Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/114/2016 Identifikačné číslo spisu: 2513204033 Dátum vydania rozhodnutia: 21.09.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Oľga Trnková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 142ods.

1 O.s.p. 3/ Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z

1. septembra 2015 sp.zn. 8 Cdo 7/2015 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola vada konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. spočívajúca v tom, že vyjadrenie žalobcu k odvolaniu nebolo doručené žalovanej. Dovolací súd sa pritom vysporiadal so všetkými ostatnými námietkami žalovanej (uvedenými v dovolaní). 4/ Krajský súd v Trnave (v poradí druhým) rozsudkom z
2. januára 2016 sp.zn. 11 CoPr 7/2015 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, v napadnutej časti uloženia povinnosti náhrady mzdy a v napadnutej časti náhrady trov konania potvrdil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania vo výške 1 787,81 € titulom trov právneho zastúpenia k rukám advokáta do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odôvodnenie rozsudku je zhodné s dôvodmi uvedenými v predchádzajúcom rozsudku zrušenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky. 5/ Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalovaná s poukazom na § 241 ods. 2 písm. a/, b/ c/ O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobu zamietnuť. Mala za to, že súdy nižšieho stupňa rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávnej aplikácie právnych predpisov na zistený skutkový stav. Podľa jej názoru v rámci sporu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru všeobecný súd nemôže preskúmavať platnosť uznesení správnej rady neziskovej organizácie, a to ani ako predbežnú otázku. Právne závery súdov nižšieho stupňa sa jej javia ako rozporné, lebo na jednej strane tvrdia, že odvolanie žalobcu bolo neplatné a na druhej strane tvrdia, že túto otázku neposudzovali. Záver súdov jednoznačne smeruje k skúmaniu platnosti uznesenia správnej rady, kde prekročili svoje kompetencie. Nad rámec právomoci všeobecného súdu posúdili platnosť uznesenia jej orgánu. V konaní bolo preukázané, že je neziskovom organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby. Založenie, vznik, zrušenie, zánik, postavenie orgánov a hospodárenie neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby upravuje zákon č. 213/1997 Z.z. Otázka platnosti uznesenia správnej rady tak nevyplýva zo vzťahov uvedených v § 7 ods. 1 O.s.p. a treba uviesť, že uznesenia správnej rady nie sú právnymi úkonmi, a teda neprichádza do úvahy skúmanie ich platnosti podľa Občianskeho zákonníka, Zákonníka práce, prípadne podľa Obchodného zákonníka. Majú charakter riadiacich aktov a nie charakter právnych úkonov. V danom prípade rozhodol Obvodný úrad Trnava (rozhodnutím č. ObU-TT-OVVS2-XXXX/XXXXX-XXXXX) tak, že vykonal zmeny v registri - vymazal žalobcu z pozície štatutárneho orgánu riaditeľa a zapísal JUDr. A. B. ako riaditeľku neziskovej organizácie. Rozhodnutie nebolo napadnuté žiadnymi opravnými prostriedkami v rámci správneho konania a ani žalobou podľa § 247 O.s.p. Rozhodnutie je tak právoplatné a vykonateľné a súdy nižšieho stupňa sú nim viazané (§ 135 ods. 2 O.s.p.). Žalobca nevyužil pri registrácii zmien žiadne prostriedky obrany svojich práv, preto podľa nej skúmanie platnosti uznesenia správnej rady súdom, je obchádzaním správneho poriadku, ako aj O.s.p. a poručením jej práv. Pasivita žalobcu v správnom konaní nemôže byť na jej ujmu a v rozpore so zákonom nahrádzaná rozhodovaním súdu mimo jeho kompetencie. Na takto ňou nastolenú otázku právomoci súdu z hľadiska kreovania správnej rady nebola doteraz daná, ani odvolacím súdom, odpoveď. Poukázal na novelu zákona o neziskových organizáciách (č. 8/2012 Z.z. účinnú od
3. februára 2010) a zákon č. 578/2004 Z.z. a v tej súvislosti na nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov v danej veci z uvedených dôvodov. 6/ Žalobca navrhol dovolanie z uvedených dôvodov zamietnuť . 7/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že dovolanie podala včas žalovaná (§ 470 ods. 2 C.s.p.

§ 240ods.

1 O.s.p.) na Okresnom súde Trnava

1. marca 2016 skúmal jeho prípustnosť podľa Občianskeho súdneho poriadku („ďalej len O.s.p.„) účinného do
2. júna 2016 (§ 470 ods. 2 O.s.p.). Bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 8/ V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, t.j. rozsudku, voči ktorému prípustnosť dovolania z ustanovenia § 238 O.s.p. nemožno vyvodiť. 9/ S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p. (či už to strana namietala alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nebolo prípustné podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťalo dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (išlo o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nepodanie žaloby na začatie konania, hoci podľa zákona bola potrebná, o odňatie možnosti konať pred súdom a o rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. b/ až e/ a g/ O.s.p. žalovaná nenamietala a ich existenciu po preskúmaní spisu nezistil ani dovolací súd. 10/ Žalovaná namietala vadu konania vyplývajúcu z § 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p. z dôvodu, že súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. 11/ Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. 12/ Konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru - v danej veci výpoveďou (podľa § 63 ods. 1 písm. d/

§ 63ods.

2 Zákonníka práce) - a o náhrade mzdy, v zmysle citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 O.s.p., bolo nesporne konaním v právnej veci vyplývajúcej z pracovného vzťahu. Teda prejednanie a rozhodnutie o žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhrade mzdy uplatňovanej titulom neplatného skončenia pracovného pomeru patrilo do právomoci súdu. 13/ Pokiaľ išlo o námietku žalovanej vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti kreovania správnej rady treba uviesť, že súdy sú viazané rozhodnutiami štátnych orgánov vymenovaných v ustanovení § 135 ods. 1 O.s.p. Inak otázky, o ktorých patrilo rozhodnúť inému orgánu, mohol súd posúdiť sám. Ak už bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádzal (§ 135 ods. 2 O.s.p.). 14/ Súdy nižšieho stupňa sa v rámci rozhodovania o predbežnej otázke nezaoberali platnosťou, či neplatnosťou uznesenia správnej rady z

1. novembra 2012, ale len otázkou kreovania správnej rady v súlade so zakladateľskou listinou a so zákonom o neziskových organizáciách (§ 7 písm. a/, § 19 ods. 2 písm. i/ zákona č. 578/2004 Z.z. v platnom znení) podľa § 135 ods. 2 O.s.p. Napokon rozhodnutie Obvodného úradu Trnava z
2. decembra 2012, na ktoré žalovaná poukazovala, otázku neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou žalovanou žalobcovi neriešilo a ani riešiť nemohlo, pretože o právnych veciach vyplývajúcich z pracovného vzťahu (v danej veci pracovného vzťahu medzi účastníkmi) mohol rozhodovať len súd. 15/ Z uvedeného vyplýva, že nie je dôvodná námietka žalovanej o existencii vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p. 16/ Vychádzajúc z obsahu dovolania sa dovolací súd osobitne tiež zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu bola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. 17/ Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ako dôvodu zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej veci proti potvrdzujúcemu rozsudku) nebol pritom významný subjektívny názor dovolateľa, že v konaní k takejto vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie bolo skutočne takouto vadou zaťažené, t.j. že nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla (prejavila sa), resp. nebola odstránená v postupe - rozhodnutí odvolacieho súdu. 18/ V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením jeho rozhodnutia. Preto sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. (účinného do
3. júna 2016) obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a dodal, že okresný súd dôsledne vychádzal z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v predchádzajúcom rozhodnutí, doplnil dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodol, pričom svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. 19/ Zo spisu pritom vyplýva, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol stanoviská strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný a presvedčivý právny záver. Teda odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 157 ods. 2 O.s.p. účinného do
4. júna 2016) skutkový a právny základ rozhodnutia, a tým aj odvolacieho súdu, nie je nepreskúmateľné (arbitrárne). 20/ V súvislosti s námietkou o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu treba uviesť, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
5. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Ako bolo uvedené zhora, odvolací súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie, preto nebol dôvod na postup podľa druhej vety citovaného stanoviska. 21/ Žalovaná napokon tvrdila, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci . 22/ Keďže však žalovaná uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (účinného do
6. júna 2016) v dovolaní, ktoré nebolo procesne prípustné, nemohol by dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Nesprávne právne posúdenie veci bolo síce relevantným dovolacím dôvodom v tom zmysle, že ho bolo možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinný do
7. júna 2016), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladalo (pozri R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nešlo totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. To isté sa týkalo aj tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. účinný do
8. júna 2016 ). 23/ Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné podľa § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej proti rozsudku krajského súdu, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.). 24/ Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
9. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.