Obsah (7)

§ 8§ 212§ 492§ 246c§ 204§ 218§ 146

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžo/71/2016 Identifikačné číslo spisu: 1014201441 Dátum vydania rozhodnutia: 24.08.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.") a ust. § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z."), nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd dospel k záveru, že nakoľko navrhovateľ sa dozvedel o spôsobenej škode, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá dňa

1. apríla 2011, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/247/2008, v ktorom bol navrhovateľ so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Preto, ak predmetnú žalobu o náhradu škody podal na Okresnom súde Lučenec (konanie vedené pod sp. zn. 7C/93/2013; pozn.) až dňa
2. decembra 2013, podal ju po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty stanovenej v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vznesenie námietky premlčania preto považoval krajský súd za dôvodné. Zároveň konštatoval, že v danom prípade nastal jeden z príkladne vymedzených dôvodov zrejmej bezúspešnosti

§ 8zákona č.

327/2005 Z. z., v ktorom sa uvádza, že pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či sa právo nepremlčalo. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia a priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Za odvolacie dôvody označil skutočnosti plynúce z § 205 ods. 2 OSP. Konkrétne uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalších častiach odvolania navrhovateľ predovšetkým namietal, že krajský súd sa vôbec nezaoberal ním predloženou argumentáciou, ktorú uvádzal v priebehu konania, na základe čoho považuje rozhodnutie krajského súdu za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), prejednal vec

§ 212ods.

1 v spojení s § 246c OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je potrebné odmietnuť.

§ 492ods.

1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP"), konania

tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov.

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

§ 204ods.

1 veta prvá OSP, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

§ 218ods.

1 písm. a/ OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene; Z obsahu súdneho spisu, najmä z priloženej doručenky vyplýva, že rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku z

1. apríla 2016, č. k. 9Sp/70/2014-38 bol navrhovateľovi doručený do vlastných rúk dňa
2. júna
3. Túto skutočnosť navrhovateľ sám potvrdil vlastnoručným podpisom na príslušnej doručenke preukazujúcej prevzatie uvedeného rozsudku. Nasledujúcim dňom
4. júna 2016 začala navrhovateľovi v zmysle § 57 ods. 1 OSP plynúť pätnásťdňová lehota na podanie odvolania a skončila
5. júna 2016, t. j. streda - bežný pracovný deň a zároveň posledný deň na podanie odvolania. Odvolanie proti predmetnému rozsudku bolo navrhovateľom osobne doručené krajskému súdu
6. júna 2016, teda v deň, kedy rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť. O odvolacej lehote bol navrhovateľ v rozsudku riadne poučený. Vzhľadom na uvedené dôvody, najvyšší súd postupom

246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 218 ods. l písm. a/, § 204 ods. 1 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP odvolanie odmietol, ako oneskorene podané. Rovnako z uvedeného dôvodu sa najvyšší súd nezaoberal vecnými námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd

§ 246cods.

1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a analogicky

§ 146ods.

1 písm. c/ OSP a

§ 492ods.

1, 2 SSP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.