← Slovensko

§ 329/1, 2 Tr.zák.

Obsah (20)§ 329§ 20§ 321§ 326§ 48§ 56§ 57§ 61§ 285§ 114§ 322§ 333§ 244§ 215§ 319§ 138§ 317§ 316§ 371§ 295

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5To/6/2016 Identifikačné číslo spisu: 9513100172 Dátum vydania rozhodnutia: 10.11.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Szabo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:

§ 329ods.

1, ods. 2 Tr. zák. spolupáchateľstvom

§ 20Tr.

zák. a iné prerokoval na verejnom zasadnutí

  1. novembra 2016 odvolanie obžalovaných T. U., O. S. a W. Y. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo
  2. septembra 2015, sp. zn. BB - 3 T 30/2013, a takto rozhodol:

§ 321ods.

1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. sa napadnutý rozsudok v odsudzujúcej časti z r u š u j e vo výroku o vine a tým aj vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovaným T. U., O. S. a W. Y.. Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaní 1/ T. U., nar. XX.XX.XXXX v W. S., trvale bytom X., T. XXX, okr. O., 2/ O. S., nar. XX.XX.XXXX v K. nad O., trvale bytom X., V. XX/XX, 3/ W. Y., nar. XX.XX.XXXX v W. S., trvale bytom W., K. č. XXXX/XX, u z n á v a j ú z a v i n n ý ch, že bod I./ obžalovaný T. U. a už odsúdená H. I. spoločne so Z. R., ktorého trestné stíhanie bolo vylúčené na samostatné konanie, po vzájomnej spoločnej dohode ako colníci Colného úradu Michalovce, služobne zaradení na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 22.10.2008 asi o 04.01 hod. po pristavení vlaku č. 8861 v miestnosti určenej na osobné prehliadky vykonali kontrolu cestujúcich, občianok Ukrajiny P. C. a O. X., u ktorých zistili, že menované dovážajú do Slovenskej republiky textilný tovar rôzneho druhu v množstve, ktoré nie je možné považovať na osobnú spotrebu, ale na obchodné účely a že ide o falzifikáty rôznych značiek, na tieto skutočnosti cestujúce upozornili, následne spolu s cestujúcimi z dovážaného tovaru odstránili etikety o pôvode výrobkov, časť z toho tovaru sústredili do igelitovej tašky a cestujúcim tvrdili, že tento tovar im nemôžu vydať, ale musia ho zobrať na colnicu do úschovy, na to im cestujúce navrhli, aby si tovar v igelitovej taške nechali a ich spolu s ostatným tovarom pustili preč, s čím colníci súhlasili a tento tovar nezistenej hodnoty, ani tovar cestujúcich vymykajúci sa množstvu pre osobnú spotrebu nezaevidovali tak, ako im to ukladajú interné colné predpisy, ale si ho ponechali ako úplatok, čím zároveň porušili §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, bod II/ obžalovaní T. U. a O. S., po vzájomnej spoločnej dohode ako colníci Colného úradu Michalovce, služobne zaradení na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 25.10.2008 po vykonaní colnej kontroly vlaku č. 8865 s príchodom o 19.01 hod. priniesli do služobnej miestnosti 6 fliaš alkoholu nezisteného množstva, zaistených pri kontrole vlaku, ktoré ukryli do kopírovacieho stroja, následne toho istého dňa o 23.14 hod. tieto fľaše z kopírovacieho stroja vybrali, naložili do igelitového vreca a odniesli z miestnosti preč bez toho, aby tento tovar zaevidovali tak, ako im to ukladajú interné colné predpisy, čím porušili §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, bod III./ obžalovaní T. U., O. S. spolu s L. W., ktorého trestné stíhanie bolo vylúčené na samostatné konanie, po vzájomnej spoločnej dohode ako colníci Colného úradu Michalovce, služobne zaradení na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 29.10.2008 o 19.16 hod. po vykonaní colnej kontroly vlaku č. 8865 priniesli z vlaku do služobnej miestnosti osem krabičiek cigariet zn. CAMEL, zaistených pri kontrole a položili ich na policu, potom o 19.45 hod. toho istého dňa T. U. zobral tieto cigarety z police a ukryl ich do kopírovacieho stroja, následne toho istého dňa o 22.42 hod. T. U. a O. S. tieto cigarety z kopírovacieho stroja vybrali, ukryli si ich do vreciek svojich služobných rovnošiat a odniesli z miestnosti preč bez toho, aby tento tovar zaevidovali tak, ako im to ukladajú interné colné predpisy, čím porušili §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, bod IV./ obžalovaní O. S., T. U., W. Y. a už odsúdená H. I. po vzájomnej spoločnej dohode, ako colníci Colného úradu Michalovce, služobne zaradení na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 29.10.2008 od 19.25 hod. po pristavení vlaku č. 8865, v miestnosti určenej na osobné prehliadky vykonali kontrolu batožiny cestujúcej U. V., pri ktorej zistili, že menovaná dováža do Slovenskej republiky textilný tovar a obuv rôzneho druhu v množstve, ktoré nie je možné považovať na osobnú spotrebu, ale na obchodné účely a že ide o falzifikáty rôznych značiek, na tieto skutočnosti cestujúcu upozornili, tvrdili jej, že tovar v tomto množstve nemôžu prepustiť a musia na tento tovar spísať rozhodnutie, počas kontroly batožiny zistili, že cestujúca má v obuvi rôzneho druhu ukryté aj presne nezistené množstvo pašovaných cigariet, po vykonaní kontroly cestujúcej U. V. jej uviedli, že pôjde spolu s nimi služobným autom na colnicu, napriek tomu obžalovaní tento tovar nezistenej hodnoty nezaevidovali tak, ako im to ukladajú interné colné predpisy, čím porušili §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a obžalovaný W. Y. ako vedúci zmeny aj § 45 písm. a/, c/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, bod V./ obžalovaní T. U., W. Y. a už odsúdená H. I. po vzájomnej spoločnej dohode ako colníci Colného úradu Michalovce, služobne zaradení na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 07.11.2008 od 04.13 hod. po pristavení vlaku č. 8861, v miestnosti určenej na osobné prehliadky vykonali kontrolu dvoch cestujúcich, doposiaľ nezistených občianok Ukrajiny, pri ktorej zistili, že cestujúce dovážajú do Slovenskej republiky textilný tovar rôzneho druhu v množstve, ktoré nie je možné považovať na osobnú spotrebu, ale na obchodné účely a že ide o falzifikáty rôznych značiek, na tieto skutočnosti cestujúce upozornili, následne časť dovážaného textilu oddelili od ostatného tovaru a ponechali si ho s vedomím cestujúcich ako úplatok za to, že cestujúce spolu s ostatným tovarom pustili preč bez toho, aby tento tovar zaevidovali tak, ako im to ukladajú interné colné predpisy, čím zároveň porušili §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a W. Y. ako vedúci zmeny aj § 45 písm. a/, c/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, bod VI./ obžalovaný O. S. a už odsúdená H. I. po vzájomnej spoločnej dohode ako colníci Colného úradu Michalovce, služobne zaradení na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 19.11.2008 od 03.57 hod po pristavení vlaku č. 8861, v miestnosti určenej na osobné prehliadky vykonali kontrolu dvoch cestujúcich, doposiaľ nezistených občianok Ukrajiny, pri ktorej zistili, že cestujúce dovážajú do Slovenskej republiky textilný tovar rôzneho druhu v množstve, ktoré nie je možné považovať na osobnú spotrebu, ale na obchodné účely a že ide o falzifikáty rôznych značiek, na tieto skutočnosti cestujúce upozornili, následne jedna z cestujúcich podala H. I. bankovku nezistenej nominálnej hodnoty, ktorú si H. I. vložila do vrecka služobnej rovnošaty, časť tovaru, ktorý cestujúce dovážali H. I. a O. S. počas kontroly oddelili od ostatného tovaru a ponechali si ho s vedomím cestujúcich ako úplatok za to, že cestujúce spolu s ostatným tovarom pustili preč bez toho, aby tento tovar zaevidovali tak, ako im to ukladajú interné colné predpisy, čím zároveň porušili §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, bod VII./ obžalovaní O. S., W. Y. a už odsúdená H. I. po vzájomnej spoločnej dohode ako colníci Colného úradu Michalovce, služobne zaradení na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 19.11.2008 od 04.11 hod. po pristavení vlaku č. 8861, v miestnosti určenej na osobné prehliadky vykonali kontrolu cestujúcej, doposiaľ nezistenej občianky Ukrajiny, pri ktorej zistili, že cestujúca dováža do Slovenskej republiky textilný tovar rôzneho druhu v množstve, ktoré nie je možné považovať na osobnú spotrebu, ale na obchodné účely a že ide o falzifikáty rôznych značiek, na tieto skutočnosti cestujúcu upozornili, počas kontroly cestujúca podala H. I. bankovku nezistenej nominálnej hodnoty, ktorú si H. I. vložila do vrecka služobnej rovnošaty, časť tovaru, ktorý cestujúca dovážala, H. I. počas kontroly oddelila od ostatného tovaru a spolu s O. S. a W. Y. si ho ponechala ako úplatok za to, že cestujúcu spolu s ostatným tovarom pustili preč bez toho, aby tento tovar zaevidovali tak, ako im to ukladajú interné colné predpisy, následne po vykonaní kontroly cestujúcich si povedali, čo ktorý z nich od cestujúcich získal, následne H. I. a O. S. vybrali z vreciek svojich služobných rovnošiat bankovky nezistenej nominálnej hodnoty a podali ich W. Y., ktorý si ich ponechal, čím zároveň porušili §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a W. Y. ako vedúci zmeny aj § 45 písm. a/, c/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, bod VIII./ obžalovaní O. S. a W. Y., po vzájomnej spoločnej dohode ako colníci Colného úradu Michalovce, služobne zaradení na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 19.11.2008 od 04.12 hod. po pristavení vlaku č. 8861, v služobnej miestnosti vykonali kontrolu dvoch doposiaľ nezistených cestujúcich, pri ktorej zistili, že cestujúci dovážajú do Slovenskej republiky textilný tovar rôzneho druhu v množstve, ktoré nie je možné považovať na osobnú spotrebu, ale na obchodné účely, na tieto skutočnosti cestujúcich upozornili, následne cestujúca žena posunkom dala pokyn cestujúcemu mužovi, ktorý z vrecka vybral bankovku nezistenej nominálnej hodnoty a podal ju W. Y. ako úplatok, ktorý on prijal za to, že po skončení colnej kontroly aj napriek uvedeným skutočnostiam cestujúcich aj s tovarom colníci pustili preč bez toho, aby tento tovar zaevidovali tak, ako im to ukladajú interné colné predpisy, čím porušili §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a W. Y. ako vedúci zmeny aj § 45 písm. a/, c/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, t e d a obžalovaní 1/ T. U. v bode I/ spoločným konaním - ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, - ako verejný činiteľ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok, v bode II/ spoločným konaním - ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, v bode III/ spoločným konaním - ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, v bode IV/ spoločným konaním - ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, v bode V/ spoločným konaním - ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, - ako verejný činiteľ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok, 2/ O. S. v bode II/ spoločným konaním - ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, v bode III/ spoločným konaním - ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, v bode IV/ spoločným konaním - ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, v bode VI/ spoločným konaním - ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, - ako verejný činiteľ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok, v bode VII/ spoločným konaním - ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, - ako verejný činiteľ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok, v bode VIII/ - ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, 3/ W. Y. v bode IV/ spoločným konaním - ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, v bode V/ spoločným konaním - ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, - ako verejný činiteľ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok, v bode VII/ spoločným konaním - ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, - ako verejný činiteľ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok, v bode VIII/ - ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, - ako verejný činiteľ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok, č í m s p á c h a l i 1/ obžalovaný T. U. v bodoch I/, II/, III/, IV/, V/ pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom

§ 20Tr.

zák. a v bodoch I/, V/ v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom prijímania úplatku

§ 329ods.

1, ods. 2 Tr. zák. spolupáchateľstvom

§ 20Tr.

zák., 2/ obžalovaný O. S. v bodoch II/, III/, IV/, VI/, VII/, VIII/ pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom

§ 20Tr.

zák. a v bodoch VI/, VII/ v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom prijímania úplatku

§ 329ods.

1, ods. 2 Tr. zák. spolupáchateľstvom

§ 20Tr.

zák., 3/ obžalovaný W. Y. v bodoch IV/, V/, VII/, VIII/ pokračovací prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a/ Tr. zák., v bodoch IV/, V/, VII/ spolupáchateľstvom

§ 20Tr.

zák. a v bodoch V/, VII/, VIII/ v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom prijímania úplatku

§ 329ods.

1, ods. 2 Tr. zák., v bodoch V/, VII/ spolupáchateľstvom

§ 20Tr.

zák. Za to sa o d s u d z u j ú : Obžalovaní T. U., O. S., W. Y. - všetci traja

§ 329ods.

2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky u každého z nich.

§ 48ods.

2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaní T. U., O. S., W. Y. na výkon uloženého trestu zaraďujú do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

§ 56ods.

1 Tr. zák. sa ukladá obžalovanému T. U. peňažný trest vo výmere 200,- (dvesto) Eur, obžalovanému O. S. peňažný trest vo výmere 350,- (tristopäťdesiat) Eur, obžalovanému W. Y. peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) Eur.

§ 57ods.

2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

§ 57ods.

3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu sa obžalovaným ustanovuje náhradný trest odňatia slobody, a to obžalovanému T. U. vo výmere 2 (dva) mesiace, obžalovanému O. S. vo výmere 3 (tri) mesiace a obžalovanému W. Y. vo výmere 4 (štyri) mesiace.

§ 61ods.

1, ods. 2 Tr. zák. sa všetkým trom obžalovaným ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania, povolania, funkcie alebo takých činností, ktoré sú spojené s výkonom právomoci verejného činiteľa vo výmere 5 (päť) rokov. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica zo 16. septembra 2015 sp. zn. BB - 3 T 30/2013 boli obžalovaní T. U., O. S. a W. Y. uznaní za vinných, a to T. U. v bodoch I, II, III, IV, V z pokračovacieho zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., spolupáchateľstvom

§ 20Tr.

zák., v bodoch I, V v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom prijímania úplatku

§ 329ods.

1, ods. 2 Tr. zák. spolupáchateľstvom

§ 20Tr.

zák., obžalovaný O. S. v bodoch II, III, IV, VI, VII, VIII z pokračovacieho zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., v bodoch II, III, IV, VI, VII spolupáchateľstvom

§ 20Tr.

zák., v bodoch VI, VII v jednočinnom súbehu so zločinom prijímania úplatku

§ 329ods.

1, ods. 2 Tr. zák. spolupáchateľstvom

§ 20Tr.

zák., obžalovaný W. Y. v bodoch IV, V, VII, VIII z pokračovacieho zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., v bodoch IV, V, VII spolupáchateľstvom

§ 20Tr.

zák., v bodoch V, VII, VIII v jednočinnom súbehu o zločinom prijímania úplatku

§ 329ods.

1, ods. 2 Tr. zák., v bodoch V, VII spolupáchateľstvom

§ 20Tr.

zák., na skutkovom základe, že bod I./ obžalovaný T. U. a už odsúdená H. I. spoločne so Z. R., ktorého trestné stíhanie bolo vylúčené na samostatné konanie, po vzájomnej spoločnej dohode ako colníci Colného úradu Michalovce, služobne zaradení na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 22.10.2008 asi o 04.01 hod. po pristavení vlaku č. 8861 v miestnosti určenej na osobné prehliadky vykonali kontrolu cestujúcich, občianok Ukrajiny P. C. a O. X., u ktorých zistili, že menované dovážajú do Slovenskej republiky textilný tovar rôzneho druhu v množstve, ktoré nie je možné považovať na osobnú spotrebu, ale na obchodné účely a že ide o falzifikáty rôznych značiek, na tieto skutočnosti cestujúce upozornili, následne spolu s cestujúcimi z dovážaného tovaru odstránili etikety o pôvode výrobkov, časť z toho tovaru sústredili do igelitovej tašky a cestujúcim tvrdili, že tento tovar im nemôžu vydať, ale musia ho zobrať na colnicu do úschovy, na to im cestujúce navrhli, aby si tovar v igelitovej taške nechali a ich spolu s ostatným tovarom pustili preč, s čím colníci súhlasili a tento tovar nezistenej hodnoty, ani tovar cestujúcich vymykajúci sa množstvu pre osobnú spotrebu nezaevidovali tak, ako im to ukladajú interné colné predpisy, ale si ho ponechali ako úplatok, čím zároveň porušili §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, bod II/ obžalovaní T. U. a O. S., po vzájomnej spoločnej dohode ako colníci Colného úradu Michalovce, služobne zaradení na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 25.10.2008 po vykonaní colnej kontroly vlaku č. 8865 s príchodom o 19.01 hod. priniesli do služobnej miestnosti 6 fliaš alkoholu nezisteného množstva, zaistených pri kontrole vlaku, ktoré ukryli do kopírovacieho stroja, následne toho istého dňa o 23.14 hod. tieto fľaše z kopírovacieho stroja vybrali, naložili do igelitového vreca a odniesli z miestnosti preč bez toho, aby tento tovar zaevidovali tak, ako im to ukladajú interné colné predpisy, čím porušili §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, bod III./ obžalovaní T. U., O. S. spolu s L. W., ktorého trestné stíhanie bolo vylúčené na samostatné konanie, po vzájomnej spoločnej dohode ako colníci Colného úradu Michalovce, služobne zaradení na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 29.10.2008 o 19.16 hod. po vykonaní colnej kontroly vlaku č. 8865 priniesli z vlaku do služobnej miestnosti osem krabičiek cigariet zn. CAMEL, zaistených pri kontrole a položili ich na policu, potom o 19.45 hod. toho istého dňa T. U. zobral tieto cigarety z police a ukryl ich do kopírovacieho stroja, následne toho istého dňa o 22.42 hod. T. U. a O. S. tieto cigarety z kopírovacieho stroja vybrali, ukryli si ich do vreciek svojich služobných rovnošiat a odniesli z miestnosti preč bez toho, aby tento tovar zaevidovali tak, ako im to ukladajú interné colné predpisy, čím porušili §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, bod IV./ obžalovaní O. S., T. U., W. Y. a už odsúdená H. I. po vzájomnej spoločnej dohode, ako colníci Colného úradu Michalovce, služobne zaradení na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 29.10.2008 od 19.25 hod. po pristavení vlaku č. 8865, v miestnosti určenej na osobné prehliadky vykonali kontrolu batožiny cestujúcej U. V., pri ktorej zistili, že menovaná dováža do Slovenskej republiky textilný tovar a obuv rôzneho druhu v množstve, ktoré nie je možné považovať na osobnú spotrebu, ale na obchodné účely a že ide o falzifikáty rôznych značiek, na tieto skutočnosti cestujúcu upozornili, tvrdili jej, že tovar v tomto množstve nemôžu prepustiť a musia na tento tovar spísať rozhodnutie, počas kontroly batožiny zistili, že cestujúca má v obuvi rôzneho druhu ukryté aj presne nezistené množstvo pašovaných cigariet, po vykonaní kontroly cestujúcej U. V. jej uviedli, že pôjde spolu s nimi služobným autom na colnicu, napriek tomu obžalovaní tento tovar nezistenej hodnoty nezaevidovali tak, ako im to ukladajú interné colné predpisy, čím porušili §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a obžalovaný W. Y. ako vedúci zmeny aj § 45 písm. a/, c/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, bod V./ obžalovaní T. U., W. Y. a už odsúdená H. I. po vzájomnej spoločnej dohode ako colníci Colného úradu Michalovce, služobne zaradení na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 07.11.2008 od 04.13 hod. po pristavení vlaku č. 8861, v miestnosti určenej na osobné prehliadky vykonali kontrolu dvoch cestujúcich, doposiaľ nezistených občianok Ukrajiny, pri ktorej zistili, že cestujúce dovážajú do Slovenskej republiky textilný tovar rôzneho druhu v množstve, ktoré nie je možné považovať na osobnú spotrebu, ale na obchodné účely a že ide o falzifikáty rôznych značiek, na tieto skutočnosti cestujúce upozornili, následne časť dovážaného textilu oddelili od ostatného tovaru a ponechali si ho s vedomím cestujúcich ako úplatok za to, že cestujúce spolu s ostatným tovarom pustili preč bez toho, aby tento tovar zaevidovali tak, ako im to ukladajú interné colné predpisy, čím zároveň porušili §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a W. Y. ako vedúci zmeny aj § 45 písm. a/, c/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, bod VI./ obžalovaný O. S. a už odsúdená H. I. po vzájomnej spoločnej dohode ako colníci Colného úradu Michalovce, služobne zaradení na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 19.11.2008 od 03.57 hod po pristavení vlaku č. 8861, v miestnosti určenej na osobné prehliadky vykonali kontrolu dvoch cestujúcich, doposiaľ nezistených občianok Ukrajiny, pri ktorej zistili, že cestujúce dovážajú do Slovenskej republiky textilný tovar rôzneho druhu v množstve, ktoré nie je možné považovať na osobnú spotrebu, ale na obchodné účely a že ide o falzifikáty rôznych značiek, na tieto skutočnosti cestujúce upozornili, následne jedna z cestujúcich podala H. I. bankovku nezistenej nominálnej hodnoty, ktorú si H. I. vložila do vrecka služobnej rovnošaty, časť tovaru, ktorý cestujúce dovážali H. I. a O. S. počas kontroly oddelili od ostatného tovaru a ponechali si ho s vedomím cestujúcich ako úplatok za to, že cestujúce spolu s ostatným tovarom pustili preč bez toho, aby tento tovar zaevidovali tak, ako im to ukladajú interné colné predpisy, čím zároveň porušili §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, bod VII./ obžalovaní O. S., W. Y. a už odsúdená H. I. po vzájomnej spoločnej dohode ako colníci Colného úradu Michalovce, služobne zaradení na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 19.11.2008 od 04.11 hod. po pristavení vlaku č. 8861, v miestnosti určenej na osobné prehliadky vykonali kontrolu cestujúcej, doposiaľ nezistenej občianky Ukrajiny, pri ktorej zistili, že cestujúca dováža do Slovenskej republiky textilný tovar rôzneho druhu v množstve, ktoré nie je možné považovať na osobnú spotrebu, ale na obchodné účely a že ide o falzifikáty rôznych značiek, na tieto skutočnosti cestujúcu upozornili, počas kontroly cestujúca podala H. I. bankovku nezistenej nominálnej hodnoty, ktorú si H. I. vložila do vrecka služobnej rovnošaty, časť tovaru, ktorý cestujúca dovážala, H. I. počas kontroly oddelila od ostatného tovaru a spolu s O. S. a W. Y. si ho ponechala ako úplatok za to, že cestujúcu spolu s ostatným tovarom pustili preč bez toho, aby tento tovar zaevidovali tak, ako im to ukladajú interné colné predpisy, následne po vykonaní kontroly cestujúcich si povedali, čo ktorý z nich od cestujúcich získal, následne H. I. a O. S. vybrali z vreciek svojich služobných rovnošiat bankovky nezistenej nominálnej hodnoty a podali ich W. Y., ktorý si ich ponechal, čím zároveň porušili §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a W. Y. ako vedúci zmeny aj § 45 písm. a/, c/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, bod VIII./ obžalovaní O. S. a W. Y., po vzájomnej spoločnej dohode ako colníci Colného úradu Michalovce, služobne zaradení na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou dňa 19.11.2008 od 04.12 hod. po pristavení vlaku č. 8861, v služobnej miestnosti vykonali kontrolu dvoch doposiaľ nezistených cestujúcich, pri ktorej zistili, že cestujúci dovážajú do Slovenskej republiky textilný tovar rôzneho druhu v množstve, ktoré nie je možné považovať na osobnú spotrebu, ale na obchodné účely, na tieto skutočnosti cestujúcich upozornili, následne cestujúca žena posunkom dala pokyn cestujúcemu mužovi, ktorý z vrecka vybral bankovku nezistenej nominálnej hodnoty a podal ju W. Y. ako úplatok, ktorý on prijal za to, že po skončení colnej kontroly aj napriek uvedeným skutočnostiam cestujúcich aj s tovarom colníci pustili preč bez toho, aby tento tovar zaevidovali tak, ako im to ukladajú interné colné predpisy, čím porušili §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a W. Y. ako vedúci zmeny aj § 45 písm. a/, c/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov. Za to boli odsúdení všetci traja obžalovaní

§ 329ods.

2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnné tresty odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov u každého z nich.

§ 48ods.

2 písm. a/ Tr. zák. boli všetci traja obžalovaní na výkon uloženého trestu zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

§ 56ods.

1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému T. U. peňažný trest 200,- €, obžalovanému O. S. peňažný trest 350,- € a obžalovanému W. Y. peňažný trest 500,- €.

§ 57ods.

2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

§ 57ods.

3 Tr. zák. súd ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený obžalovanému T. U. náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace, obžalovanému O. S. náhradný trest vo výmere 3 (tri) mesiace a obžalovanému W. Y. vo výmere 4 (štyri) mesiace.

§ 61ods.

1, ods. 2 Tr. zák. súd každému z obžalovaných uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu colníka na 5 (päť) rokov. Tým istým rozsudkom bol obžalovaný O. S.

§ 285písm.

a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 sp. zn. VII/2 Gv 190/08-205 pre skutok právne posúdený ako pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom prijímania úplatku

§ 329ods.

1, ods. 2 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že ako colník Colného úradu Michalovce, služobne zaradený na pobočke v Čiernej nad Tisou, počas výkonu služby na stanovišti č. 1, na železničnom hraničnom priechode medzi SR a Ukrajinou v Čiernej nad Tisou: a/ v presne nezistenej dobe a čase odo dňa 07.03.2008 do dňa 20.04.2008 vo vlaku č. 8865 počas colnej kontroly batožiny cestujúcej U. V. zistil, že cestujúca dováža do SR textilný tovar v množstve, ktoré nie je možné považovať na osobnú spotrebu, ale na obchodné účely, na tieto skutočnosti cestujúcu upozornil, vypýtal si úplatok vo výške 1.000,-Sk a následne tento úplatok od U. V. aj prevzal za to, že ju aj s tovarom pustil preč bez toho, aby tento tovar nezistenej hodnoty zaevidoval tak, ako mu to ukladali interné colné predpisy, čím zároveň porušil §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, b/ v presne nezistený deň v období od 06.05.2008 do dňa 13.07.2008 vo vlaku č. 8865 počas colnej kontroly batožiny cestujúcej U. V. zistil, že cestujúca dováža do SR textilný tovar v množstve, ktoré nie je možné považovať na osobnú spotrebu, ale na obchodné účely, na tieto skutočnosti cestujúcu upozornil, následne si vypýtal úplatok vo výške 1.000,-Sk a tento aj prevzal za to, že ju s tovarom pustil preč bez toho, aby tovar nezistenej hodnoty zaevidoval tak, ako mu to ukladali interné colné predpisy, čím zároveň porušil §§ 43, 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný O. S. stíhaný. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ihneď po jeho vyhlásení všetci traja obžalovaní do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 1217 - 1218/zv. 5) do viny i trestu. Včas podané odvolanie odôvodnili osobitnými podaniami prostredníctvom svojich obhajcov. V oslobodzujúcej časti ohľadne obžalovaného O. S. nadobudol rozsudok súdu prvého stupňa právoplatnosť. Obžalovaný T. U. prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Kuzmu v písomných dôvodoch odvolania došlého na súd prvého stupňa 16. novembra 2015 (č.l. 1259 - 1263/zv. 5) uviedol, že v prvom rade namieta nezákonnosť vykonaných dôkazov, a to obrazovo-zvukových záznamov, pretože neboli získané v súlade so zákonnými požiadavkami v zmysle zák. č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov. V tejto súvislosti citoval ustanovenie § 4 ods. 3 spomenutého zákona, kde sú taxatívne uvedené podmienky, ktoré musí žiadosť na použitie informačno-technických prostriedkov obsahovať, pričom súd nesmie rozhodnúť o žiadosti, ktorá nemá zákonom ustanovené náležitosti a takú žiadosť vráti žiadateľovi.

neho príkaz sudcu pre prípravné konanie, ktorým bolo

§ 114ods.

1, ods. 2 Tr. por. povolené vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov v dvoch unimobunkách v objekte železničného hraničného priechodu v Čiernej nad Tisou a žiadosť, ktorá im predchádzala, neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, konkrétne aké bolo predchádzajúce neúčinné alebo podstatne sťažené odhaľovanie alebo dokumentovanie činnosti, teda čo konkrétne bolo realizované prostredníctvom využitia operatívno-pátracej činnosti v súlade so Zákonom o policajnom zbore (§ 36 a nasl.). V tejto súvislosti poukazoval na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

ktorej odpočúvanie a vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov je závažným zásahom do práva na súkromie, a preto do tohto práva možno zasiahnuť len ak je takýto zásah legálny, legitímny a proporcionálny. Proporcionalita zásahu znamená, že k nemu možno prikročiť len vtedy, keď je to nevyhnutné a sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami. V ďalšej časti svojho odvolania poukazoval na ustanovenie § 326 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., kde pre naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje preukázať, že obžalovaný, ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený majetkový prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. V danom prípade to preukázané nebolo. Z obrazovo-zvukových záznamov je zrejmé iba to, že zúčastnení colníci v niektorých prípadoch prenášajú a manipulujú s určitými druhmi tovaru, o ktorých je možno mať dôvodné podozrenie, že sa mohlo jednať o zaistený tovar od osôb, ktoré ho pašovali. Úlohou orgánov činných v trestnom konaní po vznesení obvinenia bolo, aby dôkaznými prostriedkami v súlade s trestným poriadkom preukázali, že tieto predmety boli skutočne získané takýmto nelegálnym spôsobom. Zo spisového materiálu však vyplýva, že takéto dôkazy sa napriek vykonanému dokazovaniu nepodarilo zaobstarať. Tvrdenie o skutkoch, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, preto zostalo aj po vykonaní dokazovania iba v rovine predpokladu s istou mierou pravdepodobnosti, nie však preukázanou skutočnosťou. Okrem toho poukazoval na uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3 T 26/2012 z 26. apríla 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 To 61/2012 z 31. decembra 2012, kde je vyjadrený právny názor,

ktorého v skutkovej časti obžaloby musia byť uvedené skutočnosti, ktoré konkrétne poukazujú na to, aké povinnosti porušil v danom prípade colník, v čom spočívajú a ktorým konkrétnym nariadením, príkazom alebo opatrením nadriadeného, s ktorým bol pred tým, než došlo ku skutku riadne oboznámený tak, aby bolo odôvodnené použitie konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu. Z uvedeného potom vyplýva, že poukázanie súdu na § 43 a § 44 ods. 3 písm. a/, g/, h/ zák. č. 200/1998 Z.z. je iba vo všeobecnej rovine a nie je postačujúce, nakoľko z nich nevyplýva konkrétna povinnosť, ktorú mal obžalovaný porušiť. Záverom svojho odvolania poukazoval na dĺžku trestného konania, ktoré je vedené už 7 rokov, ktorá skutočnosť je v rozpore s dohovorom i Ústavou Slovenskej republiky, kde sa v čl. 48 ods. 2 zaručuje, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa dopustil žalovaného skutku, rozsudok je vydaný na základe skutkových zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, a preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť

§ 321ods.

1 písm. c/ Tr. por. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby najvyšší súd

§ 322ods.

3 Tr. por. sám vo veci rozhodol. Obžalovaní O. S. a W. Y. v písomných dôvodoch odvolania (č.l. 1270 - 1280/zv. 6) došlého na súd prvého stupňa 15. februára 2016 prostredníctvom obhajcu JUDr. Ivana Vanka uviedli najskôr genézu trestného stíhania, kde bolo spočiatku trestne stíhaných spolu 28 colníkov služobne zaradených na pobočke CÚ Čierna nad Tisou. Okrem colníkov boli trestne stíhaní aj 3 štátni občania Ukrajiny a 1 občianka Slovenskej republiky, a to za prečin podplácania

§ 333ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Postupne v priebehu prípravného konania bola vec atomizovaná

jednotlivých smien colníkov a v konečnom dôsledku boli podané obžaloby na rôzne súdy. Na Okresnom súde Trebišov v trestnej veci obžalovanej H. L. a spol. (Bc. Z. T., L. T., A. X., J. B., P. L., M. T., Z. X.) vedenej pod sp. zn. 1 T 28/2012 došlo rozsudkom z 19. júna 2014 k ich oslobodeniu spod obžaloby

§ 285písm.

b/ Tr. por. V ďalšej veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 3 T 26/2012 proti obžalovanému W. V. a spol. (G. L., V. K., P. U., Z. R., Ing. D. S.-T., Mgr. J. U., O. L.) bola obžaloba Okresnej prokuratúry Trebišov sp. zn. 1 Pv 62/2012

§ 244ods.

1 písm. b/ Tr. por. uzneseniami Okresného súdu Trebišov z

  1. apríla 2012 a
  2. marca 2015 opakovane odmietnutá a vrátená prokurátorovi. Vo veci vedenej proti obvinenému L. W. a spol. (Ing. J. P., J. S., T. L., P. X., A. X.) prokurátor ÚŠP uznesením z
  3. septembra 2013 sp. zn. VII/2 Gv 34/2009

§ 215ods.

1 písm. b/ Tr. por. trestné stíhanie obvinených zastavil. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov uznesením z 26. marca 2012 sp. zn. 1 Pv 58/2012

§ 215ods.

1 písm. b/ Tr. por. zastavil aj trestné stíhanie obvinených I. T. a spol. (M. T.). Napokon na hlavnom pojednávaní 26. januára 2016 pred Okresným súdom Trebišov v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3 T 135/2014 bol obžalovaný Ing. Y. P.

§ 285písm.

a/ Tr. por. spod obžaloby okresného prokurátora oslobodený. V ich veci podal prokurátor obžalobu na Špecializovanom trestnom súde dňa 27. septembra 2013, ktorého výsledkom je napadnutý rozsudok. V tejto súvislosti poukázali na povinnosť všetkých štátnych orgánov zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia princípov právneho štátu, medzi ktoré patrí aj princíp právnej istoty (predvídateľnosti) rozhodnutí. V zmysle judikatúry ústavného súdu súčasťou právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom stanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. V ich trestnej veci sa

tohto princípu nepostupovalo. V ďalšej časti svojho odvolania poukazovali na nelegálnosť postavenia „Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR" (ďalej len inšpekcia) ako orgánu činného v trestnom konaní a jeho vyšetrovateľov. Legislatívne je tento orgán

pripojenej prílohy č. 1 - fotokópie titulnej stránky z portálu Sekcie kontroly na internete uvádzaný ako „samostatný útvar Ministerstva vnútra SR, výlučne podriadený ministrovi vnútra SR, nezávislý od riadenia a štruktúr polície, ktorý plní úlohy na úseku kontroly a inšpekčnej služby". Reálne

obžalovaných inšpekcia nie je súčasťou Policajného zboru tak, ako sa to ustanovuje v ustanovení § 4 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore. V citovanom ustanovení sa explicitne ustanovuje, že „policajný zbor sa člení na službu kriminálnej polície, službu finančnej polície, službu poriadkovej polície, službu dopravnej polície, službu železničnej polície, službu ochrany objektov, službu hraničnej a cudzineckej polície, službu osobitného určenia, službu ochrany určených osôb a inšpekčnú službu...".

ich názoru preto vyšetrovatelia inšpekcie nemôžu pôsobiť zákonne, aj keď sa označujú ako vyšetrovatelia PZ. Táto sekcia ani nemôže plniť úlohy Policajného zboru v zmysle zákona o policajnom zbore, pretože tento zákon neoprávňuje ministra vnútra, aby úlohy Policajného zboru zveroval odborom, či sekciám ministerstva, prípadne iným orgánom, ktoré stoja mimo štruktúry Policajného zboru. Na ich právnom názore nič nemení ani stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Tpj 62/2015 ohľadne policajnej inšpekcie. V ďalšej časti svojho odvolania rovnako ako obžalovaný M. U. poukazovali na nezákonnosť dôkazov - obrazovo-zvukových záznamov, preto nemôžu byť použité v trestnom konaní. Nezákonné sú potom i všetky ďalšie výstupy z týchto obrazovo-zvukových záznamov. Napokon namietali, že inšpekcia v zmysle čl. 14 nariadenia ministra vnútra SR č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov PZ a útvarov MV SR pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov o postupe v trestnom konaní v znení neskorších predpisov, je príslušná len pre trestné činy spáchané príslušníkmi PZ, a preto vyšetrovateľovi neprislúcha rozhodovať a posudzovať konanie príslušníkov colnej správy. Namietali tiež postup vyšetrovateľa pri preklade obrazovo-zvukových záznamov - voľný preklad z jazyka maďarského. Záverom svojho odvolania namietali nedostatky pri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia a vyhodnotením jednotlivých dôkazov a navrhli napadnutý rozsudok zrušiť

§ 321ods.

1 písm. a/ Tr. por. a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, prípadne aby najvyšší súd sám vo veci rozhodol a

§ 285písm.

c/ Tr. por. ich oslobodil spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú trestne stíhaní (tu došlo zrejme k preklepu a malo ísť o ustanovenie § 285 písm. a/ Tr. por.). Podaním došlým odvolaciemu súdu 17. augusta 2016 obhajca obžalovaných JUDr. I. Vanko doplnil odvolanie o kópiu uznesenia Krajského súdu v Košiciach v trestnej veci obžalovaného Ing. Y.Q. vedenej pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a/ Tr. zák. z 8. júna 2016 sp. zn. 7 To 48/2016, ktorým senát krajského súdu

§ 319Tr.

por. zamietol odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z

  1. januára 2016 sp. zn. 3 T 135/2014 (rozsudok spomenutý vyššie). Následne obžalovaný W. Y. podaním došlým tunajšiemu súdu
  2. mája 2016 doplnil svoje odvolanie prostredníctvom ďalšieho obhajcu Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa,PhD. Úvodom svojho odvolania namietal, že v konaní bolo porušené jeho základné právo

čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, čl. 17 ods. 2 ústavy, čl. 50 ods. 3 ústavy, čl. 6 ods. 1, ods. 3, čl. 8 ods. 1, ods. 2 a čl. 13 Dohovoru, pretože trestné stíhanie proti nemu začal, viedol a skončil nezákonný a neústavný štátny orgán -

  1. inšpekčné oddelenie odboru inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR pod sp. zn. ČVS: SKIS-130/IS-4-V-
  2. Namietal, že minister vnútra v rozpore so zákonom (Tr. poriadkom) bez legislatívnej opory nezákonne a neústavne priamo zasiahol do vyšetrovania jeho veci, keď v rozpore s vecnou príslušnosťou inšpekčnej služby zriadenou výlučne na vyšetrovanie trestných činov policajtov rozkazom MV SR č. 11/2007 zriadil špecializovaný tím pri sekcii kontroly a inšpekčnej služby a tým určil inšpekčnú službu na vyšetrovanie jeho veci ako colníka. Celé prípravné konanie proti nemu teda viedol nezákonný a neústavný štátny orgán. Ďalej namietal, že postupom a rozhodnutím Špeciálneho súdu v Pezinku - pracovisko Banská Bystrica ako predchodcu Špecializovaného trestného súdu - pracovisko Banská Bystrica v konaniach vedených pod sp. zn. BB-ŠS-V-459-01/08-Ntt-463 (príkaz na použitie informačno-technických prostriedkov vydaný
  3. septembra 2008 na obdobie od
  4. septembra 2008 do
  5. decembra 2008) a sp. zn. BB-ŠS-V-460-01/08-Ntt-464 (príkaz na použitie informačno-technických prostriedkov vydaný
  6. septembra 2008 na obdobie od
  7. septembra 2008 do
  8. decembra 2008), bolo porušené jeho základné právo na ochranu súkromia

čl. 19 ods. 2 a čl. 22 ods. 1 a ods. 2, na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 a nebyť odňatý zákonnému sudcovi

čl. 48 ods. 1 ústavy, základné právo na ochranu súkromia

čl. 10 ods. 2 a čl. 13, na súdnu ochranu

čl. 36 ods. 1 a nebyť odňatý zákonnému sudcovi

čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivé súdne konanie

čl. 6 ods. 1 a na ochranu súkromia

čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru. V ďalšej časti odvolania konkretizuje, v čom vidí nezákonnosť uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci z

  1. septembra 2008 a
  2. októbra 2008 sp. zn. ČVS: SKIS-130/IS-4-V-2008 a vyčíta im, že uznesenia všeobecne a bezbreho podozrievajú všetkých colníkov CÚ Michalovce služobne zaradených na pracovisku v Čiernej nad Tisou. Neobsahujú konkrétne miesta a časy, kde sa mali údajné trestné skutky stať, čo je v hrubom rozpore s ustanovením § 199 ods. 3 Tr. por. Obsah uznesení je pravdepodobne iba kombináciou a výsledkom paušálnych domnienok vyšetrovateľa inšpekčnej služby, ktoré dokonca vychádzajú z kolektívnej viny všetkých colníkov zaradených na tomto pracovisku. Uznesenia sú

neho svojvoľné, účelové, nepreskúmateľné a nezákonné. V demokratickom a právnom štáte je neprípustné, aby vyšetrovateľ inšpekcie zasahoval do skutkového deja tak, že do neho vkladal vlastné a ničím nepodložené domnienky, či hypotézy, a tak svojvoľne menili a rozširovali skutkové okolnosti, resp. s nimi manipulovali. V tretej časti svojho odvolania bližšie konkretizoval námietky, pre ktoré považuje štátny orgán - inšpekčnú službu MV SR za nezákonnú a neústavnú. Poukazoval, že v tejto súvislosti si plne osvojil stanovisko senátu Najvyššieho súdu SR z rozsudku sp. zn. 1 To 1/2015 zo dňa

  1. mája 2015, kde zaujal právny názor o nezákonnosti inšpekčnej služby, pretože zjednodušene nie je organizačnou súčasťou Policajného zboru. Následne polemizoval so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z
  2. septembra 2015 pod sp. zn. Tpj 62/2015, kde zaujalo zjednocujúce stanovisko ohľadne inšpekčnej služby. Naďalej zastáva názor, že odbor inšpekčnej služby úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR nie je súčasťou Policajného zboru, preto nemôže vykonávať vyšetrovanie o trestných činoch. Napokon namietal, že od
  3. novembra 2008 je nezákonne trestne stíhaný na základe nezákonných príkazov na použitie informačno-technických prostriedkov. Napadnuté príkazy sudcu pre prípravné konanie zo
  4. septembra 2008 nespĺňajú viaceré elementárne, pritom zákonom striktne vyžadované kumulatívne podmienky a sú v príkrom rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR ako aj judikatúrou štrasburských orgánov ochrany práv. Uvedené príkazy neobsahujú jeho meno ani priezvisko (žiadne označenie jeho osoby ani len v hrubých rysoch), v príkaze nie je identifikovaný, nie je adresátom príkazu, - vo vzťahu k jeho osobe neexistuje žiadne odôvodnenie o nejakej trestnej činnosti, (absentuje argumentácia, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené podmienky na zásah do jeho práva na súkromie, spôsobuje nepreskúmateľnosť a nezákonnosť príkazov), - na príkaze nie je uvedené meno a priezvisko sudcu pre prípravné konanie - je v nich iba parafa a odtlačok pečiatky so štátnym znakom, číslo 22 (príkaz je pre chýbajúci údaj o titule, funkcii, mene a priezvisku sudcu z hľadiska posúdenia jeho vydania zákonným sudcom, nepreskúmateľný). Poukázal, že všetky orgány verejnej moci absolútne ignorujú nálezy Ústavného súdu SR (napr. nálezy I.ÚS 274/05, I.ÚS 117/07, III.ÚS 80/08, III.ÚS 133/2010, I.ÚS 114/2012, III.ÚS 97/2012). Na základe týchto extrémnych nedostatkov absentujúcich v označených príkazoch na použitie informačno-technických prostriedkov nie je možné vôbec skúmať zásadu legality, legitimity a zásadu proporcionality týchto príkazov. Pritom na vyslovenie nezákonnosti príkazov postačuje v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR absencia čo i len jednej z označených zásad. Extrémnosť daného prípadu spočíva v tom, že v príkazoch absentujú všetky tri zásady, preto ich nemožno preskúmať. Jednou z extrémnosti označených príkazov je, že namiesto identifikačných údajov sudcu pre prípravné konanie je pripojený nečitateľný podpis (parafa). Už táto skutočnosť sama o sebe a bez ďalšieho spôsobuje nepreskúmateľnosť a nezákonnosť označených príkazov na použitie informačno-technických prostriedkov. V tejto súvislosti poukazoval na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 97/2012 z
  5. novembra 2012, z ktorého citoval: „ ...však transparentnú identifikáciu zákonného sudcu, ktorý ich mal udeliť, neposkytovali, pretože pri slovách „meno, funkcia, podpis sudcu", meno a funkcia konkrétnej osoby sudcu nie sú uvedené, ale je k nim pripojený len nečitateľný podpis. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že akékoľvek následné zisťovanie konkrétnej osoby zákonného sudcu nič nemení na jeho nepreskúmateľnosti od samého začiatku..." Nezákonné príkazy automaticky a bez ďalšieho zakladajú nezákonnosť samotných obrazovo-zvukových záznamov vyhotovených na ich základe. Takto vyhotovené záznamy nemôžu slúžiť ani ako usvedčujúce, ale ani ako ospravedlňujúce dôkazy. Žiadny orgán verejnej moci nesmie akceptovať nezákonné príkazy na použitie informačno-technických prostriedkov. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z
  6. októbra 2011 sp. zn. 1 TdoV 3/2011 kde je uvedené, že „nezákonné použitie prostriedku operatívno-pátracej činnosti má za následok, že akýkoľvek výsledok tohto nezákonného použitia nesmie byť použitý ako dôkaz, ani uznaný za dôkaz, pretože takýto dôkaz je nulitný, neúčinný od samého počiatku. Dôkaz získaný v rozpore so zákonom prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu..." Ďalej namietal porušenie práva na obhajobu, pretože orgány prípravného konania neodtajnili svoje dokumenty a nezabezpečili, resp. nepožiadali sudcu pre prípravné konanie o odtajnenie ním vydaných namietaných príkazov o tajnom sledovaní. Neodtajnením materiálov viažucich sa na tajné sledovanie je mu znemožnené konkrétne argumentovať na podoprenie presvedčenia, že vo vzťahu k nemu boli neoprávnene použité informačno-technické prostriedky. V záverečnej časti svojho odvolania obžalovaný požadoval na verejnom zasadnutí vypočuť ako svedkov sudcov najvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina, JUDr. Gabrielu Šimonovú a JUDr. Viliama Dohňanského, ktorí rozhodovali vo veci vedenej pod sp. zn. 1 To 1/
  7. V prípade odmietnutia vykonať výsluch týchto svedkov, požadoval, aby senát odvolacieho súdu presvedčivo vysvetlil, prečo nepovažuje vykonanie týchto výsluchov za dôležité. Rovnako požadoval zadovážiť návrhy na začatie disciplinárneho stíhania proti týmto sudcom. Okrem toho požadoval zadovážiť do vyšetrovacieho spisu rozkaz MV SR č. 11/
  8. V petite svojho odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť

§ 321ods.

1 písm. a/ Tr. por. a trestnú vec

§ 322ods.

Tr. por. vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, prípadne sám vo veci rozhodol a jeho

§ 285písm.

a/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný. Podaním došlým tunajšiemu súdu

  1. júna 2016 obžalovaný Karol Jecko prostredníctvom obhajcu Mgr. JUDr. Zoltána Perhácsa, PhD. žiadal, aby najvyšší súd v jeho trestnej veci v spojitosti s jeho závažnou námietkou k nezákonnosti a neústavnosti inšpekčnej služby MV SR nepostupoval prísne formalisticky iba s odkazom, že túto otázku vyriešilo stanovisko trestnoprávneho kolégia. V tejto súvislosti uviedol, že judikatúra vydávaná Najvyšším súdom SR v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky nie je pre súdy nižšieho stupňa, či orgány činné v trestnom konaní právne záväzná. Otázku nezákonnosti a neústavnosti inšpekčnej služby MV SR a rovnako i námietku nezákonnosti sledovania bude ťažiskovo uplatňovať, a to bez ohľadu na to, či bude oslobodený spod obžaloby alebo nie, pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu po naplnení zásady subsidiarity ako i oznámením Výboru pre ľudské práva OSN. Dňa
  2. októbra 2016 Mgr. JUDr. Z. Perhács, PhD. už ako obhajca všetkých troch obžalovaných doložil k odvolaniam obžalovaných rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) č. 63158/14 vo veci R. L. versus Slovenská republika, č. 54888/15 vo veci W. V. versus SR, č. 54891/15 vo veci L. U. versus SR a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 306/2016 zo
  3. júla 2016 vo veci sťažovateľa P. K. (ide o osoby colníkov, ktoré boli trestne stíhaní spolu s obžalovanými). Podaním došlým tunajšiemu súdu
  4. októbra 2016 Mgr. JUDr. Z. Perhács v mene obžalovaných namietal právnu kvalifikáciu ich konania v napadnutom rozsudku, pokiaľ boli uznaní za vinných z pokračovacieho zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. spolupáchateľstvom

§ 20Tr.

zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom prijímania úplatku

§ 329ods.

1, ods. 2 Tr. zák. V tejto súvislosti citoval ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák.,

ktorého závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu

zákona. V zmysle právnej teórie kvalifikácia

§ 326ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. je nesprávna, pretože ich postihuje dvakrát. Za to isté konanie, ten istý skutok boli postihnutí dvakrát, raz v základnej skutkovej podstate a druhýkrát v kvalifikovanej skutkovej podstate. Použitie § 138 písm. h/ Tr. zák. ako kvalifikačného znaku, je vo vzťahu ku skutkovej podstate zneužívania právomoci verejného činiteľa

§ 326ods.

1 písm. a/ Tr. zák. vylúčené. Tá istá skutočnosť nemôže byť jednak znakom základnej skutkovej podstaty a jednak (súčasne) aj okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Právna kvalifikácia je nesprávna aj preto, že použitie závažnejšieho spôsobu konania

§ 138písm.

h/ Tr. zák. neprichádza do úvahy k § 326 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. z dôvodu dvojitého postihu, ale i preto, že

súdu prvého stupňa pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa spáchali v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom prijímania úplatku

§ 329ods.

1, ods. 2 Tr. zák.

ich názoru jednočinný súbeh týchto zločinov je vylúčený primárne preto, že ako verejní činitelia sú postihovaní

§ 326ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. a rovnako ako verejní činitelia sú opakovane postihovaní v jednočinnom súbehu vo vzťahu ku kvalifikovanej skutkovej podstate posudzovanej ako pokračovací zločin prijímania úplatku

§ 329ods.

1, ods. 2 Tr. zák. Ak je pojem verejný činiteľ okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby pri právnej kvalifikácii oboch jednočinne sa zbiehajúcich trestných činov, použije sa len raz. Navyše vytýkal súdu prvého stupňa, že použitú právnu kvalifikáciu ani okrajovo nezdôvodnil, čím zaťažil svoje rozhodnutie znakom nepreskúmateľnosti. Podaním došlým tunajšiemu súdu

  1. novembra 2016 obhajca Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD. znovu namietal nezákonnosť príkazov na použitie informačno-technických prostriedkov, pretože kľúčovým dôkazom pre ich odsúdenie, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku boli práve použité informačno-technické prostriedky. Namietal, že vzhľadom na judikatúru ústavného súdu mal súd prvého stupňa vyriešiť túto otázku ako predbežnú. K tomu poukázal na konkrétne nálezy ústavného súdu ako v dôvodoch odvolania z
  2. mája
  3. Následne obhajca JUDr. Ivan Vanko dňa
  4. novembra 2016 doložil k odvolaniu obžalovaných W. Y. a O. S. fotokópiu rozsudku Okresného súdu Trebišov z
  5. septembra 2016 sp. zn. 1 T 42/2014, ktorým boli obžalovaní W. V. a spol. (celkom 8 osôb)

§ 285písm.

a/ Tr. por. oslobodení spod obžaloby Okresného prokurátora Trebišov pre skutky právne posúdené ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom

§ 20k § 326 ods.

1 písm. a/ Tr. zák. a zločin podielnictva

§ 20k § 231 ods.

1 písm. a, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní trestne stíhaní (ide o colníkov, ktorí boli pôvodne trestne stíhaní spolu s obžalovanými). V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že príkazy na vyhotovovanie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov, ktoré boli podkladom pre trestné stíhanie obžalovaných a ktoré boli vydané

§ 114ods.

1, 2 Tr. por. sudcom pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu považoval za nezákonné, nakoľko nespĺňali zákonom požadované náležitosti. Neobsahujú identifikáciu zákonného sudcu, pričom poukazoval na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 97/2012, na ktorý sa odvolávajú i obžalovaní v tejto trestnej veci. Obžalovaní T. U., O. S. a W. Y. sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu neustanovili, hoci o termíne verejného zasadnutia boli riadne vyrozumení. Všetci traja doručili odvolaciemu súdu písomné žiadosti, aby sa verejné zasadnutie o ich odvolaniach vykonalo v ich neprítomnosti. Nakoľko zákonné podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia boli splnené, najvyšší súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaných. Prítomní obhajcovia obžalovaných na verejnom zasadnutí predniesli odvolanie zhodne s jeho písomným vyhotovením. Navrhli odvolaniam obžalovaných vyhovieť a obžalovaných

§ 285písm.

a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť. Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný vo všetkých jeho výrokoch, a preto navrhol odvolanie obžalovaných

§ 319Tr.

por. ako nedôvodné zamietnuť.

§ 317ods.

1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie

§ 316

ods.1 alebo nezruší rozsudok

§ 316ods.

3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

§ 371ods.

1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podali procesné strany k tomu oprávnené, proti výrokom, voči ktorým odvolanie podať mohli, pričom tak urobili v lehote ustanovenej zákonom. Vzhľadom na odvolacie námietky najvyšší súd limitovaný ustanovením § 322 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie postupom

§ 295ods.

2 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaných je čiastočne dôvodné. Napriek doplneniu dokazovania, ktoré si vyžiadali až námietky obžalovaných adresované odvolaciemu súdu, možno uzavrieť, že špecializovaný trestný súd, ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, na hlavnom pojednávaní vykonal všetky obžalobou navrhnuté dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., ktoré potreboval pre svoje rozhodnutie. Tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. V konaní, ktoré vyústilo do odvolaním napadnutého rozsudku sa postupovalo

Trestného poriadku, nedošlo v ňom k žiadnym podstatným pochybnostiam, ktoré by mohli vplývať na objasnenie skutkového stavu veci, pričom

názoru najvyššieho súdu, sa napadnutý rozsudok opiera o dôkazy, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom. Výrok o vine obžalovaných je založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akýchkoľvek pochybností vylučujú inú alternatívu skutkového deja, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov (predovšetkým obrazovo-zvukových záznamov a následne listinnými dôkazmi) ustálený. Rozsudok súdu prvého stupňa je v tomto smere dostatočne odôvodnený, a preto najvyšší súd z dôvodu vylúčenia duplicitnej argumentácie vo vzťahu k skutkovým zisteniam poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že všetci traja obžalovaní na hlavnom pojednávaní využili svoje zákonné právo a odmietli vo veci vypovedať. Rovnaký postoj k veci zaujali aj v priebehu prípravného konania. Napriek tejto skutočnosti senát odvolacieho súdu dospel k už vyššie uvedenému záveru, že vykonaným dokazovaním bol skutkový stav, podrobne popísaný v tzv. skutkovej vete, bez akýchkoľvek pochybností preukázaný. V reakcii na odvolacie námietky obžalovaných odvolací senát považuje za potrebné uviesť, že ich námietky možno zhrnúť do troch bodov: 1/ v prvom rade všetci traja obžalovaní namietali, že obrazovo-zvukové záznamy, na ktorých je založená obžaloba a

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.