Obsah (9)

§ 3§ 220§ 241§ 95§ 100§ 470§ 157§ 663§ 448

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2ObdoV/10/2016 Identifikačné číslo spisu: 1099899672 Dátum vydania rozhodnutia: 29.11.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Pepelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 3ods.

2 zákona č. 116/1990 Zb. potrebný, keďže sa jednalo o nebytové priestory. Námietku, týkajúcu sa nejasnosti dohody o nájomnom a jeho platenia, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže výška nájomného, jeho platby, sú presne špecifikované v čl. III bod 2, 5, 6, v dodatku č. 2 bod 1 a v dodatku č. 3 zmluvy, z ktorých vyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť nájom vo výške 55 575 000,-- Sk, čo predstavuje 25% dohodnutého nájmu, a to od

3. Námietku žalovaného o neurčitosti splatnosti nájmu vyhodnotil súd ako neopodstatnenú. S tvrdením žalovaného o neplatnosti čl. VIII bod 2 zmluvy z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom, sa súd nestotožnil, pretože dohodnutá zmluvná pokuta neposkytovala a ani neposkytuje nájomcovi neprimeranú a neodôvodnenú výhodu.
4. Súd mal za to, že žalobca neúčtoval a nevymáhal od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty

čl. VIII bod 2 veta prvá, ale

čl. VIII bod 2 veta druhá,

ktorej je nájomca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške

čl. VIII ods. 2, aj v prípade, ak poruší svoje povinnosti

nájomnej zmluvy, v dôsledku čoho bude prenajímateľ nútený jednostranne ukončiť nájomnú zmluvu. V konkrétnom prípade bol nájomca v omeškaní s platením nájmu za II. štvrťrok 1999 po dobu viac než mesiac, preto žalobca využil svoje právo

čl. IX ods. 2 od zmluvy odstúpiť, a to písomnou výpoveďou z

2. 1999 a následne vyúčtoval zmluvnú pokutu

čl. VIII bod 2 veta druhá. Žalobca v priebehu konania trval na tom, že nárok vymáha v znení podanej žaloby a nie

podania zo dňa

3. Súd preto rozhodol, že nárok žalobcu je oprávnený v zmysle žaloby z
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd na odvolanie žalovaného rozsudkom zo dňa
9. 2014 sp. zn. 3Obo/32/2014, 3Obo/33/2014 rozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol. Uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania vo výške 150 113,57 Eur na účet jeho právneho zástupcu a súčasne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania súdny poplatok 19 916,35 Eur na účet žalovaného v Štátnej pokladnici, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 10 334,40 Eur na účet právneho zástupcu.
10. V odôvodnení rozsudku uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd na dovolanie generálneho prokurátora rozhodnutím z
12. 2008 sp. zn. 1MObdoV/19/2007 rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolací súd vyslovil právny názor, že v podaní žalobcu zo dňa
14. 2003 nedošlo k doplneniu skutočností, ktorými bola odôvodnená podaná žaloba, doručená súdu
16. 1999, ale v tomto podaní žalobca uviedol úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodil už uplatnený nárok, pričom ide o rovnaké finančné vyčíslenie. Porovnávajúc znenie skutkového základu uvedeného v žalobe doručenej súdu
18. 1999 a skutkového základu, uvedeného v podaní z
20. 2003 jednoznačne možno konštatovať, že sa jedná o úplne iný skutkový dej, z ktorého sa nárok odvodzuje. Za zmenu žaloby je potrebné považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, avšak na základe iných právnych skutočností než tých, ktoré uviedol v žalobe. Dovolací súd vyslovil, že bolo povinnosťou súdu sa s takouto zmenou vysporiadať

ustanovenia § 95 ods. 2 O. s. p.

1. V novom konaní súd prvej inštancie uznesením na pojednávaní dňa
3. 2009 pripustil zmenu žaloby v zmysle podania zo dňa
5. 2003, proti ktorému podal žalobca odvolanie, ktoré bolo odvolacím súdom odmietnuté ako neprípustné. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Na pojednávaní dňa
7. 2010 za prítomnosti zástupcov obidvoch účastníkov konania okrem iného zástupca žalobcu navrhol zmenu žaloby v znení „žalobca požaduje zaplatiť 1 813 051,80 Eur spolu s 18% úrokom p. a. od
9. 1990 do zaplatenia istiny spolu s trovami konania, z titulu odstúpenia žalobcu od predmetných zmlúv“. Uviedol, že zmena je na základe titulu odstúpenia žalovaného, jednostranného odstúpenia žalovaného od zmluvy v zmysle znenia žaloby zo dňa
11. 1999 (správne má byť z
13. 1999,
14. 12.1999 došla žaloba súdu) s tým, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže odstúpil od nájomnej zmluvy. Navrhol, aby súd pripustil túto zmenu žaloby. Súd zmenu žaloby zo dňa
16. 2010 nepripustil, o prevyšujúcom návrhu zmeny žaloby nerozhodol.
17. V novom konaní odvolací súd vykonal na pojednávaní dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom zástupcov účastníkov konania a zistil, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku zaoberal predmetom konania na skutkovom základe, ako vyplýva z podanej žaloby zo dňa
19. 1999, teda o inom nároku, než o nároku na skutkovom základe

podania zo dňa

2. 2003, na podklade ktorého súd pripustil zmenu žaloby. Súd teda rozhodoval o návrhu na inom skutkovom podklade, než z akého vychádzal v predošlom rozhodnutí o základe pripustenej zmeny žaloby, ale o zmene nerozhodol. Odvolací súd tento procesný nedostatok odstránil na pojednávaní
4. 2014 tým, že zmenu žaloby pripustil v znení podaného návrhu z
6. 1999 (za prítomnosti zástupcov účastníkov), čím bolo odstránené procesné pochybenie, ktoré však nemá vplyv na napadnuté rozhodnutie, pretože súd prvej inštancie už o takto zmenenom návrhu konal a rozhodol.
7. Žalobca požadoval zaplatenie sumy 54 625 000,.- Sk (1 813 217,32 Eur) s 18% úrokom ročne od
10. Nárok odôvodňoval tým, že na základe zmluvy o podnájme nebytových priestorov a plôch v znení jej dodatkov sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému nehnuteľnosť pre účely zriadenia administratívnych priestorov v súlade s dohodnutými podmienkami na dobu 10 rokov. Žalovaný

názoru žalobcu, v rozpore s článkom IX zmluvy o podnájme a zákonom č. 116/1990 Zb. jednostranne o zmluvy odstúpil výpoveďou z

2. 1997, a to pre uplynutím 10-ročnej doby nájmu.
3. Na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie o pripustení zmeny žaloby v znení podania zo dňa
5. 2003 žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku a na vznesenej námietke premlčania aj zotrval.
6. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu

čl. VIII bod 2 zmluvy o podnájme z dôvodu výpovede zmluvy pred uplynutím dohodnutej lehoty. Trval na tom, že vyúčtovanie zmluvnej pokuty bolo prílohou listu z

3. Žalobca v priebehu konania (po rozhodnutí dovolacieho súdu) uviedol, že na podaní zo dňa
5. 2003 netrvá, avšak na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa
7. 2010 si uplatnil zmenu žaloby, o ktorej súd rozhodol len v časti istiny a úroku (zmenu nepripustil), pokiaľ ide o návrh založený na inom skutkovom podklade (v znení žaloby z
9. 1999), o tomto nerozhodol. Skutočnosť, že žalobca po pripustení zmeny žaloby v znení podania zo
11. 2003 a po rozhodnutí dovolacieho súdu navrhol zmenu žaloby v znení podaného návrhu z
13. 1999, odvolací súd vyhodnotil ako ďalšiu zmenu žaloby vzhľadom na právoplatné uznesenie zo dňa
15. 2009 o zmene žaloby (v znení podania zo dňa
17. 2003), pretože uplatnil svoj nárok na inom skutkovom základe, než ako vyplýva z takto zmenenej žaloby a aj súd prvého stupňa o tomto zmenenom návrhu konal a rozhodol. V tejto súvislosti súd poukázal na obsah ustanovenia § 95 O. s. p.
18. Pokiaľ sa jedná o žalovaným vznesenú námietku premlčania, odvolací súd konštatoval jej dôvodnosť. V nadväznosti na zmeny žaloby v priebehu konania s účinkami, ktoré nastávajú od daného úkonu účastníka, odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu sa premlčal. Všeobecná premlčacia lehota je 3 roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť prvý raz. Prvá objektívna možnosť vykonania tohto práva je daná, keď veriteľ mohol najskôr o plnenie požiadať, t. j. deň, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku práva na uplatnenie. Žalovaný zmluvu vypovedal
20. 1997 a výpovedná lehota 3 mesiace začala plynúť
22. 1998, skončila
24. 1998 a deň
26. 1998 bol prvým dňom po uplynutí výpovednej lehoty, kedy mohol žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatniť, v dôsledku čoho lehota uplynula
29. Žalobca si pôvodnou žalobou právo síce uplatnil včas, ale následné zmeny uplatneného práva spôsobili, že nárok sa premlčal.
30. Odvolací súd k námietke žalobcu vznesenej v konaní, že sa jedná o právny vzťah riadiaci sa Obchodným zákonníkom, ustálil, že nájomné zmluvy všeobecne upravujú ustanovenia § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva je zmluvou

zákona č. 116/1990 Zb. vzhľadom na subjekty a predmet nájmu. Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku (§ 663 a nasl.) špeciálnym zákonom. Z toho vyplýva, že premlčacia doba z práv a povinností

uvedeného zákona je trojročná

všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (zákon nemá osobitnú úpravu o premlčacej dobe). 13. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností napadnutý rozsudok zmenil

§ 220O. s.

p. tak, že žalobu zamietol. Napadnuté uznesenie o trovách konania

§ 220O. s.

p. zmenil tak, že úspešnému žalobcovi (správne má byť uvedené žalovanému) priznal trovy konania pred súdom prvej a druhej inštancie. 14. Proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s poukazom na existenciu dovolacích dôvodov

§ 241ods.

2 písm. a/ v spojitosti s § 237 písm. f/ a § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.

1. Uviedol, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie napriek tomu, že tento súd rozhodol na základe riadne vykonaného dokazovania, postupoval v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., pričom sa riadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR (uznesenie 3Obo/91/2011 zo dňa
3. 2012, rozsudok 4Obo/304/2005 zo dňa
5. 2006).
6. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu, ktorý si uplatnil prvýkrát riadne a včas na základe návrhu zo dňa
8. 1999, nie na základe písomného vyjadrenia v spore zo dňa
10. 2003, ako účelovo tvrdí žalovaný. Z tohto dôvodu súd v odvolaní napadnutom rozsudku výslovne uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a v zmysle usmernenia odvolacieho súdu dospel k záveru, že nárok žalobcu je oprávnený v zmysle žaloby zo dňa
12. 1999, doručenej súdu dňa
14. 1999 a vyúčtovania zo dňa
16. 1999

čl. VIII bod 2 zmluvy o podnájme, v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti.

1. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemá oporu v dôkazoch, založených v súdnom spise a ani vo výsledkoch vykonaného dokazovania, práve naopak je v rozpore s listinnými dôkazmi, pričom je nejasné, nezrozumiteľné a nesprávne odôvodnené. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že žalovaný zmluvu vypovedal dňa
3. 1997, výpoveď bola žalobcovi doručená v decembri 1997 a výpovedná lehota začala plynúť
5. 1998, skončila
7. 1998, a preto deň
9. 1998 bol dňom, kedy mal žalobca právo zmluvnú pokutu uplatniť prvý raz a lehota uplynula
12. S týmto záverom nemožno súhlasiť, pretože žalovaný zmluvu vypovedal na základe výpovede zo dňa
15. To znamená, že ak by žalovaný zmluvu platne vypovedal, výpovedná lehota začala plynúť
17. 1999 a skončila by
19. 1999 a deň
21. 1999 by bol prvým dňom na uplatnenie práva. Trojročná premlčacia lehota by uplynula
23. 2002 a nie
25. 2001, ako to uviedol odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

názoru žalobcu však premlčacia lehota začala plynúť až po doručení výpovede žalobcu zo dňa

2. 1999 žalovanému, t. j. dňa
4. 1999, pretože až na základe tejto výpovede došlo k zániku nájomnej zmluvy a žalobcovi zároveň vzniklo právo požadovať zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval dňa
7. Ak by odvolací súd riadne vyhodnotil všetky listinné dôkazy priložené k žalobe zo dňa
9. 1999, nemohol by dospieť k nesprávnemu záveru ohľadom začiatku a konca plynutia premlčacej doby a ani k záveru, že žalobca síce podal žalobu včas, ale následné zmeny uplatneného práva spôsobili, že nárok sa premlčal.
10. Záver odvolacieho súdu ohľadom zmeny žaloby zo strany žalobcu nie je správny a je v rozpore s dôkazmi priloženými k žalobe zo dňa
12. 1999, ako aj v rozpore s výsledkami dokazovania vykonaného v spore, a to odo dňa podania žaloby, pretože s týmito sa odvolací súd riadne nezaoberal, nevyhodnotil ich ani skutkovo a ani právne, z ktorého dôvodu preto odvolací súd svoje rozhodnutie riadne a zrozumiteľne neodôvodnil a vôbec sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, že nikdy svoj návrh zo dňa
14. 1999 nezmenil a rovnako ani listinné dôkazy, ktoré k žalobe priložil a ktorými odôvodňoval uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty čo do dôvodu a výšky, a to už pri podaní žaloby zo dňa
16. 1999, ktorou žalobca uplatnil svoje právo ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.
17. Odvolací súd sa nezaoberal právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedeným v rozsudku sp. zn. 4Obo/304/2005 zo dňa
19. 2006, ktorým súd potvrdil, že nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval dňa
21. 1999 a uplatnil žalobou zo dňa
23. 1999, je oprávnený a zároveň odmietol všetky námietky žalovaného ohľadom zmeny návrhu vzhľadom na podanie žalobcu zo dňa
25. 2003, ako aj premlčanie nároku.
26. Žalovaný podal podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, čomu bolo vyhovené a následne dovolací súd rozhodnutím zo dňa
28. 2008 sp. zn. 1MObdoV/19/2007 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 58Cb/58/99, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/304/2005 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 21.

názoru dovolacieho súdu malo byť vyjadrenie žalobcu zo dňa 06. 10. 2003 posudzované

§ 95O. s.

p., pričom v závere odôvodnenia dovolací súd konštatoval, že ak by sa súd zmenou návrhu zaoberal a zmenu žaloby by pripustil, následne by musel zaujať aj názor vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania, prihliadajúc na takto uplatnený nárok. Dovolací súd nikdy jednoznačne vo svojom rozhodnutí neuviedol, že vyjadrenie žalobcu zo dňa

2. 2003 má byť posudzované ako zmena návrhu a už vôbec nie, že nárok žalobcu je premlčaný. Žalobca opakovane vo svojich vyjadreniach uvádzal, že netrvá na svojom vyjadrení zo dňa
4. 2003, pretože pre posúdenie nároku žalobcu nie je relevantné, keďže všetky skutočnosti boli uvedené v žalobe zo dňa
8. Napriek týmto skutočnostiam Krajský súd v Bratislave na pojednávaní dňa
10. 2009 vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil v spore vedenom pod sp. zn. 58Cb/58/99 zmenu návrhu v zmysle podania žalobcu zo dňa
13. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal odvolanie, ktoré bolo odvolacím súdom odmietnuté. Dovolací súd namiesto odstránenia vytýkaných nedostatkov ohľadom pripustenia zmeny návrhu nedostatok a nesprávny postup súdu zhoršil tým, že dňa
15. 2014 bez návrhu žalobcu pripustil ďalšiu zmenu návrhu, a to v zmysle žaloby zo dňa
19. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Dôvody napadnutého rozhodnutia nevysvetľujú, prečo odvolací súd žalobu zamietol. Odvolací súd nevysvetlil a ani riadne neodôvodnil, na základe akých skutkových a právnych skutočností dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Odvolací súd nevydal napadnuté rozhodnutie na základe podrobne vykonaného dokazovania, pretože pred vydaním napadnutého rozhodnutia už boli vykonané všetky dôkazy. Rozhodol iba o zmene návrhu, a to v rozpore s ustanovením § 95 ods. 1 O. s. p., v dôsledku čoho následne dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že vymáhaný nárok sa premlčal, a to napriek tomu, že žalobca žalobou zo dňa
21. 1999 uplatnil nárok včas, ale následné zmeny uplatneného práva spôsobili, že nárok sa premlčal.
22. Odvolací súd nepostupoval v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., vydal rozhodnutie na základe nesprávne zisteného skutkového stavu a následne jeho nesprávneho právneho posúdenia. Z týchto dôvodov preto nebol schopný jasne a zrozumiteľne napadnuté rozhodnutie odôvodniť, čím došlo k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a základné právo žalobcu na súdnu ochranu nebolo naplnené reálnym obsahom. Žalobcovi bolo preto odňaté právo na spravodlivý proces, ktoré mu okrem ustanovení Občianskeho súdneho poriadku zaručuje aj Ústava Slovenskej republiky.
23. Žalobca ďalej v dovolaní opätovne poukazuje na nesprávne posúdenie skutočností, súvisiacich s jeho podaním zo dňa
26. Zdôrazňuje, že v konaní trval na žalobe zo dňa
28. 1999, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre zmenu žaloby. Procesný úkon súdu zo dňa
30. 2009 a
32. 2014 preto nemôže byť v neprospech žalobcu, dispozičné oprávnenie ktorého vyplýva z ustanovenia § 95 ods. 1 O. s. p. Zmena právoplatných rozhodnutí, ku ktorej v priebehu konania došlo, je aj v rozpore s princípom právnej istoty, vyjadreným v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru.
33. Navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zo dňa
35. 2014 sp. zn. 3Obo/32/2013 zrušil a vec vrátil príslušnému súdu na nové konanie.
36. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za vecne správne a riadne odôvodnené. Vychádza z podrobne zisteného skutkového stavu a opiera sa o relevantné rozhodnutia súdov prejednávajúcich predmetnú vec. Za vecne správne možno považovať rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
38. 2011, ktorým bola žaloba zamietnutá, pretože vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu v nadväznosti na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 1MObdoV/19/2007 zo dňa
41. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
43. 2013 je potrebné uviesť, že toto rozhodnutie bolo v príkrom rozpore s jeho skorším rozhodnutím zo dňa
45. 2011, aj keď medzi vydaním oboch rozhodnutí nedošlo k žiadnej zmene skutkového a právneho stavu, ktorá by odôvodňovala možnosť rozhodnúť rozdielnym spôsobom. Aj keď

názoru žalovaného neboli splnené dôvody pre zrušenie rozhodnutia zo dňa

2. 2011 odvolacím súdom, súd prvej inštancie vydal následne rozhodnutie, ktorým nerešpektoval rozhodnutie odvolacieho súdu a ignoroval rozhodnutie dovolacieho súdu, pričom z rozhodnutia nevyplývalo, ako dospel k úplne opačným záverom, než aké vyvodil vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa
5. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí zo dňa
7. 2013 dopustil aj pochybení hmotnoprávnej povahy, keď v rozpore s rozhodnutím dovolacieho súdu neposúdil nárok žalobcu

§ 100a nasl.

Občianskeho zákonníka a rozhodol o priznaní nároku, ktorý v zmysle záväzného rozhodnutia dovolacieho súdu bol prvýkrát zákonným spôsobom uplatnený až v podaní zo dňa

2. 2003, teda v čase, keď už bol premlčaný, pričom priznal nárok z absolútne neplatnej zmluvy o podnájme nebytových priestorov. K otázke neplatnosti zmluvy poukazuje žalovaný na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Dovolanie žalobcu navrhuje zamietnuť.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej aj C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (§ 424 C. s. p.) zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný.
4. Dovolanie žalobcu bolo podané dňa
7. Dňa
9. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. 30.

§ 470od.

1 a 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania, ako aj v ňom uvedené dovolacie dôvody

zákona účinného v čase podania dovolania (§ 236 a nasl. O. s. p.).

1. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
2. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie. Dovolanie žalobcu je preto prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p.
3. Žalobca v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacích dôvodov, uvedených v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s § 237 ods.1 písm. f/ a § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p.
4. Odňatie možnosti konať pred súdom namieta žalobca v súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu.
5. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 36.

§ 157ods.

2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 37. Je nepochybné, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami a návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (II. ÚS 78/05).

názoru dovolacieho súdu odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne rozviedol dôvody pre zmenu rozhodnutia, pokiaľ ide o zistený skutkový stav, ako aj právne posúdenie veci, uviedol podstatný obsah odvolania žalovaného, vrátane toho, ako sa k nemu vyjadril žalobca, označil právne predpisy, na základe ktorých vec prerokoval a z ktorých vyvodil svoje závery. Odlišnosť právneho názoru žalobcu na právne posúdenie veci bez ďalšieho nezakladá ním tvrdenú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. 38.

dovolateľa napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).

1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V predmetnej veci žalobca namieta nesprávne právne posúdenie obsahu jeho vyjadrenia zo dňa
3. 2003 v súvislosti so žalovaným uplatnenou námietkou premlčania.
4. Žalobou zo dňa
6. 1999, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa
8. 1999, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 54 625 000,-- Sk s 18% úrokom p. a. od
10. 1999 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o podnájme nebytových priestorov a plôch zo dňa
12. 1997 a jej dodatkov č. 1, 2, 3 sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu dohodnutú v čl. VIII ods. 2 zmluvy v prípade, ak jednostranne odstúpi od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby trvania nájmu 10 rokov, a to vo výške 50% z hodnoty ceny nájmu, ktorú by bol povinný uhradiť odo dňa odstúpenia od zmluvy až do doby uplynutia dohodnutej 10-ročnej lehoty.
13. Sporové strany uzavreli dňa
15. 1997 zmluvu o podnájme nebytových priestorov a plôch

§ 663a nasl.

Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov,

čl. VIII ktorej v prípade, ak nájomca jednostranne odstúpi od nájomnej zmluvy pred uplynutím termínu dohodnutého v čl. III bod 1, je povinný zaplatiť prenajímateľovi dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 50% z hodnoty ceny nájmu, ktorú by bol povinný ešte uhradiť odo dňa odstúpenia od zmluvy až do doby uplynutia dohodnutej desaťročnej lehoty

čl. III bod 1 zmluvy. Nájomca je povinný zaplatiť túto zmluvnú pokutu aj v prípade, ak poruší svoje povinnosti uvedené v čl. IX bod 2 zmluvy. V tomto prípade bude zmluvná pokuta vypočítaná odo dňa, keď bol prenajímateľ donútený konaním nájomcu od zmluvy odstúpiť. 42. Z obsahu žaloby zo dňa 20. 12. 1999 jednoznačne vyplýva, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si žalobca uplatnil

prvej vety čl. VIII, t. j. pre predčasné odstúpenie žalovaného od zmluvy.

1. V podaní zo dňa
3. 2003 žalobca oznámil súdu prvej inštancie, že v dôsledku porušenia a nesplnenia povinností žalovaného zaplatiť nájomné v dohodnutej výške a lehote, využil svoje právo

čl. IX bod 2 a dňa

2. 1999 od zmluvy odstúpil na základe výpovede

čl. IX bod 2, pretože žalovaný bol v omeškaní so zaplatením nájomného po dobu viac ako jeden mesiac. Zároveň vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu

čl. VIII bod 2 zmluvy vo výške 54 625 000,-- Sk.

1. Dôvodu, uvedenému v podaní zo dňa
3. 2003, ako porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného, zodpovedá aj obsah výpovede žalobcu zo dňa
5. 1999, v ktorej je uvedená skutočnosť, že žalovaný ako nájomca mešká viac ako jeden mesiac so zaplatením nájomného vyúčtovaného účtovným dokladom č. 020299 zo dňa
7. 1999, splatným dňa
10. Faktúrou č. 020299 zo dňa
12. 1999 bolo vyúčtované nájomné za II. štvrťrok 1999 v dohodnutej výške 4 789 734,-- Sk. Výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť dňom
16. Keďže v podaní zo dňa
18. 2003 požadoval žalobca zaplatenie uplatnenej pohľadávky na základe iných, než v žalobe uvedených skutkových okolností, žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na zmenu žaloby v zmysle § 95 O. s. p.
19. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa
21. 2005 po predchádzajúcom zrušení jeho rozhodnutia opätovne žalobe vyhovel a odvolací súd rozsudkom zo dňa
23. 2006 jeho rozhodnutie potvrdil. Pokiaľ ide o podanie žalobcu zo dňa
25. 2003 odvolací súd konštatoval, že nie je možné ho kvalifikovať ako zmenu návrhu, pretože nárok na zmluvnú pokutu mohol vzniknúť v dvoch prípadoch, pričom skutkovým, ale aj právnym základom vzniku nároku bolo ktorékoľvek porušenie v zmluve dohodnutých skutočností zakladajúcich nárokovateľnosť na tento druh postihu. Námietka premlčania preto nie je relevantná.
26. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom zmeny petitu a následne námietke premlčania, vznesenej žalovaným.
27. Rozsudkom zo dňa
29. 2008 sp. zn. 1MObdoV/19/2007 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že v danej veci nedošlo podaním žalobcu zo dňa
31. 2003 k doplneniu skutočností, ktorými bola žaloba, došlá súdu
33. 1999 odôvodnená, ale v ňom žalobca uviedol úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodil už uplatnený nárok, pričom v oboch prípadoch ide o to isté finančné vyčíslenie. Žalobca bez akýchkoľvek pochybností v žalobe z
35. 1999 zmluvnú pokutu neuplatňoval na tom skutkovom základe, že žalovaný riadne a včas nezaplatil fakturované nájomné. V takto podanej žalobe bola zmluvná pokuta výslovne uplatnená iba na tom skutkovom základe, že žalovaný porušil zmluvu o podnájme tým, že od nej odstúpil pred uplynutím doby trvania nájmu 10 rokov. V texte žaloby nie je žiadna zmienka o tom, že žalovaný nezaplatil riadne a včas nájomné. Uvedené znenie žaloby je určité, zrozumiteľné, majúce všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 78 ods. 1 O. s. p. Pri porovnaní znenia skutkového základu, uvedeného v žalobe došlej súdu
37. 1999 a skutkového základu uvedeného v podaní žalobcu zo dňa
39. 2003 jednoznačne možno konštatovať, že ide o úplne rozdielny skutkový dej, z ktorého sa uplatnený nárok odvodzuje. Bolo preto povinnosťou súdu sa s touto zmenou žaloby vyporiadať v zmysle § 95 ods. 2 O. s. p.
40. Po rozhodnutí dovolacieho súdu súd prvej inštancie na pojednávaní dňa
42. 2009 za prítomnosti právnych zástupcov sporových strán pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalovaného zo dňa
45. Odvolanie žalobcu proti tomuto uzneseniu ako aj jeho ústavná sťažnosť boli odmietnuté.
46. Rozsudkom zo dňa
48. 2011 súd prvej inštancie žalobu zamietol s poukazom na premlčanie uplatneného nároku, ako aj neplatnosť zmluvy, na základe ktorej je pohľadávka uplatnená. Odvolací súd uvedený rozsudok ako nepreskúmateľný zrušil a súd prvého stupňa následne rozsudkom zo dňa
50. 2013 za existencie tých istých skutkových okolností žalobe vyhovel. 51.

§ 95ods.

1 O. s. p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

1. Zmluva o podnájme nebytových priestorov a plôch uzavretá medzi stranami sporu dňa
3. 1997 v čl. VIII bod 2 upravovala dva prípady, kedy žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu, a to pre prípad jednostranného odstúpenia od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby nájmu a pre prípad porušenia povinností žalovaného, uvedených v čl. IX bod 2 zmluvy. Žalobca v žalobe zo dňa
5. 1999 vymedzil skutkový a právny základ uplatneného nároku tak, že požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaný jednostranne odstúpil od zmluvy pred uplynutím dohodnutej 10-ročnej lehoty, t. j.

prvej vety čl. VIII bod 2 zmluvy. V podaní zo dňa

2. 2003 si uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty

druhej a tretej vety čl. VIII bod 2 zmluvy z dôvodu, že žalovaný nezaplatil nájomné za II. štvrťrok

1. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v podaní zo dňa
3. 2003 uviedol úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých vyvodil žalobou uplatnený nárok, aj keď sa jednalo o rovnaké plnenie vyplývajúce z tej istej zmluvy. Takýto procesný úkon žalobcu preto odvolací súd vzhľadom na zmenu rozhodujúcich skutkových okolností dôvodne vyhodnotil ako zmenu návrhu, ktorú súd prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa
7. V dovolaní žalobca tiež namieta, že odvolací súd nesprávne určil začiatok plynutia premlčacej doby, a to dňom
9. 1998 (uplynutie dňom
11. 2001). Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetnú zmluvu vypovedali obidve strany, žalobca podaním zo dňa
13. 1999 a žalovaný podaním zo dňa
15. 1998.

čl. VIII bod 2 zmluvy v prípade odstúpenia prenajímateľa od zmluvy z dôvodu, uvedeného v druhej a tretej vete tohto ustanovenia, bude zmluvná pokuta vypočítaná odo dňa, keď bol prenajímateľ donútený konaním nájomcu od zmluvy odstúpiť. Aj v prípade, ak by premlčacia lehota začala plynúť, ako to namieta žalobca, až po doručení jeho výpovede, t. j. dňa

2. 1999, vzhľadom na zmenu žaloby zo dňa
4. 2003 by v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka nárok zanikol uplynutým premlčacej doby. Uvedená nesprávnosť preto nemá vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku. Odvolací súd tiež nepochybil, keď na pojednávaní dňa
5. marca 2014 v zmysle návrhu žalobcu pripustil zmenu žaloby v znení podania zo dňa
7. 1999, keďže sa jednalo o ďalší návrh na zmenu po pripustení zmeny pôvodnej žaloby na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa
10. K namietanej dôvodnosti podania mimoriadneho dovolania dovolací súd poznamenáva, že táto bola posudzovaná v právoplatnom rozhodnutí dovolacieho súdu zo dňa
12. 2008 sp. zn. 1MObdoV/19/
14. Keďže v dovolacom konaní nebola zistená existencia žalobcom namietaných dovolacích dôvodov, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu

§ 448C. s.

p. zamietol.

1. Vzhľadom na výsledok dovolacieho konania má žalovaný nárok na náhradu jeho trov voči žalobcovi (§ 255 C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 5:
3. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.