← Slovensko

o vydanie predbežného opatrenia

3 M Cdo 23/2007 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. E

§ 237písm.

f/ O.s.p.) generálny prokurátor navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. 3 M Cdo 23/2007 3 Navrhovateľ sa v písomnom vyjadrení stotožnil s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora, žiadal dovolaniu vyhovieť, pretože postupom krajského súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. K vyjadreniu pripojil fotokópiu podacieho lístka s pečiatkou podacej pošty z

  1. novembra 2006, ktorým bola zásielka obsahujúca odvolanie adresované Krajskému súdu v Bratislave podaná na Pošte Bratislava 1 pod podacím číslom 01 476 293 0 SK. Odporca vo vyjadrení uviedol, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je v rozpore so zákonom, pretože smeruje proti uzneseniu krajského súdu, ktorým odmietol odvolanie navrhovateľa smerujúce proti uzneseniu prvostupňového súdu, kde dovolanie nie je prípustné (§ 243f ods. 2 písm. b/ O.s.p.); naviac uznesenie krajského súdu sa týka podmienok konania o uznesení o zamietnutí predbežného opatrenia, kde dovolanie nie je prípustné v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. Dôvody mimoriadneho dovolania považuje za nejasné a nezrozumiteľné, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by dôvody vo veci samej boli doložené dňa
  2. novembra
  3. Tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu navrhovateľ
  4. novembra 2006 zasielal doplnenie odvolania, keď predmetom doplnenia odvolania bol geometrický plán vyhotovený I. zo
  5. januára 2006, ktorý bol doložený k pôvodnému návrhu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu navrhovateľa (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 243aods.

1 O.s.p.) preskúmal uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. I v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté uznesenie bolo vydané v konaní, v ktorom došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 243f ods. 1 3 M Cdo 23/2007 4 písm. a/ O.s.p.). Pri skúmaní, či konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, nie je postihnuté niektorou z vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., sa dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že v prejednávanej veci navrhovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že podmienky preň neboli splnené, nakoľko odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (R 23/1994). Základným procesným právom každého účastníka totiž je, aby v prípadoch, keď to zákon výslovne nevylučuje, podal proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie (§ 201 O.s.p.). Právo domáhať sa preskúmania rozhodnutia nižšieho súdu vyšším je neoddeliteľnou časťou práva občana na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, publikované pod č. 209/1992 Zb. a čl. 36 ods. 1 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd). Podľa § 204 ods. l O.s.p. v znení platnom v čase podania odvolania, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, plynie táto lehota znovu od doručenia opravného uznesenia. Podľa § 57 ods. l O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia (§ 204 ods. 1 O.s.p.) vyplýva, že za skutočnosť určujúcu začiatok lehoty na odvolanie, treba považovať deň doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa

  1. novembra
  2. Lehota na podanie odvolania potom začala navrhovateľovi plynúť v zmysle § 57 ods. 1 O.s.p. nasledujúci deň po doručení, t.j. 3 M Cdo 23/2007 5
  3. novembra 2006 a uplynula dňom
  4. novembra 2006 (utorok). Z pečiatky pošty na obálke vyplýva, že odvolanie bolo podané na pošte Bratislava 1 dňa
  5. novembra 2006 (pod č. R 01 476 293 0 SK) adresované Krajskému súdu v Bratislave. Za tohto stavu treba prisvedčiť generálnemu prokurátorovi v tom, že ak navrhovateľ odvolanie podal na pošte dňa
  6. novembra 2006, podal tento opravný prostriedok v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ odvolací súd v tejto procesnej situácii odmietol odvolanie navrhovateľa podľa § 218 ods. l písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané, rozhodol nesprávne a navrhovateľovi týmto postupom odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolateľ teda dôvodne napadol uznesenie odvolacieho súdu z dôvodu, že v jeho konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní postihnutom touto vadou. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  7. februára 2008 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia:

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.