1, 2 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní obvinenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 20. augusta 2014, sp. zn. 1 To 100/2014, v zmysle § 381 Tr. por., takto rozhodol:
c/ Tr. por. dovolanie obvinenej A. C. s a o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 2. júna 2014, sp. zn. 2 T 116/2013 bola obvinená A. C. uznaná vinnou zo zločinu lúpeže
1, 2 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 26. apríla 2011 v čase o 02.00 hod. v byte na ulici P. č. XX v T. napadla poškodeného T. C. a to tak, že v momente keď chcel poškodený z predmetného bytu odísť ho obvinená chytila pod krk a povedala mu, že nikam nepôjde, kopla ho kolenom do rozkroku, následne čoho poškodený spadol na zem, k zemi k nemu pristúpila, v ruke držala nôž s dĺžkou čepele cca sedem centimetrov so slovami budeme sa rezať, prikázala mu, aby jej ukázal mobilné telefóny a to telefón značky LG GM 360 v hodnote 150,- Euro a mobilný telefón značky NOKIA 5800 pressMusic v hodnote 220,- Euro, ktoré mu vytrhla z rúk a to tak, že jeho ruky pritlačila o svoje telo, poškodený o márnom pokuse vytrhnúť svoje ruky z jej zovretia následne mobilné telefóny pustil a potom, čo sa poškodený vypýtal na toaletu, kde sa zamkol a strávil celú noc mu obvinená zobrala z ruksaku hotovosť vo výške 130,- Euro a týmto konaním spôsobila poškodenému T. C. celkovú škodu vo výške 500,- Euro, teda proti inému použila násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Za to bola odsúdená
2, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. bola pre výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T 119/2010, zo dňa
1 Tr. por. obvinenej uložil nahradiť poškodenému T. C., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom Q., D. č. XX škodu vo výške 500,- Euro.
2 písm. c/ Tr. zák. bolo jej uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Uznesením Krajského súdu v Bratislave z
ktorej ani jeden dôkaz nepotvrdil spáchanie skutku kladeného jej za vinu, výpovede svedkov obhajoby neboli zohľadnené, hodnovernosť výpovede poškodeného bola spochybnená jeho zdravotným stavom - schizofréniou, nedošlo k akceptovaniu zásady v pochybnostiach v prospech páchateľa, pri ukladaní trestu nebol rešpektovaný princíp spravodlivosti a primeranosti a vzhľadom na to sa domáhala oslobodenia) zamietnuté
por., ktoré odôvodnil aj poukazom na odvolacie dôvody obvinenej. Obvinená A. C. prostredníctvom obhajcu 28. júla 2015 podala proti rozsudku prvostupňového súdu a uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie, v ktorom uplatnila dovolacie dôvody
1 písm. c/, d/, i/ Tr. por. Poukázala pritom na ustanovenia § 2 ods. 9, 14, § 34 ods. 1, 3, 4, § 35 ods. 1, § 44 ods. 2, § 2013 ods. 2, 3 Tr. por., článok 50 ods. 3, článok 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článok 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 3 písm. b/, c/, d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dovolací dôvod pod písmenom c/ vidí v tom, že orgány činné v trestnom konaní jej neustanovili obhajcu v dôsledku čoho nemala reálnu možnosť obhajovať sa od začiatku trestného konania prostredníctvom obhajcu, ktorý jej bol ustanovený až v priebehu súdneho konania. Pod tento dovolací dôvod možno podradiť aj to, že u poškodeného nebolo nariadené znalecké dokazovanie zamerané na dôveryhodnosť jeho výpovede, lebo ide o korunného svedka s psychickým ochorením - schizofréniu. Dovolací dôvod
písmena d/ je naplnený tým, že hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie bolo vykonané v jej neprítomnosti, hoci pre to neboli splnené zákonné podmienky. Na hlavnom pojednávaní 5. novembra 2013 nebola vypočutá, lebo využila právo a požiadala o vykonanie pojednávania v jej neprítomnosti. Ak by mala ustanoveného obhajcu od začiatku trestného stíhania, taký postup z jej strany by bol vylúčený. Orgány činné v trestnom konaní nevykonali jej konfrontáciu s poškodeným, ktorej výsledky by mohli vniesť do prípadu objektívne závery. Napokon dovolací dôvod pod písmenom i/ je daný preto, že súdy oboch stupňov rozhodli len na základe výpovede svedka - poškodeného postihnutého psychickou chorobou, o ktorého dôveryhodnosti výpovedí zapochybovali aj znalci v znaleckom posudku a znalec na hlavnom pojednávaní, čím zásadne porušili základnú zásadu trestného práva spočívajúcu v tom, že v pochybnostiach sa rozhoduje vždy v prospech obvineného. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktorý nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by sa dopustila spáchania skutku v zmysle obžaloby. Naopak súdy skutkovú vetu upravili bez toho, aby k tomuto postupu bol daný logický záver, keď z výpovede svedka poškodeného vyplýva, že pri odcudzení mobilných telefónov mali byť dvaja. Zavinenie po stránke subjektívnej i objektívnej na spáchaní zločinu, z ktorého bola uznaná vinnou nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané. Záver o subjektívnej stránke trestného činu - o zavinení, musí byť podložený skutkovými zisteniami súdu na podklade dokazovania tak, ako aj záver o objektívnych znakoch trestného činu. Zo súdnej praxe je známe, že v dovolacom konaní nie je možné skúmať „dôkaznú podloženosť“ zavinenia. Na druhej strane to však neznamená, že skutková veta výroku odsudzujúceho rozsudku smie z hľadiska kritérií zosúladenia totožnosti skutku a právnej vety výslovne a obsahovo odporovať. Dovolací súd má v takomto prípade povinnosť zisťovať, či skutkové zistenia,
ktorých mala skutok spáchať tak, ako boli ustálené v skutkovej vete napadnutého rozsudku aj preto, lebo súdy v rozhodnutiach skutkové zistenia na rozdiel od podanej obžaloby „modifikovali“, teda upravili. Pre modifikáciu skutkových zistení súdmi oboch stupňov vznikla dovolaciemu súdu povinnosť zamerať sa na preskúmanie, či súdmi vymedzený skutok zodpovedá právnemu posúdeniu uvedenému v právnej vete. V trestnom konaní vedenom proti nej boli zistené pochybnosti nasvedčujúce, že výpoveď poškodeného sa nezakladá bez akýchkoľvek pochybností na pravdivých skutočnostiach. Súd pri rozhodovaní má ale zákonnú povinnosť sa s pochybnosťami vysporiadať a ak existujú, je povinný vždy ich využiť v prospech obvineného. Navrhol najvyššiemu súdu, aby vyslovil porušenie zákona v citovaných zákonných ustanoveniach, zrušil rozsudok okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu, prikázal, aby vo veci v potrebnom rozsahu konal a rozhodol a zrušil nariadený výkon trestu, ktorý je prerušený z dôvodu narodenia a starostlivosti o maloleté dieťa. Prokurátor vo vyjadrení zo 6. novembra 2015 uviedol, že obvinená poukazuje na dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por., teda že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, lebo orgány činné v trestnom konaní jej neustanovili obhajcu a to napriek tomu, že vedeli o jej závislosti na omamných a psychotropných látkach. Do pozornosti dal ustanovenie § 37 ods. 2 Tr. por., ktoré sa uplatní najmä v prípade, ak ide o hluchonemého, nevidiaceho obvineného, ktorý má vadu reči zabraňujúcou mu náležite sa vyjadrovať, nevie čítať, písať, prípadne existujú pochybnosti o jeho duševnom zdraví, o čo v posudzovanom prípade nešlo. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že obvinená nie je závislá od pervitínu, v jej prípade ide len o zneužívanie metamfetamínu fajčením bez vytvorenej závislosti a nenavrhli skúmanie jej duševného stavu. V prípade obvinenej neexistovali také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosť o jej spôsobilosti náležite sa obhajovať. Obvinená pri svojom výsluchu po zákonnom poučení uviedla, že obhajcu si nevolí a ani nežiada o jeho ustanovenie. Obvinenej práva na obhajobu neboli preto porušené. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. d/ Tr. por., uviedol, že rozsudok okresného súdu z
1 písm. i/ Tr. por. uviedol, že obvinená v rámci tohto dôvodu namieta, že súdy oboch stupňov rozhodli len na základe výpovede svedka - poškodeného postihnutého psychickou chorobou a porušili tak základnú zásadu ne bis in idem a že nebolo dostatočne preukázané zavinenie po súbjektívnej a objektívnej stránke. Namietané nesprávnosti skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým ako súd vyhodnotil vykonané dôkazy, nemožno zakladať tento dovolací dôvod. Dovolanie totiž neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Dovolací súd nemožno chápať ako tretiu inštanciu zameranú na prehodnocovanie vykonaných dôkazov a prípadné doplnenie dokazovania. Súdy stíhaný skutok správne právne kvalifikovali. Rozhodnutia okresného a krajského súdu a im predchádzajúce konanie považuje za zákonné a správne. Dovolacie dôvody uvádzané obvinenou sú nepreukázané, a preto najvyššiemu súdu navrhuje dovolanie zamietnuť. Vec bola prvostupňovým súdom predložená 10. decembra 2015 po splnení povinností v zmysle § 376 Tr. por. Dovolací súd vyjadrenie prokurátora zaslal na vedomie obvinenej, jej obhajcovi a poškodenému. Najvyšší súd ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) vec predbežne preskúmal v zmysle § 378 Tr. por. a zistil, že dovolanie podala oprávnená osoba prostredníctvom obhajcu včas a na príslušnom súde, dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu a obsahuje náležitosti v zmysle § 374 Tr. por. Obvinenou uplatnené dôvody doplnenia nie sú naplnené. Obvinená A. C. zásadné porušenie práva na obhajobu oprela o tvrdenie, že orgány činné v trestnom konaní je neustanovili obhajcu od začiatku trestného stíhania. V tejto súvislosti dovolací súd upriamuje pozornosť na ustanovenie § 37 ods. 1 Tr. por.,
ktorého po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak
odseku 2/ tohto ustanovenia obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať. V tejto veci obvinená nebola a nie je stíhaná za obzvlášť závažný zločin a jej sloboda nebola obmedzená väzbou. Vo výkone trestu odňatia slobody bola od
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Prax súdov v tejto súvislosti je ustálená tak, že o zásadné porušenie práva na obhajobu ide napríklad vtedy, ak obvinený obhajcu nemal, hoci ho mal mať (obhajoba povinná (§ 37 Tr. por.), obhajcovi nebola umožnená reálna možnosť zúčastniť sa na úkonoch, hoci o to požiadal, o návrhoch obhajoby na doplnenie dokazovania nebolo zákonným spôsobom rozhodnuté ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu a podobne. Nejde teda o akékoľvek porušenie práv na obhajobu, ale iba o také, ktoré mohli mať dopad na rozhodnutie vo veci samej. Uvedené jednoznačne preukazuje, že právo obvinenej na obhajobu nebolo porušené. Uplatnený dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. nie je preto naplnený. Dovolací dôvod
1 písm. d/ Tr. por. taktiež nie je naplnený. V zmysle tohto ustanovenia dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Obvinená účasť na hlavnom pojednávaní v dňoch
svojho presvedčenia. Zákon však rozsah dokazovania a spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov individuálne a v ich súhrne zveruje iba súdu. V tej súvislosti obvinená poukázala na to, že súdy rozhodli len na základe výpovede svedka - poškodeného postihnutého psychickou chorobou, o ktorého dôveryhodnosti zapochybovali aj znalci v znaleckom posudku a znalec na hlavnom pojednávaní, čím došlo k porušeniu základnej zásady - v pochybnostiach v prospech obvineného. Okresný súd skutkovú vetu upravil bez toho, aby k takému postupu bol daný logický záver. Odvolací súd tak rozhodol na verejnom zasadnutí bez vykonania dôkazov. Zavinenie po subjektívnej a objektívnej stránke nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolací súd, aj keď sa obvinená v dovolaní toho domáha nebol oprávnený skúmať, dopĺňať a meniť skutok ustálený okresným súdom a potvrdený odvolacím súdom. Skutková veta uvedená vo výrokovej časti napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, potvrdeného uznesením krajského súdu aj
najvyššieho súdu vykazuje všetky zákonné znaky zločinu lúpeže
1, 2 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. a/ Tr. zák., vrátane subjektívnej a objektívnej stránky. Správny je aj záver súdov, že obvinená konala v priamom úmysle. V odôvodňujúcej časti týchto rozhodnutí je logickým a zákonným spôsobom vyložené v akom rozsahu bolo dokazovanie vykonané, a to aj na návrhy procesných strán, vrátane obvinenej, a akým spôsobom hodnotil vykonané dôkazy a aké závery z nich vyvodil. Námietky obvinenej ohľadne nerešpektovania zásad spravodlivého procesu, zásady v pochybnostiach v prospech páchateľa a rozsahu a spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, vzhľadom na už uvedené nie sú dôvodné. Dôvodná nie je ani dovolacia námietka o úprave skutku, ktorú okresný súd urobil po vykonaní dokazovania a po jeho vyhodnotení, čo potvrdil i krajský súd. Dovolací súd pri skúmaní tejto úpravy skutku nezistil nezákonnosť, aj po nej ostala zachovaná nielen skutková totožnosť (konanie a následok), ale aj súlad medzi takto upraveným skutkom a právnou vetou. Ďalšie podrobnosti sú uvedené v dôvodoch napadnutých rozhodnutí.
1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Iné porušenia zákonov obvinená nenamietala a dovolací súd ich v zmysle § 381 Tr. por. v rámci správy o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba riešiť, vrátane výsledkov prípadného postupu konania
por. nezistil. Správne preto prokurátor vo vyjadrení navrhol dovolanie obvinenej odmietnuť, pričom podrobne poukázal na dôvody, ktoré ho k takémuto návrhu viedli. Keďže neboli naplnené obvinenou uplatnené dovolacie dôvody nebolo potrebné rozhodovať v zmysle § 380 ods. 2 Tr. por., ako sa toho domáhala obvinená. Nad rámec uplatnených dovolacích dôvodov obvinená poukázala aj na to, že napadnutými rozhodnutiami boli porušené princípy spravodlivosti a primeranosti pri ukladaní trestu. Dovolací súd ani toto tvrdené porušenie nezistil, lebo trest bol uložený v rámci trestnej sadzby
2 Tr. zák. (od 7 rokov do 12 rokov) s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 7 rokov, teda na samej spodnej hranici trestnej sadzby, hoci jej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody. Na základe uvedeného dovolací súd na neverejnom zasadnutí dovolanie obvinenej odmietol
c/ Tr. por. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.