neho porušenie ustanovení § 17 ods. 3, § 19 ods. 3 vyhlášky, s ktorými však žalobca žalovaným nebol riadne a preukázateľne oboznámený, a preto sa žalovaný v tejto časti nemôže zbaviť zodpovednosti. S poukazom na mieru zavinenia žalobcu určil, že pracovný úraz sa odškodňuje na 67 % (100 % - 33 %).
súdu prvej inštancie ani jednu z uvedených troch príčin pracovného úrazu nie je možné vyhodnotiť tak, že je to príčina dôležitá, podstatná a značná (hlavná) a ostatné dve sú len vedľajšie. Všetky tri sú hlavnými príčinami pracovného úrazu, bez ktorých by škodný následok nevznikol. Uviedol, že ak by: a/ žalobca dodržal § 17 ods. 5 vyhlášky a po zaznení zvukovej výstražnej signalizácie zostúpil z tretieho dopravníka, ktorý sa spustil až po odznení tretieho odhúkania, b/ ak by žalovaný žalobcu riadne a preukázateľne oboznámil s konkrétnymi (nie všeobecnými) postupmi o zaistení bezpečnosti a ochrane zdravia pri prenášaní bremien cez prechodový mostík ponad strojné zariadenie (§ 17 ods. 3), c/ ak by žalovaný žalobcu riadne a preukázateľne oboznámil s § 19 ods. 3, k poškodeniu jeho zdravia by nedošlo. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie neopodstatnenú žalobu zamietol.
odvolacieho súdu potrebné si uvedomiť, že k úrazu bez ďalšieho neviedol samotný vstup žalobcu na dopravníkový pás. Zároveň uvádza, že už zo žaloby je zrejmé, že žalobca vstúpil na pás vedome a jeho ďalšie tvrdenia o stiahnutí naň neseným bremenom sa tak javia iba ako neskoršie prispôsobovanie tvrdených skutočností. Vstup na dopravníkový pás bez jeho náležitého zabezpečenia bol síce porušením bezpečnostných predpisov, no pokiaľ by bol následne žalobca správne reagoval na zvukovú signalizáciu, k úrazu by nedošlo. Vstup žalobcu na dopravník, i keď v rozpore s vyhláškou, tak ešte nebol
odvolacieho súdu bezprostrednou príčinou vzniku škody. Tou bolo až nekonanie žalobcu spočívajúce v nezostúpení z dopravníkového pásu napriek tomu, že tak bol povinný urobiť po zaznení výstražného signálu, ktorý preukázateľne počul. Odvolací súd konštatoval, že iba toto nekonanie žalobcu bezprostredne viedlo ku vzniku škody spôsobenej úrazom a iba táto príčina tak spĺňa požiadavku bezprostrednosti vo vzťahu ku vzniknutej škode. Porušenie povinností pri prenášaní bremien cez prechodový mostík ponad strojné zariadenie a porušenie predpisov o povinnostiach predáka pracovnej skupiny zaistiť bezpečnosť pracovníkov skupiny, teda aj svoju, bezprostredne k úrazu neviedli a medzi nimi a škodou spôsobenou úrazom tak vzťah príčinnej súvislosti absentuje. Preto tieto dve porušenia povinností nezakladajú zodpovednosť za škodu vzniknutú úrazom žalobcu. Odvolací súd dospel k záveru, že zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že boli naplnené všetky predpoklady pre zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, keď boli naplnené všetky kritériá ustanovenia § 196 ods. 1 písm. a/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákonník práce“). 3. Žalobca napadol rozsudok odvolacieho súdu dovolaním z dôvodu
2 písm. b/ a c/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie, nesprávne právne posúdenie veci súdom).
jeho názoru odvolací súd vychádza z absolútne nesprávneho a nepreukázaného skutkového stavu,
ktorého mal žalobca údajne pri doprave materiálu úmyselne stáť na stojacom dopravníku a z tohto nezostúpiť ani po zvukovom signáli, čo však
žalobcu nie je pravda a nebolo to
jeho slov v priebehu konania ani ničím preukázané. Vytýka odvolaciemu súdu, že sa vôbec nezaoberal s jeho námietkou, že bol na dopravník z prechodového mostíka stiahnutý manipulovaným bremenom, ktoré mal s jedným pracovníkom rumunskej národnosti niesť vzadu. Namieta, že postup odvolacieho súdu pri posudzovaní celej veci i hodnotení dôkazov je v rozpore predovšetkým so základnými zásadami občianskeho súdneho procesu vyjadrenými v § 1 - 3 O.s.p. i v rozpore s § 132, 153 ods. 1 a 157 ods. 2 O.s.p. Z týchto dôvodov považuje rozsudok odvolacieho súdu za nezákonný, pretože odvolací súd nesprávne hodnotil zistený skutkový stav a v dôsledku toho došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu a to v jeho neprospech. Tento stav
názoru žalobcu podstatným spôsobom negatívne ovplyvňuje jeho nároky, ktoré dostal a dostáva od sociálnej poisťovne z titulu odškodnenia pracovného úrazu, keď je od úrazu nezamestnaný. Poukázal tiež na porušenie jeho základných ľudských práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky, najmä čl. 46 ods. 1 i Európskym dohovorom pre ľudské práva, ktoré mu zaručujú právo na spravodlivé rozhodnutie súdu, ktoré napadnutým rozhodnutím súdu porušené bolo. Uplatnil si aj náhradu trov dovolacieho konania v sume 72,92 €. 4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žiada dovolanie zamietnuť, nakoľko nie sú dané dôvody dovolania
2 písm. b/ a c/ O.s.p. uvádzané žalobcom. Má za to, že jedinou príčinou škody bolo zavinené porušenie právnych predpisov zo strany žalobcu, s ktorými bol žalobca riadne a preukázateľne oboznámený a ktorých znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. 5.
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Žalobca existenciu procesných vád v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. netvrdil a ich existenciu v konaní dovolací súd ani nezistil. 8. Žalobca v dovolaní poukazuje na skutočnosť, že konanie pred odvolací súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, namieta nesprávny postup odvolacieho súdu pri posudzovaní celej veci i hodnotení dôkazov, ktorý je
neho v rozpore so základnými zásadami Občianskeho súdneho poriadku (§ 1 - § 3 O.s.p.), rovnako i v rozpore s ustanoveniami § 132, § 153 ods. 1 a § 157 ods. 2 O.s.p. Domnieva sa, že odvolací súd nesprávne hodnotil zistený skutkový stav. Poukázal na porušovanie jeho základných ľudských práv zaručených mu Ústavou Slovenskej republiky, najmä článkom 46 ods. 1, i Európskym dohovorom pre ľudské práva, čím mu malo byť porušené právo na spravodlivé súdne konanie. Najvyšší súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Dokonca dáva odpoveď aj na žalobcom popísaný skutkový stav, ktorým sa odvolací súd údajne
žalobcovej argumentácie v dovolaní nezaoberal. Išlo o skutočnosť, kedy žalobca kategoricky popieral, že pri práci stál na dopravníku a že z neho nezišiel ani po zvukovom signáli, ktorý signalizoval jeho spustenie a faktom malo byť
žalobcu, že z neho bol na dopravník z prechodového mostíka stiahnutý manipulovaným bremenom, ktoré mal
jeho slov niesť s jedným pracovníkom rumunskej národnosti vzadu. Odvolací súd sa námietkou žalobcu o jeho stiahnutí na dopravníkový pás manipulovaným bremenom zaoberal na s. 6 rozsudku, kde uviedol, že už z návrhu je zrejmé, že žalobca stúpil na pás vedome a jeho ďalšie tvrdenia o stiahnutí naň neseným bremenom sa tak javia iba ako neskoršie prispôsobovanie tvrdených skutočností. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplika´cia pri´slusˇny´ch ustanovení všeobecne za´va¨zny´ch pra´vnych predpisov, ktora´ by bola popreti´m ich u´cˇelu, podstaty a zmyslu. Najvysˇsˇi´ su´d dospel k za´veru, že skutkove´ a pra´vne za´very odvolacieho su´du nie su´ v danom pri´pade zjavne neodo^vodnene´ a nezlucˇitelˇne´ s cˇl. 46 ods. 1 U´stavy Slovenskej republiky a že odo^vodnenie dovolani´m napadnute´ho rozsudku odvolacieho súdu ako celok spl´nˇa parametre za´konne´ho odo^vodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porusˇenie za´kladne´ho pra´va zarucˇene´ho v cˇl. 46 ods. 1 U´stavy Slovenskej republiky v žiadnom pri´pade nemožno považovatˇ to, že odvolaci´ su´d neodo^vodnil svoje rozhodnutie podlˇa predsta´v žalobcu. Pokiaľ ide o vyhodnotenie vykonaného dokazovania dovolací súd uvádza, že
dôkazy súd hodnotí
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Najvyšší súd nezistil také skutočnosti, ktoré by potvrdili tvrdenia žalobcu v dovolaní, najmä že ide o rozhodnutie nezlučiteľné s požiadavkami vyplývajúcimi zo základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.
úpravy v CSP) „ďalším“ odvolaním. Preto sa ním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení, ku ktorým dospel súd prvej inštancie alebo odvolací súd, ani prieskumu správnosti nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvej inštancie a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom mohol v medziach zákona vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nemôže preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení a v nadväznosti na to posudzovať, či súdy správne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy - na rozdiel od súdu prvej inštancie a tiež odvolacieho súdu nemá totiž dovolací súd možnosť vykonávať dokazovanie.
1 písm. a/ Zákonníka práce sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali. Pre úplné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa nestačí len oboznámenie zamestnancov so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so všeobecnými ustanoveniami právnych predpisov, ale musí ísť o konkrétne predpisy na ochranu života a zdravia, ktoré upravujú určitý spôsob konania alebo určité konanie zakazujú. V tomto prípade ide o vyhlášku č. 21/1989 Zb. 12. Vyhláška ustanovuje v § 1 ods. 1 požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí vrátane prác, objektov a zariadení na povrchu, ktoré súvisia s týmito činnosťami.
3, veta prvá a tretia vyhlášky pracovníci sú povinní používať pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky, pri práci postupovať
prevádzkovej dokumentácie a predpisov na zaistenie bezpečnosti práce a prevádzky a voliť také pracovné postupy, ktoré sú v súlade so zásadami bezpečnej práce. Obsluhovať a používať môžu len tie stroje a zariadenia, náradie a pomôcky, ktoré im boli pre ich prácu určené.
5, veta prvá vyhlášky, pracovníci sú povinní dodržiavať pokyny vyplývajúce z bezpečnostných označení, výstražných signálov a upozornení.
3 veta prvá a druhá vyhlášky, predák je povinný zaistiť bezpečnosť pracovníkov svojej skupiny, bezpečný stav pracoviska, dodržiavanie prevádzkovej dokumentácie a plnenie príkazov organizácie.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.