← Slovensko

o zaplatenie sumy 266 311 Sk s prísl.

Obsah (6)§ 142§ 788§ 36§ 38§ 241§ 243b

5 Cdo 120/2007 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladisl

dohodnutých poistných podmienok, zostávajúca suma 124 568,80 Sk predstavovala plnenie, ktoré odporkyňa bola povinná zaplatiť navrhovateľovi. Vo zvyšku návrh zamietol. Vzhľadom k tomu, že sa odporkyňa s plnením dostala do omeškania, priznal navrhovateľovi úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol

§ 142ods.

3 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dňa 25. januára 2007 dovolanie odporkyňa. Žiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v časti, ktorou bola zaviazaná zaplatiť navrhovateľovi 124 568,80 Sk s úrokom z omeškania a náhradu trov konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. Pochybenie odvolacieho súdu videla v tom, že jeho rozhodnutie spočíva v nesprávnom posúdení veci. Namietala jeho záver, opierajúci sa o znalecký posudok znalca Ing. Š. D., ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty vozidla. Mala za to, že vozidlo zn. D. nemohlo byť považované za porovnateľné s vozidlom navrhovateľa, nakoľko je už novšej generácie. Spochybňovala preto celý výpočet všeobecnej hodnoty motorového vozidla. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie zamietnuť, alternatívne zmeniť a priznať pôvodne uplatnený nárok a náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. l O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. l O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. l O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. l O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti a dospel k záveru, že dovolanie odporkyne nie je dôvodné.

ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. v znení do 1. júla 2007,

ktorého je s poukazom na ustanovenie § 372o, zákona č. 273/2007 Z.z. potrebné vec právne posúdiť, 5 Cdo 120/2007 4 dovolaním je možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal. Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).

ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm.a/ až d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená a dovolateľka ani vo svojom dovolaní nenamietala, že by v konaní k uvedeným vadám došlo. Z obsahu dovolania odporkyne vyplýva, že táto ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide 5 Cdo 120/2007 5 vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. O takýto prípad sa v preskúmavanej veci nejedná. Z ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (§ 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

§ 788ods.

4 Občianskeho zákonníka v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to v prospech poisteného. Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej

poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje (§ 806 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že poistná zmluva je právnou skutočnosťou, na základe ktorej vzniká, trvá a zaniká zmluvné poistenie. Toto poistenie predstavuje zo všeobecného hľadiska určitý spôsob zabezpečenia proti následkom vyvolaným skutočnosťou predpokladanou poistným nebezpečenstvom alebo poistným rizikom Rozsah poistenia je vždy potrebné vymedziť v poistnej zmluve, resp. vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú jej súčasťou a ktoré podrobnejšie upravujú práva a povinnosti účastníkov tohto záväzkovo-právneho vzťahu. Vychádzajúc z obsahu uzatvorenej poistnej zmluvy číslo X. zo dňa 31.1.1990, vrátane všeobecných poistných podmienok (vyhláška č. 13/1983 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie majetku) je v danej veci nepochybné, že navrhovateľ a odporkyňa sa v poistnej zmluve dohodli na podmienkach, ktoré sú pre oboch záväzné. 5 Cdo 120/2007 6 Z § 28 ods. 1 týchto poistných podmienok vyplýva, že ak vzniklo poistenému právo na plnenie, poistiteľ je povinný vyplatiť mu sumu vypočítanú

ďalších ustanovení poistných podmienok.

§ 36

poistných podmienok, ak bolo vozidlo natoľko poškodené, že primerané náklady na jeho opravu po odpočítaní ceny zvyškov nahradzovaných častí vozidla prevyšujú cenu, ktorú malo vozidlo bezprostredne pred udalosťou, poistiteľ je povinný vyplatiť sumu vo výške tejto ceny, od ktorej odpočíta cenu použiteľných zvyškov vozidla.

§ 38

poistných podmienok, cena, ktorú mala vec bezprostredne pred poistnou udalosťou sa určuje tak, že sa od ceny novej veci toho istého druhu, tej istej akosti alebo veci s ňou porovnateľnej, ktorá platila v čase poistnej udalosti, odpočíta suma vyjadrujúca opotrebenie, prípadne iné znehodnotenie poistenej veci z času pred poistnou udalosťou. Uvedená časová cena bola

názoru dovolacieho súdu vzhľadom na zhodné prejavy vôle účastníkov v poistnej zmluve právne relevantná. Na predmetnú skutočnosť aj odvolací súd správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že časová cena nevyjadruje situáciu na trhu a nie je od nej závislá. Časovou cenou ku dňu vzniku poistnej udalosti sa rozumie cena vypočítaná tak, že od maloobchodnej ceny, prípadne inej obdobnej ceny tejto veci platnej v čase poistnej udalosti sa odpočíta čiastka zodpovedajúca skutočnému opotrebeniu daného vozidla, ku ktorému došlo v čase od jeho uvedenia do prevádzky do vzniku poistnej udalosti (viď R 40/1996). Správny bol preto záver odvolacieho súdu, ktorý po doplnení dokazovania, vzhľadom k skutočnosti, že motorové vozidlo navrhovateľa, v čase poistnej udalosti, nebolo možné zakúpiť v sieti predajní na území bývalej Československej republiky, nakoľko predaj týchto vozidiel bol ukončený vo februári 1990 (pritom išlo o jednorazový výpredaj zo zahraničia, kedy i cena bola stanovená nižšie ako predajná cena uvedená v zahraničí), vychádzal, opierajúc sa o závery znaleckého posudku (§ 127 O.s.p.) z hodnoty porovnateľného vozidla. K námietkam dovolateľky spochybňujúcim správnosť skutkových záverov odvolacieho súdu považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. tieto nemôžu byť samy osebe dôvodom dovolania. Dovolanie nie je totiž „ďalším 5 Cdo 120/2007 7 odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm.a/, b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených odvolacím súdom, tak ani prieskumu ním vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, nemá možnosť

zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že právne posúdenie veci odvolacím súdom je vecne správne. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom, a ktoré sú aj v súlade s pravidlami logického usudzovania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho správne dôvody, vedúce k vyhoveniu návrhu v dovolaním napadnutej časti. Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod

§ 241ods.

2 písm.c/ O.s.p. nie je daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne

§ 243bods.

1 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania 4 714 Sk, za jeden úkon právnej pomoci, písomné vyjadrenie k dovolaniu zo dňa 14.2.2007 vo výške 4 550 Sk a režijný paušál 164 Sk (§ 10 ods. 1, § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), ktorú zaviazal zaplatiť odporkyňu navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. 5 Cdo 120/2007 8 V Bratislave 30. mája 2008 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia :

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.