúc o odvolaní účastníkov (odporcovia napadli rozsudok len vo výroku o náhrade trov konania z dôvodu, že im nebola priznaná náhrada zaplateného súdneho poplatku za odpor podaný proti platobnému rozkazu v uvedenej právnej veci) rozsudkom z
4. decembra 2005 sp. zn. 16 Co 352/2005 pripustil čiastočné späťvzatie návrhu o sumu 20.000,- Sk, v tejto časti rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil. Rozsudok okresného súdu vo výroku, pokiaľ bol návrh voči odporkyni 2/ do výšky 80.000,- Sk zamietnutý, potvrdil vo výroku, pokiaľ bol návrh voči odporcovi 1/ do výšky 80.000,- Sk zamietnutý zmenil tak, že odporcu 1/ zaviazal zaplatiť navrhovateľke 80.000,- Sk so 6 % 3 M Cdo 1/2007 5 úrokom z omeškania od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh voči nemu zamietol. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvého stupňa zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Tento zmeňujúci výrok o trovách prvostupňového konania odôvodnil čiastočným úspechom účastníkov konania, keďže návrhu súd vyhovel len vo vzťahu k odporcovi 1/ vo výške 80.000,- Sk, a vo zvyšku návrh zamietol (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Rovnako z dôvodu čiastočného úspechu účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. aj o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. V § 142 ods. 1 O.s.p. sa premietajú zákonné princípy, podľa ktorých náhrada trov konania zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. účastníka, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené (§ 146 ods. 2 O.s.p.). V citovanom ustanovení § 142 O.s.p. je upravené rozhodovanie súdu o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci. Rozhodovanie podľa § 142 O.s.p. je založené na týchto zásadách: a/ účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (ods. 1/), b/ účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd prizná pomernú časť trov konania proti účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažne neúspech (ods. 2/), c/ ak bol úspech a neúspech oboch účastníkov rovnaký, súd rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (ods. 2/), d/ účastníkovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, súd prizná proti druhému účastníkovi plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v nepatrnej časti alebo ak záviselo rozhodnutie o výške plnenia od znaleckého posudku, alebo ak záviselo rozhodnutie o výške plnenia od úvahy súdu (ods. 3 ). 3 M Cdo 1/2007 6 Pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 142 ods. 1, 2 O.s.p. z hľadiska procesného výsledku je potrebné posúdiť, či žalobný petit bol prevzatý do súdneho rozhodnutia, pričom teba vychádzať z toho, že procesný úspech v spore nemožno striktne porovnávať v spojitosti s pôvodne sformulovaným návrhom, ktorý môže byť v priebehu konania zmenený, ale rozhodujúci je výrok, ktorým súd rozhodol o uplatnenom nároku. V prípade, ak navrhovateľ vezme v priebehu konania účinne návrh sčasti späť, súd prihliadne k tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je tu dané zavinenie navrhovateľa, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bol pre správanie odporcu vzatý sčasti späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, mal navrhovateľ z tohto pohľadu vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy došlo k čiastočnému zastaveniu konania z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie návrhu. Pokiaľ však zavinil zastavenie konania odporca, platí, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu ustanovenia § 142 ods. 1, 2 O.s.p., ak súd prvého stupňa zamietol návrh voči odporcom 1/, 2/ a odvolací súd na základe odvolania navrhovateľky v merite veci potvrdil zamietajúci rozsudok voči odporkyni 2/ (po späťvzatí návrhu v časti o 20.000,- Sk v priebehu odvolacieho konania), treba prisvedčiť správnosti záveru generálneho prokurátora, že v prejednávanej veci nemožno vylúčiť pre rozhodnutie o náhrade trov konania vo vzťahu k odporkyni 2/ použitie ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., pokiaľ nebude preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p., a to aj napriek tomu, že žalobným návrhom žiadala navrhovateľka zaviazať na zaplatenie 100.000,-Sk odporcov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne. Aj keď v návrhu navrhovateľka žiadala zaviazať odporcov 1/, 2/ na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom spoločne a nerozdielne, neznamená to, že na strane odporcov ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, kedy by sa musel rozsudok vzťahovať na všetkých odporcov spoločne a nerozdielne, čo by potom odôvodňovalo aj rozhodnutie o náhrade trov konania odporcov spoločným výrokom. Že v danom prípade o takéto spoločenstvo na strane odporcov neišlo, nasvedčuje aj výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý posúdil uplatnený nárok samostatne voči každému z odporcov a rozhodol o každom z odporcov samostatným výrokom a bez ohľadu na výsledok sporu o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania bez bližšieho odôvodnenia rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. 3 M Cdo 1/2007 7 So zreteľom na uvedené, pokiaľ odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh voči odporkyni 2/ v celom rozsahu, výrok jeho rozhodnutia vo veci samej ohľadom odporkyne 2/ je potom v rozpore so zmeňujúcim výrokom o náhrade trov prvostupňového konania i výrokom o náhrade trov odvolacieho konania, potom názor krajského súdu o čiastočnom úspechu odporkyne 2/ v konaní nemožno považovať za správny. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vo vzťahu k odporkyni 2/ sa javí zmätočné a pre nedostatok dôvodov aj nepreskúmateľné. Dôvodná je preto aj námietka generálneho prokurátora, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo výroku o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania nie je pre nedostatok dôvodov dostatočne preskúmateľné a nezodpovedá § 157 ods. 2 O.s.p. Súd musí dbať na to, aby odôvodnenie každého rozhodnutia bolo presvedčivé. V zmysle uvedeného ustanovenia má odôvodnenie rozsudku obsahovať (o. i.) stručný a jasný výklad o tom, ktoré skutočnosti mal súd preukázané a ktoré nie. Svoj výklad musí súd prispôsobiť konkrétnym okolnostiam každej veci a v odôvodnení ho uviesť tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. V rámci právneho posúdenia veci súd vyloží, ktoré ustanovenia zákona alebo iného právneho predpisu aplikoval, ako ich interpretoval, a ako preto rozhodol. V prejednávanej veci je podstatným a pre rozhodnutie o náhrade trov konania určujúcim posúdenie úspechu účastníkov v zmysle § 142 O.s.p. Všeobecné konštatovanie o čiastočnom úspechu účastníkov je pre rozhodnutie o náhrade trov konania nedostačujúce. Dovolateľ teda opodstatnene namieta, že konanie je v danom prípade postihnuté aj tzv. inou vadou konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) spočívajúcou v nepreskúmateľnosti odôvodnenia výroku o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania (§ 157 ods. 2 O.s.p.), majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Záverom dovolací súd dodáva, že aj v prípadoch, kde prichádza do úvahy rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech účastníka v konaní, súd môže síce výnimočne, ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania úspešnému účastníkovi celkom, alebo sčasti nepriznať (§ 150 O.s.p.). Úvaha súdu o tom, či sa jedná o takýto výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí však vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, rozhodnutie súdu musí byť riadne a presvedčivo zdôvodnené, lebo inak je takýto postup, ktorý nie je 3 M Cdo 1/2007 8 zdôvodnený, zásahom do základného práva obsiahnutého v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu však nevyplýva, že by odvolací súd v prejednávanej veci skúmal splnenie podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p., pretože odvolací súd svoje rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil iba poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. čiastočným úspechom účastníkov bez bližšieho zdôvodnenia. Z uvedeného vyplýva, že právny záver krajského súdu, na ktorom založil rozhodnutie v napadnutom výroku o trovách prvostupňového a odvolacieho konania, nie sú správne. Opodstatnený je preto názor generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že napadnuté rozhodnutie vo výrokoch o trovách konania je postihnuté tzv. inou vadou a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p.). Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského súdu vo výroku o trovách konania podľa § 243b ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Podľa § 243d ods. 2 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p. je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. marca 2008 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: