2 Tr. zák. ako účastníka - návodcu
1 písm. b/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného F. P. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Poprad (ďalej okresný alebo prvostupňový súd) zo 7. apríla 2014, sp. zn. 5 T 161/2013, bol obvinený F. P. uznaný vinným zo spolupáchateľstva k prečinu podvodu
1 Tr. zák., z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
1 písm. d/ Tr. zák. a zo zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
2 Tr. zák. ako účastníka - návodcu
1 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa
1 písm. h/, písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného v čase spáchania skutku, uložená pokuta vo výške 15 000 Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a taktiež rozsudkom Okresného súdu Poprad pod sp. zn. 2 T 16/2009, zo dňa 17. marca 2009, právoplatným dňa 13. marca 2009, mu bol za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
1 písm. d/ Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 roky, na presne nezistenom mieste, v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom si zadovážil 1 ks falzifikátu bankovky nominálnej hodnoty 50 €, sériového čísla N., roku emisie 2012, ktorú následne dňa
2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 7, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením pre jeho výkon
2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia.
2 Tr. zák. zároveň zrušil výrok o treste odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 4 T 110/2010, z 15. októbra 2013, právoplatný 15. októbra 2013,
2 Tr. zák. v trvaní 42 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a ktorým bol zároveň zrušený výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5 T 99/2008, z 3. novembra 2008, právoplatný 3. novembra 2008,
2 Tr. zák. v trvaní 3 rokov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej len krajského alebo odvolacieho súdu) z 22. januára 2015, sp. zn. 2 To 38/2014,
1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obvinenému F. P. uložil
2, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov.
2 písm. b/ Tr. zák. na výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
por. odvolanie obvineného zamietol. Rozsudok krajského súdu napadol 5. októbra 2015 dovolaním obvinený prostredníctvom obhajcu, a to z dovolacích dôvodov
1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. Poukázal na to, že konaním, ktoré predchádzalo rozsudkom okresného a krajského súdu, ako aj samotnými rozsudkami došlo k vážnym porušeniam zákona v oblasti práva na obhajobu upravených v článku 3, 6 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), článku 46 ods. 1, článku 48 ods. 2 v spojení s článkom 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ustálenej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. : III. ÚS 209/04, III. ÚS 198/2011), § 2 ods. 7, ods. 9, ods. 10, ods. 11, ods. 12, § 34 ods. 1, § 213 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 236 ods. 1 Tr. por. Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že obvinený odvolaním namietal zákonnosť a opodstatnenosť uznania viny zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
2, § 21 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. z dôvodu, že záver o vine nesmie byť nikdy postavený výlučne alebo v rozhodujúcej miere na svedectve osôb, ktoré sú v rovnakej veci stíhané a v ich prípade mohlo ísť o účelové svedectvo, prípadne obranu, aby zmiernili účasť na trestnom čine, a tým dosiahli miernejšie tresty a súdy neuviedli z akých dôkazných prostriedkov vychádzali pri hodnotení ich dôveryhodnosť. Súdy v konaní hodnotili dôkazy jednostranne, len tie, ktoré svedčili v jeho neprospech. Pod vypočutím nemožno rozumieť len výsluch obvineného vykonaný k jednotlivým dôkazom, ale musí mu byť daná možnosť účinne uplatňovať námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie súdu o otázkach viny a trestu a s ktorými sa aj súd musí v rozhodnutí náležite vysporiadať. V odôvodňujúcej časti rozsudku krajský súd uviedol, že „obvinený spáchanie trestnej činnosti poprel s tým, že nemal vedomosť o nepravosti peňazí, avšak súd takejto jeho obrane neuveril, rovnako ako neveril ani iným výpovediam znejúcim v jeho prospech. Obvinený musel vedieť o tom, že 50 eurová bankovka je falošná, lebo tak vypovedali svedkyne G. P. a N. Y. počas prípravného konania, na hlavnom pojednávaní ako aj vo veci sp. zn. 2 T 4/2011, Okresného súdu Poprad, v ktorej boli za tento trestný čin odsúdené. Súd nepravdivo uvádza, že svedkyňa N. Y. na hlavnom pojednávaní obvineného bezprostredne usvedčila, hoci táto na hlavnom pojednávaní nevypovedala, čím bola zmarená možnosť obhajoby klásť jej otázky a jej výpoveď z prípravného konania bola prečítaná zo zápisnice na č.l. 169 a táto jej výpoveď bola preverená prečítaním časti konfrontácie z prípravného konania s obvineným, ktorá bola v jeho neprospech, časť v ktorej uviedla, že si na nič nepamätá a ani nevie ,či stála pri ňom, keď jej niečo povedal. Svedkyňa G. P. v prípravnom konaní obvineného bezprostredne usvedčila, hoci v prípravnom konaní odmietla vypovedať a na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obvinený bol v tom čase taký opitý, že nemohol vedieť o nepravosti bankovky. Obvinený bol usvedčený pri výpovediach vo veci Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2 T 4/2011, hoci v tomto konaní nebol účastníkom, teda sa v ňom ani nemohol brániť, pričom tam obvinené nemohli byť za krivú výpoveď stíhané a toto bolo skončené dohodou o vine a treste. Súdy sa sami usvedčujú z nedbalého vedenia konania vedúceho k závažným pochybeniam, ktoré neboli napravené v odvolacom konaní, keďže napriek návrhom obhajoby, ich námietkam a argumentácii opakovane uvádzali nepravdivé skutočnosti, čím zabránili obvinenému realizovať práva na obhajobu, právo na zachovanie rovnosti zbraní a kontradiktórnosť dôkazného konania. Súdy nezopakovali výpovede svedkov a konfrontáciu z prípravného konania, nakoľko ich realizácia pochádzala buď z času pred alebo po vznesením obvinenia avšak bez vedomosti a prítomnosti obvineného, prípadne jeho obhajcu a ako takú ju nebolo možné považovať za zákonnú a spôsobilú na usvedčenie. Nebol vypočutý svedok S. Z., ktorý v prípravnom konaní jednoznačne uviedol, že falošné peniaze boli použité len svedkyňami N. Y. a G. P., ktoré bezprostredne po skutku nevedeli označiť osoby, od ktorých ich nadobudli a napriek tomu ju hodnotili v neprospech obvineného. Výpoveď svedka M. A. preukazujúcu skutočnosti tvrdené obvineným bola súdmi bez ďalšieho vecného odôvodnenia považovaná za vymyslenú a nebola vzatá do úvahy. Nedošlo k ustáleniu miesta, času a spôsobu obstarania falošných peňazí obvineným, a tým absolútne vylúčili možnosť obvineného brániť sa ďalšími dôkazmi preukazujúcimi jeho nevinu, čo sa premietlo aj do odvolacieho konania, kde mu nebol daný priestor na spochybnenie právnej a skutkovej úvahy súdu prvého stupňa a nedošlo k vykonaniu takých dôkazov, ktoré by ho bez pochyby usvedčovali zo spáchaného trestného činu pod bodom 3 obžaloby, hoci sa mal stať na verejnosti. Súdy pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí uprednostnili pred vecnou a dôkaznou argumentáciou svoje úvahy, domnienky a fikcie. Pri posudzovaní ústavnej súladnosti trestov predstavuje ľudská dôstojnosť významný a ústavne limitujúci nástroj, aby páchateľ nemohol byt pri trestaní vnímaný len ako prostriedok k cieľu alebo ako objekt. Trest nestráca charakter krutého, neľudského, prípadne ponižujúceho trestu iba na základe skutočnosti, že ho v súvislosti s regulovaním zločinnosti možno pokladať za efektívny zastrašujúci prostriedok a takýmto trestom nemožno vyvažovať ani iným základným právom alebo verejným dobrom, napr. ochranou spoločnosti. Trest nemôže byť ani neproporcionálny. Vôbec, alebo len ojedinele niektoré súdy pri ukladaní trestu zohľadňujú neprimeranú dĺžku konania, ktorá odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák., aby stratil postavenie obete v zmysle článku 36 Dohovoru. V danom prípade skutky boli spáchané v polovici roka 2010, obžaloba bola podaná 8. novembra 2013 a krajský súd rozhodol 22. januára 2015, teda od spáchania skutku do odsúdenia uplynula doba takmer 5 rokov. Dĺžka celého trestného konania výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach. Je teda takou okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu použiť § 39 ods. 1 Tr. zák. a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom, čo vedie k záveru o nesprávnom použití (nepoužití) hmotnoprávneho ustanovení pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu za priznané skutky. Navrhol dovolaciemu súdu, aby vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera v neprospech obvineného a zrušil napadnuté rozsudky v bode 3/ obžaloby a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Okresná prokuratúra Poprad vo vyjadrení z 25. novembra 2015 k dovolaniu uviedla, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom krajského súdu a považuje ho za zákonný, nezistiac také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali existenciu dovolacieho dôvodu prezentovaného v dovolaní. Poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. 5 Tdo 63/2015, ktorým dovolanie obvineného odmietol, nezistiac dôvody dovolania
1 písm. i/ Tr. por. Navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 382 Tr. por. odmietol, prípadne na verejnom zasadnutí v zmysle § 392 Tr. por. zamietol. Najvyšší súd ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) spis a dovolanie predbežne preskúmal v zmysle § 378 Tr. por. a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2, § 372 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), podala ho oprávnená osoba (§ 369 ods. 2 písm. b/, § 373 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom mieste (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), dovolanie má náležitosti predpokladané zákonom (§ 374 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.). Súčasne dovolací súd zistil, že je dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu uvedeného v § 382 písm. c/ Tr. por., lebo nie sú splnené uplatňované dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. Na úvod treba pripomenúť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 22. októbra 2015, sp. zn. 5 Tdo 63/2015, odmietol dovolanie obvineného z 9. júla 2015, ktoré podal proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. januára 2015, sp. zn. 2 To 38/2014, z dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por., ktorý mal byť naplnený tým, že krajský súd nesprávne rozhodol o neuložení súhrnného trestu, ako to urobil okresný súd . Dovolací súd zo spisu okresného súdu zistil, že obvinený na hlavnom pojednávaní 10. marca 2014 (č.l. 167) po zákonnom poučení v zmysle § 257 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/, ods. 5, ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že zo spáchania skutkov pod bodmi I. a II. obžaloby je vinný, zo skutku pod bodom III. obžaloby je nevinný. Na otázky
3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Tr. por. odpovedal kladne slovom áno. Na návrh prokurátora a obhajcu v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. súd uznesením
7 Tr. por. prijal toto vyhlásenie obvineného a zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu uznania viny sa nevykoná, dokazovanie sa vykoná ku skutku pod bodom 3/ obžaloby a k výrokom o treste a škode.
5 Tr. por. ak obvinený na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, alebo urobil vyhlásenie
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane
3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Tr. por. a zároveň obvineného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
1 písm. c/ Tr. por. Obvinený v dovolaní uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., ale iba ohľadne skutku pod bodom 3/ obžaloby a výroku o treste. Dovolací súd nebol teda týmto ustanovením obmedzovaný. Odvolanie obvineného smerovalo proti výroku o vine v bode 3/ obžaloby a výroku o treste v rozsudku okresného súdu. Namietal, že okresný súd neprihliadol k výpovedi svedka S. Z., v ktorej uviedol, že G. P. a N. Y. mu tvrdili, že bankovku im dali chlapci zo zábavy. Neprihliadol tiež na výpoveď svedkyne G. P., lebo sú v rodinnom pomere a jej hodnovernosť posudzoval cez ďalšie dôkazy, najmä výpoveď svedkyne N. Y., ktorá mu mohla vedome uškodiť a právnu zodpovednosť za tento trestný čin preniesť na jeho osobu. Nedostatočne sa vysporiadal s výpoveďami svedkov a bral do úvahy len výpovede v jeho neprospech. Ide o dôvody, ktoré uplatnil v širšom rozsahu aj v dovolaní. Aj keď v dovolaní obvinený uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. ich naplnenie odôvodnil iným hodnotením vykonaných dôkazov, než k akým dospel okresný a krajský súd. Obvinený má právo obhajovať sa spôsobom, aký uzná za vhodný a v rámci toho aj hodnotiť dôkazy zo svojho pohľadu, ale hodnotenie vykonaných dôkazov individuálne a v ich súhrne zveruje zákon iba súdu. V konečnom dôsledku obvinený sa dovolaním domáha prehodnotenia už súdom zisteného skutkového stavu, čo zákon nepripúšťa.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V zmysle § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet
odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
5 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. i/ a
odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
7 Tr. por. dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Zo spisu okresného súdu ďalej vyplynulo aj to, že trestné stíhanie ohľadne trestného činu
2 a § 271 ods. 1 Tr. zák. bolo začaté uznesením vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Poprad z
1 písm. i/ Tr. por. smerujúci do výroku o treste, najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie dovolacieho súdu z
1 písm. i/ Tr. por. Na základe vyjadreného najvyšší súd na neverejnom zasadnutí nariadenom
por. dovolanie odmietol
c/ Tr. por., keďže je zrejmé, že nie sú dané uplatnené dôvody dovolania, ako je vyššie uvedené. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.