Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžso/45/2015 Identifikačné číslo spisu: 5015200209 Dátum vydania rozhodnutia: 27.09.2016 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI

§ 246cods.

1 O.s.p. potvrdil. 18. Na prvom mieste Najvyšší súd dáva do pozornosti, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods.

§ 205

O.s.p.) o zrušení napadnutého rozhodnutia, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods.

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobkyne (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.

1. Ďalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 84/2007, sp. zn. 6 Sžo 98/2008, sp. zn. 1 Sžo 33/2008, sp. zn. 2 Sžo 5/2009, či sp. zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
2. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu.
3. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku uvedeného rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval fakty pre účastníkov známe z prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa Najvyšší súd vo svojom odôvodnení iba obmedzil na stručné zhrnutie skutkových okolností a zhodnotenie právnych záverov a námietok žalovaného.
4. Z pripojeného administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 27.06.2014 požiadala o poskytnutie peňažného príspevku na úpravu bytu, ktorá mala spočívať v zriadení sprchového kúta v už existujúcej kúpeľni z dôvodu, že vaňa, ktorá sa v jej kúpeľni nachádza, je vysoká tak, že nie je možné, aby, a to aj za pomoci druhej osoby, prekonala túto prekážku (výšku vane) a vykonala v nej hygienu. O jej žiadosti bolo rozhodnuté prvostupňovým orgánom tak, že sa jej peňažný príspevok nepriznal. Toto prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím.
5. Podkladom pre napadnuté rozhodnutie bol komplexný posudok žalovaného zo 14.11.2014 pod č. ZA/2014/30430/3-VIS, ktorý odkazoval na lekársky posudok prvostupňového orgánu č. ZA/2014/30430/2 zo dňa 05.11.2014, v ktorom bola určená žalobkyni miera funkčnej poruchy 50% podľa prílohy č. 3 VIII.A.8.C k zák. č. 447/2008 Z.z., kde bolo konštatované, že z medicínskeho hľadiska ide o poruchu krvného tlaku III. stupňa a ďalšie dokumentované ochorenia - stav po operácii krčnej chrbtice je stabilizovaný, ischemická choroba srdca ako aj obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe, nedoslýchavosť, osteopénia ľahkého stupňa, obezita, dosahujú podľa posudkového lekára mieru funkčnej poruchy menej ako 50%. Súčasne v komplexnom posudku žalovaného bolo konštatované, že tieto ďalšie dokumentované ochorenia neovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyššou mierou funkčnej poruchy a preto nebol dôvod posudkovej lekárky pre zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10% podľa § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z., pričom aj prípadné zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10% v prípade občana s ťažkým zdravotným postihnutím, nemá vplyv na rozhodovanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu.
6. Najvyšší súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu a žalovaného, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a že pre posúdenie nároku na peňažný príspevok na úpravu bytu nebolo rozhodujúce, či miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50% alebo by došlo k jej zvýšeniu o 10% pri aplikácii § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. na 60%.
7. V konaní bolo sporným posúdenie nároku žalobkyne na peňažný príspevok na úpravu bytu, pričom samotné posudzovanie žiadosti o peňažný príspevok na úpravu bytu je podmienené obsahom vypracovaného komplexného posudku, pričom komplexný posudok ústredia ako aj úradu, ktorý bol podkladom pre rozhodovanie prvostupňového orgánu musí obsahovať nielen určenie miery funkčnej poruchy (§ 15 ods. 1 písm. a/ zák. č. 447/2008 Z.z.), ale aj iné skutočnosti, ktoré zákonodarca v § 15 zák. č. 447/2008 Z.z. vymedzuje.
8. V odôvodnení komplexného posudku žalovaného zo dňa 14.11.2014 č. ZA/2014/30430/3-VIS, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, bolo konštatované, že vo veci posúdenia odkázanosti na úpravu bytu - kúpeľne, vo svojich záveroch k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, žalobkyňa nespĺňa legislatívne kritériá odkázanosti na úpravu kúpeľne a s pomocou zdravotníckych pomôcok, ktoré sú poskytované z prostriedkov zdravotného postihnutia (madlá, protišmyková podložka, vaňová sedačka, resp. vaňová doska), je možné prekonať alebo čiastočne zmierniť jej ťažkosti pri zabezpečovaní osobnej hygieny vo vani.
9. Počas celého správneho, ako aj súdneho konania žalobkyňa tvrdila, že nie je schopná prekonať bariéru - stenu vane, nakoľko vaňa je vysoká a priestor pred ňou neumožňuje použiť ani schodíky, a keďže steny sú z umakartu, záchytné držiaky, ktoré tam už aj v minulosti mala osadené, nevydržali a vylámali sa, a preto si zabezpečuje hygienu tela u susedy v sprchovom kúte, a aj v tomto prípade za prítomnosti a pomoci ďalšej osoby - vnuka. Tiež žalobkyňa tvrdila, že vaňa je vysoká po jej bedrové kĺby a nie je vôbec schopná túto prekážku prekonať sama, ani za pomoci vnuka. Uviedla, že vzhľadom na rozmery kúpeľne, nie je možné zabezpečiť vchod do vane ani pomocou schodíkov, aj za situácie, keby jej iná osoba, pri vchádzaní a vychádzaní z vane týmito schodíkmi, pomáhala.
10. Najvyšší súd v tejto súvislosti rovnako ako krajský súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný, hoci toto oprávnenie tak žalovanému, ako aj prvostupňovému orgánu zákonodarca priznal, tak nevykonal obhliadku kúpeľne v byte žalobkyne a ani nepreveril skutočnosti týkajúce sa nemožnosti vykonať hygienu tela ani za pomoci tretej osoby, či pomôcok.
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, ako aj v odvolaní, namietal, že rozhodujúce sú závery lekárskeho posudku, ktorý je preň záväzný, a preto nepovažoval za významné a efektívne vykonať sociálny prieskum. S touto námietkou žalovaného však Najvyšší súd nemôže súhlasiť, nakoľko podstatou peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, resp. príspevku na úpravu bytu je prekonanie alebo zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Ak v konaní nie je jednoznačne preukázané, či je možné prekonanie, resp. zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia dosiahnuť len za pomoci pomôcok z verejného zdravotného poistenia, prípadne tretej osoby alebo nie je potrebné dokazovanie v tomto smere doplniť, aby bolo možné považovať skutkový stav za dostatočne zistený.
12. Najvyšší súd sa stotožňuje s tým, že žalovaný musí vychádzať zo záverov lekárskeho posudku, pretože komplexný posudok, ktorý je súčasťou napadnutého rozhodnutia, vychádza priamo zo záverov lekárskeho posudku. Avšak v prípade, že lekársky posudok neobsahuje konkrétne posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v nadväznosti na jej žiadosť o konkrétnu kompenzáciu, ale obmedzí sa len na konštatovanie o nesplnení legislatívnych kritérií o odkázanosti, podľa odvolacieho súdu žalovanému nič nebráni prostredníctvom posudkového lekára doplniť stávajúci lekársky posudok tak, aby žalovaný mohol napadnuté rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodniť. Lekársky posudok musí byť úplný a presvedčivý, teda obsahovať dostatok dôvodov na prijatý záver, aby bolo možné bez ďalšieho z neho vychádzať, čo v tomto prípade nepovažuje Najvyšší súd za splnené.
13. Pre úplnosť považuje Najvyšší súd za potrebné uviesť, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne nové skutočnosti, právne významné pre uvedené konanie, s ktorými by sa krajský súd v rámci svojho konania nezaoberal. Argumenty a námietky žalovaného obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, vo vyjadrení k žalobe a tie v odvolaní sú obsahovo totožné, pričom krajský súd sa s nimi dostatočným spôsobom vysporiadal.
14. Najvyšší súd má na základe vyššie uvedených záverov za preukázané, že krajský súd postupoval správne, keď napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie žalovanej nespĺňa všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku, nakoľko nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je preukázané, že by sa žalovaný zaoberal všetkými podstatnými námietkami žalobkyne. Na základe týchto skutočností nie sú námietky žalovaného uplatnené v odvolaní spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia krajského súdu. V.
15. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobkyne ako aj argumentácie žalovaného, rozhodol Najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
16. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnej žalobkyni právo na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko však žalobkyni nevznikli trovy odvolacieho konania a ani táto skutočnosť zo spisov inak nevyplýva, nebola jej ich náhrada priznaná.
17. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava povinnosti kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v súdnom prieskume nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).