1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 12. marca 2015, sp. zn. 4To 48/14 takto rozhodol:
c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. T. s a o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Poprad z 22. septembra 2014, sp. zn. 5T 164/2013 bol obvinený A. T. uznaný vinným zo spáchania zločinu vydierania
1 Tr. zák. (v bode I.), zločinu pozbavenia osobnej slobody
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák., zločinu znásilnenia
1 Tr. zák. s použitím § 47 ods. 2 Tr. zák. a § 437 ods. 5 Tr. zák., zločinu sexuálneho násilia
1 Tr. zák. a prečinu kupliarstva
2 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. (v bode II.). Za to mu bol uložený
1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák. a § 437 ods. 5 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov.
4 Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 písm. a/ Tr. zák. bol obvinenému uložený trest prepadnutia zaistených vecí, ktoré boli použité na spáchanie trestnej činnosti. V nadväznosti na to, na základe odvolaní obvineného a jeho súrodencov rozhodoval Krajský súd v Prešove rozsudkom z 12. marca 2015, sp. zn. 4To 48/14 tak, že
1 písm. b/, písm. d/ ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad vo výroku o vine v časti týkajúcej sa bodu II. a vo výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. bol obvinený A. T. uznaný vinným v bode II. zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. a prečinu kupliarstva
1 Tr. zák. Za to, ako aj za zločin vydierania, zo spáchania ktorého bol uznaný vinný rozsudkom Okresného súdu Poprad (pod bodom I.) mu bol uložený
2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov, pričom na jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.).
1 písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia zadržaných vecí, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu. Odvolania súrodencov obvineného K. T. a K. E. boli
1 Tr. por. zamietnuté. Obvinený A. T. podal prostredníctvom obhajcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove dovolanie
l písm. c/, písm. i/ Tr. por. s odôvodnením, že napadnutému rozhodnutiu predchádzalo konanie, v ktorom bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, ako aj, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V odôvodnení svojho dovolania uviedol, že odvolací krajský súd neakceptoval žiadosť novozvoleného obhajcu o odročenie verejného zasadnutia z dôvodu potreby preštudovania spisového materiálu a poskytnutia primeranej lehoty na prípravu obhajoby, čím došlo
jeho názoru k zásadnému porušeniu práva na obhajobu. Krajský súd v Prešove nariadil v uvedenej veci verejné zasadnutie na deň
1 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ Tr. por. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v rámci ktorého bolo potrebné vypočuť svedkov, ktorých výsluch navrhoval. Dôvodil, že „je možné pripustiť, že dňa 9. februára 2013 sa správal v penzióne A. v S. nevhodne, ale jeho konanie v žiadnom prípade nenaplnilo skutkovú podstatu zločinu vydierania
1 Tr. zák.“. Tým, že jeho konanie bolo posúdené ako zločin vydierania došlo
jeho názoru k nesprávnemu právnemu posúdeniu konania, čo zakladá dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že napadnutým rozsudkom bol porušený zákon v jeho neprospech a následne, aby zrušil rozsudok krajského súdu a prikázal tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu, ktorým bol obvinený A. T. uznaný vinným a bol mu uložený trest. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie podal obvinený prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané osobou oprávnenou
2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. K podaniu dovolania došlo na Okresnom súde Poprad, t. j. v mieste
por. V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané, tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré mu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a dôvody
1 písm. i/ Tr. por. teda na to, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a na to, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Najvyšší súd musí preskúmať dovolaciu námietku obvineného A. T., v rámci ktorej spochybňuje zákonný priebeh verejného zasadnutia konaného 12. marca 2015 na Krajskom súde v Prešove, ktorý rozhodoval o jeho odvolaní a odvolaniach jeho súrodencov podaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad, a to z hľadiska porušenia jeho obhajobného práva a domáha sa preto zrušenia rozsudku Krajského súdu v Prešove, ktorým bol právoplatne uznaný vinným (v časti) a bol mu uložený trest. Dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 písm. c/ Tr. por. je že v konaní, ktoré odsudzujúcemu rozhodnutiu predchádzalo bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolací súd preskúmal či v predmetnom prípade boli zásadným spôsobom porušené obhajobné práva obvineného, pričom ak Trestný poriadok stanovuje podmienky priebehu a vedenia verejného zasadnutia na odvolacom súde, je treba tieto chápať v ich materiálnom pojatí. To znamená, že súdne konanie je treba viesť takým spôsobom, aby došlo k naplneniu účelu obhajoby a tým aj k zabezpečeniu základných práv obvineného. Z obsahu relevantného spisového materiálu vyplýva, že na súde prvého stupňa bolo vykonané dokazovanie na opakovane odročovanom hlavnom pojednávaní (v dňoch
1 Tr. zák., čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu jeho konania a domáhal sa v konečnom dôsledku zrušenia odsudzujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove a opätovného prerokovania a rozhodnutia predmetnej veci. Po vykonaní prieskumu na základe dovolania obvineného Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. c/, písm. i/ Tr. por., na ktorých naplnenie obvinený poukazal v písomných dôvodoch dovolania.
1 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom, ako žalobcom v trestnom konaní, na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por., vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a je garantovaná v ďalších významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby, a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Porušenie práva na obhajobu je podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Trestného poriadku je však koncipovaný oveľa užšie, nie je ním akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“. Pri posudzovaní, či v danom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli, okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Treba tiež zdôrazniť, že trestné konanie treba posudzovať komplexne ako jeden celok a nie je možné z hľadiska zachovania práv obvineného hodnotiť len niektoré parciálne, jednotlivo extrahované úkony resp. postupy a na základe nich konštatovať zásadné porušenie jeho obhajobných práv. Dovolací súd po preštudovaní spisového materiálu nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by v priebehu celého trestného konania došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu. Naopak právo obvineného na obhajobu bolo v priebehu trestného konania zachované, pričom obvinený mal možnosť zúčastňovať sa pojednávaní a uplatňovať svoje práva či už osobne, alebo prostredníctvom obhajcu, pričom toto svoje právo v priebehu konania aj aktívne využíval. Obvinený namietal, že verejné zasadnutie dňa
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por.,
ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por. Dovolací súd konštatuje, že v priebehu celého konania okresný i krajský súd sa zaoberali návrhmi strán na doplnenie dokazovania a aj v tomto smere postupovali v súlade so zákonom. Obvinený v dovolaní uplatnil aj dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. argumentujúc, že svojím konaním nenaplnil znaky zločinu vydierania
1 Tr. zák., ale maximálne sa mohol dopustiť priestupku proti občianskemu spolužitiu alebo prečinu výtržníctva. Dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť), bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd opakovane judikoval, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Dovolací súd môže posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného A. T. to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutky tak, ako sú uvedené v rozsudkoch Okresného súdu Poprad (pod bodom I.) a Krajského súdu v Prešove (pod bodom II.). Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise jednotlivých skutkov potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov zločinu vydierania
1 Tr. zák. (ad I. rozsudku okresného súdu), zločinu obmedzovania osobnej slobody
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zák. a prečinu kupliarstva
1 Tr. zák. (ad II. rozsudku krajského súdu), zo spáchania ktorých bol obvinený uznaný vinným. Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným A. T., a preto tento mimoriadny opravný prostriedok
c/ Trestného poriadku odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.