1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „zákon č. 162/1995 Z. z.“ alebo „katastrálny zákon“) návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte v katastrálnom území D. do časti C listu vlastníctva č. X., ktorá sa týkala zápisu zmluvy o zriadení záloţného práva, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1088/96. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 507,27 €. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe mal z obsahu spisu ako aj z vyjadrení účastníkov konania preukázané, ţe údaje katastra sú v rozpore s planou zmluvou o zriadení záloţného práva č. X., uzatvorenou medzi veriteľom – S., a.s., Bratislava a záloţcom – M., a.s., D., K., dňa 7. októbra 1996, pričom vklad záloţného práva
tejto zmluvy bol povolený rozhodnutím príslušnej správy katastra pod č. V 1088/96 (s vyznačením rozhodnutia na záloţnej zmluve) a zapísaný do listu vlastníctva č. X. pre katastrálne územie D. pod poloţkou výkazu zmien 50/
záloţnej zmluvy č. X. zo dňa 7. októbra 1996 (ďalej aj ako „záloţná zmluva“) v prospech oprávneného záloţného veriteľa, prípadne jeho nástupcu, a pokiaľ tak neurobila, vznikol medzi údajom v zápise v katastri a záloţnou zmluvou rozpor. Krajský súd uviedol, ţe rozsudok konkurzného súdu (Krajský súd v Banskej Bystrici) sp. zn. 46Cb/20/99, na ktorý sa ţalovaný odvoláva v odôvodnení svojho rozhodnutia, nevyslovil vo svojej výrokovej časti neplatnosť ţiadnej zmluvy (prevodnej alebo záloţnej) ani neurčoval vlastníctvo v rozsudku uvedených a označených pozemkov, stotoţňujúc sa s názorom ţalobcu ohľadne povahy ţaloby o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, ktorá je ţalobou procesnou, doplniac zároveň, ţe výrok rozsudku o takejto ţalobe nerieši vlastnícke právo k veci, pričom súd sa touto otázkou zaoberá ako s predbeţnou otázkou v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré nie je záväzné pre účastníkov konania, a preto z odôvodnenia spomínaného rozsudku nemohol vychádzať ani ţalovaný správny orgán. Záverom uviedol, ţe predmetom preskúmavania nebol zápis vlastníckeho práva na list vlastníctva č. X. (záznamom), ale predmetom bola absentujúca skutočnosť nezapísania záloţného práva na tento list vlastníctva, a preto v danom štádiu sa súd nemohol ani zaoberať správnosťou zápisu na daný list vlastníctva, pričom dodal, ţe pokiaľ bolo vlastníctvo zapísané na list vlastníctva č. X. záznamom, tak uţ záloţné právo zapísať vkladom nemoţno. Z vyššie uvedených dôvodov mal preto krajský súd za to, ţe napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušil a vec vrátil ţalovanému správneho orgánu na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol
1 OSP tak, ţe ţalobcovi priznal trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 66 € a trovy právneho 6Sţo/97/2010 4 zastúpenia za 4 právne úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ţaloby, porada s klientom, zastupovanie na pojednávaní dňa
1, ods. 2 a ods. 5 Občianskeho zákonníka, tvrdil, že v danom prípade k žiadnemu prevodu zálohu nedošlo, zdôvodniac svoje stanovisko tým, ţe o prevod vlastníckeho práva k predmetu zálohu by išlo v prípade dvoj a viac stranných právnych úkonov – zmlúv, pri ktorých prechádza vlastnícke právo z právneho predchodcu na právneho nadobúdateľa na základe právnej listiny, pričom vznik takéhoto práva je podmienený rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom v danom prípade k zaloţeniu listu vlastníctva č. X. v katastrálnom území D. nedošlo na základe zápisu vlastníckeho práva zo zmluvy o prevode vlastníctva, a preto na tento právny stav ani nemoţno aplikovať ustanovenie § 151h ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dôvodil ďalej tým, ţe vlastníkom nehnuteľností, tvoriacich predmet zálohu, bol pôvodne M., a.s., v konkurze, ktorého vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, tvoriacich predmet zálohu, však bolo vyvrátené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 46Cb/20/99, ktorý rozsudok je zapísaný na liste vlastníctva č. X., katastrálne územie D., formou poznámky, vyvracajúcej hodnovernosť údajov katastra o vlastníckom práve M., a.s., k predmetným nehnuteľnostiam. Uviedol, ţe v rámci konania o vylúčení veci z konkurznej podstaty si konkurzný súd vyriešil predbeţnú otázku – vlastnícke právo, ktorej rozuzlenie potreboval na účely posúdenia, či nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty úpadcu M., a.s., s konštatovaním, ţe nakoľko predmetné nehnuteľnosti neboli v čase vyhlásenia konkurzu vo vlastníctve úpadcu, boli z konkurznej podstaty rozsudkom vyňaté. Namietal, ţe v rámci správneho konania nevychádzal z odôvodnenia rozsudku, ale z jeho výroku, ktorý je pre neho
2 OSP záväzný, z obsahu ktorého vyplýva, ţe nehnuteľnosti, tvoriace predmet zálohu, nie sú vo vlastníctve úpadcu, keďţe nepatria do jeho konkurznej podstaty. Upriamiac pozornosť na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, ţe pokiaľ chcel prvostupňový súd posúdiť, či ţalobca bol ukrátený na svojich právach, tak sa mal tieţ zaoberať otázkou platnosti 6Sţo/97/2010 5 záloţnej zmluvy a takisto si mohol vyriešiť otázku, či záloţná zmluva, na základe ktorej sa ţalobca domáha zápisu záloţného práva vo svoj prospech, je platným, resp. neplatným právnym úkonom, súčasne mu vytýkajúc, ţe k obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, zaoberajúceho sa touto otázkou, s výsledkom zastania právneho názoru o neplatnosti záložnej zmluvy, nezaujal ţiadne stanovisko a vôbec platnosť, resp. neplatnosť záloţnej zmluvy neriešil. Konštatoval, ţe pokiaľ by aj existoval právny stav, ţe záloţná zmluva je platná, aj tak v operáte katastra nehnuteľností nemôţe a ani nemohla byť chyba takého charakteru, akej opravy sa ţalobca domáha, doplniac, ţe chyba takého charakteru by mohla byť len v takom prípade, keby ţalobca v minulosti poţiadal na základe právnej listiny o zápis záloţného práva záznamom v prospech záloţcu v osobe záloţného veriteľa, ktorá skutočnosť v minulosti nenastala, a preto neexistuje rozpor medzi listinou evidovanou v zbierke listín katastrálneho operátu pod poloţkou zmeny a zápisom listiny na liste vlastníctva tak, ako uvádza ţalobca v návrhu na opravu chyby. Uviedol, ţe záloţné právo je v operáte katastra nehnuteľností evidované na liste vlastníctva č. X. v katastrálnom území D. tak, ako k jeho zápisu došlo po povolení vkladu záloţného práva zo záloţnej zmluvy v operáte katastra nehnuteľností, t.j. v prospech toho subjektu, ktorý bol označený v záloţnej zmluve V 1088/96 ako záloţný veriteľ, a to pod poloţkou zmeny 50/96 s tým, ţe na správu katastra v minulosti nedošli ţiadne právne listiny na zápis záloţného práva záznamom na základe postúpenia pohľadávky v prospech ţalobcu, aţ návrh na opravu chyby, pričom poloţil otázku, ktorou sa dopytoval odpovede v súvislosti so zápisom ţalobcu na list vlastníctva č. X., resp. X. v postavení záloţného veriteľa, keďţe jediný úkon, ktorý ţalobca urobil, bol návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte, poukazujúc zároveň na to, ţe časť parcely č. 1418/4, tvoriacej predmet zálohu, je naďalej evidovaná na liste vlastníctva č. X. Namietal tieţ proti názoru krajského súdu, ţe záloţné právo v prospech ţalobcu má byť v katastri nehnuteľností evidované, avšak súd opomenul a ani neskúmal skutočnosť, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky niekoľkokrát v minulosti. Dopytoval sa ďalej odpovede na otázku, týkajúcu sa spôsobu, akým sa v prípade zápisu žalobcu ako záložného veriteľa dostanú do zbierky listín listiny preukazujúce jeho postavenie, a taktieţ na právnu záväznosť pôvodnej záloţnej zmluvy, keby sa do operátu katastra nehnuteľností zapísal záloţný veriteľ na základe rozhodnutia o oprave chyby vydaného v správnom konaní. V tejto súvislosti uviedol, ţe by musel byť logicky vykonaný pod poloţkou zmeny v operáte katastra nehnuteľností, zápis zmeny záloţného veriteľa záznamom
1 katastrálneho zákona a pod číslom zmeny by museli byť zaevidované jednotlivé právne listiny preukazujúce zmenu záloţného veriteľa v zbierke listín s tým, ţe za predpokladu platnosti záloţnej zmluvy by zmena mohla byť zapísaná len na základe záznamu, a nie cez inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte, a preto poukazujúc na to, ţe zo ţiadnej právnej listiny doposiaľ evidovanej v zbierke listín pod poloţkou zmeny v operáte katastra nehnuteľností v katastrálnom území D. na Správe katastra Veľký Krtíš nevyplýva ţalobcovi postavenie záloţného veriteľa, sa domnieva, ţe svojím rozhodnutím ţalobcu neukrátil na jeho právach. Odvolávajúc sa na tieto skutočnosti mal za to, ţe prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, namietajúc súčasne aj správnosť vyčíslených trov konania, argumentujúc tým, ţe z podanej ţaloby mal preukázané, ţe táto je podpísaná a podaná priamo ţalobcom, a nie jeho právnym 6Sţo/97/2010 6 zástupcom, a z uvedeného dôvodu sa domnieva, ţe počet úkonov právneho zastúpenia, reţijný paušál, ako aj náhrada za stratu času nie sú stanovené v správnej výške. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol k jeho tvrdeniu, ţe v posudzovanom prípade nedošlo k žiadnemu prevodu zálohu, ţe toto tvrdenie nemá oporu v právnom a skutkovom stave danej veci, nakoľko nehnuteľnosti pôvodne zapísané na liste vlastníctva (ďalej aj ako „LV“) č. X., pre katastrálne územie D. ako pozemok parc. č. X. zastavané plochy o výmere 46 509 m², pozemok parc. č. X. zastavané plochy o výmere 4 012 m², pozemok parc. č. X. zastavané plochy o výmere 1 850 m², pozemok parc. č. X. zastavané plochy o výmere 930 m², pozemok parc. č. X. zastavané plochy o výmere 1 622 m², pozemok parc. č. X. ostatné plochy o výmere 14 097 m², boli prevedené na základe dohody č. X. o urovnaní zo dňa
názoru správneho orgánu nebola moţná, poţiadal aj o zápis svojho záložného práva formou záznamu, pričom o tejto jeho žiadosti nebolo doposiaľ rozhodnuté. Uviedol, ţe je pre neho irelevantné, či dôjde k zápisu jeho záloţného práva formou opravy chyby v katastrálnom operáte alebo formou záznamu, záleţí mu iba na tom, aby bolo jeho záloţné právo, o ktoré prišiel nezákonným postupom správneho orgánu, znovu zapísané na príslušnom liste vlastníctva, poukazujúc na postup ţalovaného správneho orgánu, ktorý svojím postupom bráni obnoveniu zákonného stavu, zneuţíva svoje postavenie na šikanózny postup nedôvodným zamietaním a ignorovaním jeho návrhov ako aj neúčelným uplatňovaním ďalších prostriedkov ochrany práva. Vo vzťahu k namietanej výške priznanej náhrady trov právneho zastúpenia, dôrazne odmietajúc tvrdenie ţalovaného, uviedol, ţe tieto boli vyčíslené
skutočne vykonaných úkonov právnej pomoci a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 60,44 €, pozostávajúce z 1 úkonu právnej sluţby (porada s klientom, písomné vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného) à 53,49 € a 1x reţijného paušálu v sume 6,95 €. Proti rozsudku krajského súdu, po uplynutí zákonnej lehoty (táto mu uplynula dňa 1. februára 2010), podal odvolanie účastník správneho konania, navrhujúc odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť alebo zmeniť, a to z dôvodov tam uvedených, s ktorými sa však odvolací súd, vzhľadom na nevyhnutnosť odmietnutia odvolania ako oneskorene podaného
1 písm. a) OSP v spojení s § 204 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP, vecne nezaoberal. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné priznať úspech. 6Sţo/97/2010 8 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Z administratívneho spisu mal odvolací súd preukázané, ţe ţalobca podal dňa
katastrálneho zákona a nie záznamom
1 katastrálneho zákona, pričom dôvodmi uvedenými v návrhu ţalobcu sa nezaoberal. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal ţalobca odvolanie, navrhujúc ţalovanému správnemu orgánu, aby vykonal navrhovanú opravu katastrálneho operátu, pričom alternatívne sa domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia mu veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Ţalovaný správny orgán o odvolaní ţalobcu rozhodol
2 správneho poriadku tak, ţe odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie, v odôvodnení konštatujúc, ţe sa stotoţňuje s výrokovou časťou odvolaním napadnutého rozhodnutia, avšak nesúhlasil s obsahom jeho odôvodnenia, konkrétne s dôvodmi, na základe ktorých 6Sţo/97/2010 9 správny orgán prvého stupňa návrh na opravu chyby zamietol. Ţalovaný správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe v konaní o oprave chyby prihliada z úradnej moci na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a to záloţnej zmluvy, ktorej vklad v katastri nehnuteľností bol povolený rozhodnutím V 1088/96, a to z dôvodu, ţe spoločnosť M., a.s., K. nebola, prihliadnuc na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 46Cb/20/99, vlastníkom nehnuteľností, a teda nemohla s týmito ani nakladať ani ich dať do zálohu S., a.s., Bratislava, odvolávajúc sa na ustanovenia § 39 a § 123 Občianskeho zákonníka, keďţe z neplatného právneho úkonu nemôţu vzniknúť platne ţiadne práva. Mal za to, ţe S., a.s., Bratislava, nemohla nadobudnúť k predmetným nehnuteľnostiam záloţné právo, a preto pokiaľ aj v minulosti došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená záloţným právom, nemohlo zo zákona dôjsť k prechodu záloţného práva spojeného s postúpenou pohľadávkou v prospech ţalobcu, a to v dôsledku absolútnej neplatnosti záloţnej zmluvy. V závere odôvodnenia konštatoval, ţe nepreskúmaval zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva č. X. v katastrálnom území D. s tým, ţe prvostupňové rozhodnutie preskúmal len v rozsahu podaného návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte, konkrétne či ţalobca má resp. nemá byť zapísaný na predmetnom liste vlastníctva ako záloţný veriteľ. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záloţnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").
katastrálneho zákona kataster slúţi aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu ţivotného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok 6Sţo/97/2010 10 a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.
1 písm. a) katastrálneho zákona správa katastra aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.
3 katastrálneho zákona ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môţe kedykoľvek poţiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Správa katastra je povinná vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej ţiadosti o opravu chýb.
4 katastrálneho zákona oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu
1 písm. a) a § 78 ods. 1.
5 katastrálneho zákona na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z účelu, ktorý kataster v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona plní, s poukazom najmä na zabezpečenie právnej istoty údajov v ňom evidovaných, povaţuje za potrebné účastníkom tohto konania ozrejmiť podmienky, za splnenia ktorých je moţné domáhať sa vyuţitia ustanovenia § 59 katastrálneho zákona, teda doţadovať sa opravy údajov katastra, resp. údajov v katastrálnom operáte. Inštitút opravy údajov v katastri nehnuteľností slúţi na opravu údajov, ktoré sú v rozpore s verejnou listinou alebo s listinou inou, pričom tejto korekcie je oprávnený domáhať sa ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sú konkrétnym údajov v katastri dotknuté, resp. ak samotná správa katastra zistí rozpor zapísaných údajov s verejnou listinou, je povinná aj bez návrhu tieto údaje opraviť. Porovnávajúc obsah listu vlastníctva č. X. a č. X. v katastrálnom území D., nemôţe odvolací súd inak, ako súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, ţe príslušná správa katastra pri zápise vlastníckeho práva k pozemkom tvoriacim predmet zálohu na list vlastníctva č. X. duplicitne pochybila, keď jednak dohodu o urovnaní zapísala formou záznamu a jednak záložné právo, vzťahujúce sa na tieto nehnuteľnosti nezapísala do časti C tohto listu vlastníctva. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie ţalovaného, ţe záloţné právo je v operáte katastra evidované na liste vlastníctva č. X., katastrálne územie D. tak, ako k jeho zápisu došlo po povolení vkladu záloţného práva zo záloţnej zmluvy, nakoľko do katastra nehnuteľností sa na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapisuje záložné právo vzťahujúce sa na konkrétnu nehnuteľnosť, pričom v danom prípade na liste vlastníctva č. X., katastrálne územie 6Sţo/97/2010 11 D., po zaloţení listu vlastníctva č. X. v totoţnom katastrálnom území, sa predmet zálohu s výnimkou časti parcely č. X. nenachádza. Príslušná správa katastra tak zavinila stav právnej neistoty pre budúceho resp. budúcich nadobúdateľov predmetných nehnuteľností, keďţe záloţné právo svedčiace záložnému veriteľovi ex lege postupom správy katastra nezaniklo, a to ani so zreteľom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 46Cb/20/99, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté, ţe nehnuteľnosti tvoriace predmet zálohu nepatria do konkurznej podstaty úpadcu – M., a.s., „v konkurze“, na ktorý žalovaný poukazuje, argumentujúc povahou excidenčnej žaloby, ktorá má skutočne len procesný charakter, a nijakým spôsobom nie je spôsobilá zmeniť právne vzťahy založené hmotným právom. Preto tieţ námietka ţalovaného, ktorou upriamuje pozornosť na ustanovenie § 159 ods. 2 OSP, konkrétne na záväznosť výroku konkurzného súdu, neobstojí, nakoľko tento výrok neurčuje vlastníka veci. V tejto súvislosti povaţuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, ţe vyhodnotením záloţnej zmluvy ţalovaným správnym orgánom za absolútne neplatný právny úkon
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na spomínaný rozsudok, došlo z jeho strany k nezákonnému excesu jeho právomocí a tým k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keďţe zo ţiadneho ustanovenia katastrálneho zákona nevyplýva, ţe by príslušná správa katastra bola oprávnená bez určovacieho výroku súdu o neplatnosti zmluvy o zriadení záloţného práva, resp. prevodnej zmluvy, týkajúcej sa predmetu zálohu, sama posúdiť existenciu resp. neexistenciu riadne zavkladovaného záloţného práva. Posudzujúc však obsah ţalobcom podaného návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte, má odvolací súd zhodne s názorom ţalovaného správneho orgánu za to, ţe v rámci procesného postupu
katastrálneho zákona nie je moţné vyhovieť ţalobcovmu návrhu na opravu chyby v časti poţadujúcej jeho zápis ako záložného veriteľa do časti C listu vlastníctva č. X., nakoľko na dosiahnutie tohto právneho stavu je potrebné postupovať
katastrálneho zákona, avšak aţ po vykonaní opravy chyby v katastri nehnuteľností v časti C listu vlastníctva č. X., katastrálne územie D. v podobe zápisu záloţnej zmluvy č. X., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Veľký Krtíš pod V 1088/96, zapísanej pod pol. 50/96. S poukazom na uvedené mal správny orgán postupovať v súlade s § 3 ods. 2 v spojení s § 19 ods. 3 správneho poriadku a ţalobcovi poskytnúť pomoc pri odstraňovaní nedostatkov podania, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. Táto povinnosť správneho orgánu, resp. právo účastníka správneho konania je zakotvené v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s námietkou ţalovaného, vytýkajúcou prvostupňovému súdu, ţe v odôvodnení svojho rozhodnutia ho nepoučil, ako má v danej veci ďalej postupovať, sa odvolací súd s touto stotožňuje, nakoľko skutočne v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje jeho záväzný právny názor, ozrejmujúci ďalší postup príslušných správnych orgánov v správnom konaní (§ 250j ods. 6 OSP). Odvolací súd preto doplnil v tomto smere prvostupňový súd a poskytol konajúcim správnym orgánom právne záväzný názor na ďalší ich postup v konaní, v ktorom bude povinnosťou ţalovaného správneho orgánu, ako aj správneho orgánu 6Sţo/97/2010 12 prvého stupňa postupovať vo vyššie naznačenom smere a vykonať ţalobcom ţiadanú opravu chyby tak, ţe v časti C listu vlastníctva č. X., katastrálne územie D. bude zapísané záloţné právo v prospech pôvodného záloţného veriteľa – S., a.s., Bratislava, a aţ následne po vykonaní tejto opravy bude ţalobca oprávnený na základe zmlúv o postúpení pohľadávok domáhať sa jeho zápisu ako záloţného veriteľa postupom
katastrálneho zákona. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nedá, v spojitosti s námietkou ţalovaného o povinnosti súdu skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, poučiť ţalovaný správny orgán, ţe v konaní, ktorého predmetom je súdny prieskum správnych rozhodnutí
piatej časti OSP, súdy preskúmavajú na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom im neprináleţí v rámci tohto konania rozhodovať o platnosti resp. neplatnosti akýchkoľvek zmlúv, zaloţených právnym odvetvím súkromného práva, doplniac zároveň, ţe tieto sporné otázky môţu byť len predmetom určovacej ţaloby podanej
b) OSP. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil túto námietku ako irelevantnú. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd, súladne s názorom prvostupňového súdu, za to, ţe napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto vyššie napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny
3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP potvrdil. Naopak po preskúmaní dôvodnosti odvolania ţalovaného, namietajúceho výšku priznanej náhrady trov konania, dospel odvolací súd k potrebe zmeniť napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa náhrady trov konania
1 vety prvej OSP tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 406,71 €. Odvolací súd, na rozdiel od prvostupňového súdu, nepriznal ţalobcovi v rámci uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia odmenu za spísanie žaloby, nakoľko táto bola spísaná dňa
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 30. marca 2011 JUDr. Jaroslava F ú r o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.