zásady úspechu obsiahnutej v § 142 ods. 1 O.s.p. a túto zásadu môže prelomiť len aplikáciou § 150 O.s.p., či už čiastočnou alebo úplnou. Toto právo účastníka konania musí byť rešpektované bez ohľadu na to, či súd rozhoduje o jeho návrhu na náhradu trov súčasne pri rozhodovaní vo veci samej alebo následne samostatne. Uznesenie krajského súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, t.j. v nesprávnej aplikácii § 166 ods. 1 O.s.p. na daný prípad, v dôsledku čoho súd vyvodil zánik včas a riadne uplatneného práva márnym uplynutím lehôt stanovených v tomto ustanovení. Má za to, že sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania
1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Navrhol uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobkyňa ani žalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrili. Najvyšší súd po preskúmaní uznesenia odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 242 O.s.p. dospel k záveru, že dovolanie generálneho prokurátora nie je opodstatnené.
ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. možno rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmať len z dôvodov uplatnených v dovolaní. Z tejto zásady viazanosti použitými dovolacími dôvodmi čo do obsahu i rozsahu, predstavujú výnimku vady konania
a – ak je dovolanie prípustné – iné vady konania, ktoré mohli mať (v zmysle mali) za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ku ktorým dovolací súd prihliadne z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či boli v dovolaní uplatnené. Vady konania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. ani tzv. iné vady konania v zmysle ustanovenia § 243e ods. 1 písm. b/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a nevyplývajú ani z obsahu spisu. Preto sa dovolací súd zaoberal len správnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav sa nevzťahuje alebo právnu normu zistil síce správne, len ju nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. 2 M Cdo 2/2007 5 Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolací súd danú vec posúdil správne.
1 O.s.p. (účinného do 30.6.2007) o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak ide o prisúdenie trov konania
1, advokát je povinný trovy právneho zastúpenia vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak advokát v tejto lehote trovy právneho zastúpenia nevyčísli, súd mu náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.
2 O.s.p. aj keď sa o náhrade trov konania rozhodlo samostatným uznesením, plynie lehota na plnenie vždy až od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa náhrada trov konania priznala.
3 O.s.p. trovy konania určí súd
sadzobníkov a
zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže i predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
1 O.s.p. (účinného do 30.6.2007) obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.
1 O.s.p. (účinného do 30.6.2007) ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
2 O.s.p. doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobné ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne. Dovolateľ založil svoj mimoriadny opravný prostriedok na tvrdení, že odvolací súd na súdenú vec nesprávne aplikoval ustanovenie § 166 ods. 1 O.s.p., keď z ustanovenia § 155 2 M Cdo 2/2007 6 ods. 1 druhej vety vyplýva, že súd si môže vyhradiť rozhodnúť o povinnosti na náhradu trov na samostatné rozhodnutie. Pokiaľ takúto možnosť súd využije, jeho postup je v súlade s § 155 ods. 1 O.s.p. a nejde teda o chýbajúci výrok o trovách konania ako to má na mysli ustanovenie § 166 ods. 1 O.s.p. a ani súd ani účastník konania nemá dôvod postupovať spôsobom a v lehotách stanovených v § 166 ods. 1, 2 O.s.p., pričom z ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že samostatným uznesením súd môže rozhodnúť už len o povinnosti na náhradu trov, právo na náhradu ktorých už bolo priznané. Dovolací súd dospel k záveru, že obsah mimoriadneho dovolania dovolateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Ustanovenie § 155 ods. 1 O.s.p. spočíva v tom, že obsah rozhodnutia vo veci samej vyslovil súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne. Z uvedeného je zrejmé, že v rozsudku, ktorým sa konanie končí, musí byť obsiahnuté i rozhodnutie o trovách konania, lebo je závislé od výsledku konania vo veci samej. Rozhodnutie o trovách má pritom povahu uznesenia i keď sa o ich náhrade rozhoduje spravidla rozsudkom a len výnimočne o ňom môže byť rozhodnuté samostatne (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Súčasťou rozhodnutia vo veci samej zostáva výrok o trovách i vtedy keď sa v danej veci neprisudzuje a to buď z dôvodu, že žiadateľovi právo na ich náhradu neprislúcha, alebo preto že žiadne nevznikli alebo, že sa ich oprávnený zriekol. Nestačilo by uviesť tieto skutočnosti len v dôvodoch rozhodnutia. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
1 O.s.p. na návrh a to spravidla v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. Pri výklade tohto ustanovenia v súvislosti s ustanovením § 166 O.s.p.
ktorého môže súd doplniť rozsudok pokiaľ nie je právoplatný ak v ňom nerozhodol o niektorej časti predmetu konania o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, je nutné dospieť k záveru, že rozhodnutie o trovách konania pokiaľ závisí na výsledkoch konania vo veci samej musí byť obsiahnuté v rozsudku, ktorým sa konanie vo veci končí. Neskôr môže byť o trovách rozhodnuté len za podmienok § 166 O.s.p., ak súd opomenul o trovách konania rozhodnúť. Z tejto zásady možno pripustiť výnimku len vtedy, keď v dobe konečného rozhodnutia vo veci samej nemôže súd presne určiť výšku nákladov konania (napr. vtedy, keď doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o znalečnom). V takomto prípade však musí súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie u neho končí vo výroku rozhodnúť či a v akom pomere je účastník 2 M Cdo 2/2007 7 povinný nahradiť druhému účastníkovi trovy konania a len výšku (vyčíslenie) týchto nákladov konania môže vyhradiť na samostatné rozhodnutie. Musí teda napríklad vo výroku rozhodnutia vysloviť, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému dve tretiny trov konania, ktorých vyčíslenie sa vyhradzuje samostatnému rozhodnutiu. Z toho taktiež vyplýva, že určenie povinnosti k náhrade trov konania a ich rozsah (§ 142 O.s.p.) prislúcha senátu, keď určenie ich výšky (vyčíslenie) je oprávnený predseda senátu v písomnom vyhotovení rozhodnutia (§ 151 ods. 3 O.s.p). Vzhľadom na hore uvedené právne závery neobstojí tvrdenie dovolateľa, že v Občianskom súdnom poriadku nie je súdu stanovená žiadna lehota, v ktorej by mal rozhodnúť o povinnosti na náhradu trov konania, ak si toto rozhodnutie vyhradil na samostatné rozhodnutie. Totižto ustanovenie § 166 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu vydať doplňujúce rozhodnutie mimo iného i o trovách konania avšak do doby než rozhodnutie vo veci nenadobudne právoplatnosť. Pokiaľ súd v tejto lehote opomenie o trovách konania rozhodnúť, je dodatočné stanovenie povinnosti účastníkovi konania k náhrade týchto nákladov vylúčené. Takýto postup je totiž v rozpore aj s článkom 2 ods. 2 a článkom 4 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) a v konečnom dôsledku zasahuje do vlastníckeho práva účastníka konania garantovaného článkom 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Nemožno totiž pripustiť, aby mal jeden z účastníkov pokiaľ ide o náhradu vynaložených trov v súdnom konaní výhodnejšie postavenie než ostatní účastníci konania, ktorí sa môžu domáhať dodatočného stanovenia povinnosti k úhrade trov len v lehotách
Občianskeho súdneho poriadku. V prípade akceptácie daných záverov dovolateľa by došlo k porušeniu článku 2 ods. 2 a článku 4 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorej by sa dopustil orgán verejnej moci (súd) tým, že uloží jednotlivcovi povinnosť nad rozsah stanovený zákonom nech sa už jedná o situáciu flagrantného nerešpektovania kogentnej normy jednoduchého práva, či uplatnenia extenzívneho výkladu právnej normy. Ak sa týka stanovenie povinnosti peňažného či nepeňažného plnenia z majetku jednotlivca zasiahne tak orgán verejnej moci, taktiež do vlastníckeho práva jednotlivca garantované článkom 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. 2 M Cdo 2/2007 8 Je neprípustné, aby všeobecný súd rozhodoval o trovách konania dodatočne mimo časový rámec stanovený Občianskym súdnym poriadkom, pričom by tento postup odôvodnil extenzívnym výkladom ustanovenia § 151 O.s.p. Až novela Občianskeho súdneho poriadku účinná od 1.7.2007 v ustanovení § 151 ods. 3 O.s.p. ustanovuje, že v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel preto k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky treba zamietnuť (§ 243b ods. 1 časť vety pred bodkočiarkou O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). V dovolacom konaní neboli žalovaní úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalobkyni (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. apríla 2008 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.