1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú. Žalobca podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-17-1/2013 zo dňa
ustanovenia § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z.“) a ktorým zároveň zamietol odvolanie. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento sa zaoberal každou námietkou, svoju úvahu, ako aj skutkové zistenia rozviedol v odôvodnení zrozumiteľne a na základe takýchto výsledkov personálny rozkaz potvrdil. Ďalej uviedol, že správne orgány dostatočne zistili skutočný stav veci na základe vykonaných dôkazov. Prítomnosť alkoholu žalobca nepopieral. Zo zadovážených dôkazov je
krajského súdu preukázané, že žalobca porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že dňa 24. mája 2013 vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu, čo bolo potvrdené aj výsledkami dychovej skúšky riadne certifikovaným prístrojom Alkotest 7410 (Dräger).
názoru krajského súdu neobstojí námietka žalobcu vo veci dôveryhodnosti prístroja, keďže jeho spôsobilosť (určenie doby platnosti, expirácie prístroja v zmysle certifikátu) bola ešte v lehote stanovenej a overenej odbornou inštitúciou Slovenským metrologickým ústavom dňom
1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. nejde o deliktuózne konanie. Vzhľadom na nulovú toleranciu možnosti požitia alkoholu pri výkone služby profesionálneho vojaka žalobca bol prepustený zo služobného pomeru bez možnosti ďalšej úvahy správneho orgánu, pretože v ust. § 70 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. je zakotvené skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka obligatórne (zo zákona). Rovnako
krajského súdu neobstojí námietka žalobcu vo veci nesprávneho doručovania listín namiesto právnemu zástupcovi žalobcu priamo žalobcovi. Žalobca mal možnosť odmietnuť prevzatie zásielky (personálneho rozkazu) dňa
krajského súdu správne poukázal na to, že v zmysle § 91 Zákonníka práce žalobca nemal nárok na poskytnutie prestávky na odpočinok či jedenie, takže jeho námietka týmto smerom neobstojí. Navyše
zistenia žalovaného z relevantných záznamov žalobca mal posledný záznam v uvedený deň o 11:50 hod., t.j. o 12:20 hod. sa žalobca v budove výkonu hliadky už nenachádzal. Porušenie zásady na rovnaké zaobchádzanie - žalobcom uvádzané prípady iných profesionálnych vojakov - krajský súd vnímal len ako uvedenie vlastného názoru žalobcu bez relevantnej sily dôkazu, keďže tieto skutočnosti ničím neboli podložené a v tejto súvislosti žalobca ani nič ďalšie nenavrhoval (svedecké výpovede). Rovnako výkon bezchybnej 31 ročnej praxe na veci už nič nemohlo zmeniť, keďže správne orgány preukázali existenciu zákonného dôvodu na skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka. Záverom krajský súd uviedol, že nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol
l O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol súd
ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že postup krajského súdu považuje za nesprávny v tom, že neprihliadol na všetky žalobcom uvedené, ako aj zákonom upravené podmienky pri preskúmavaní postupu napadnutého rozhodnutia. Žalobca v podanom odvolaní v podstate poukázal na rovnaké námietky ako v žalobe. Krajskému súdu vyčítal, že nedostatočne a len okrajovo preskúmal zákonné oprávnenie a zákonnosť postupu žalovaného, nakoľko vznesenými námietkami sa vôbec nezaoberal a priklonil sa len k dohadom. Žalobca podobne ako v žalobe poukázal na nesprávnosť doručovania prvostupňového rozhodnutia vzhľadom na udelenú plnú moc svojmu právnemu zástupcovi.
žalobcu prvostupňový súd ani pracovník správneho organu na túto skutočnosť vôbec nebral ohľad a pri doručovaní rozhodnutia účastníkovi konania vedome doručoval predmetné rozhodnutie len jemu s tým, že on o podanom a doručenom zastúpení nemá vedomosť a že ho ani nezaujíma. Z uvedeného dôvodu tvrdenie žalovaného, že pri doručovaní písomnosti bolo zo strany príslušného správneho orgánu všetko v poriadku považuje žalobca za účelové a vykonštruované. Ďalej v tejto súvislosti poukázal žalobca na vylúčenie pracovníka správneho orgánu v súlade s ustanovením § 9 a následných zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Príslušný správny orgán sa s touto vznesenou námietkou vôbec nezaoberal a o nezaujatosti uvedeného pracovníka žiadnym spôsobom nerozhodol, čím závažným spôsobom porušil práva žalobcu a aj splnomocneného zástupcu na ktoré mal prihliadať a vo vedenom správnom konaní zohľadniť. Žalobca namietal, že správny orgán nevzal do úvahy ani ním podanú žiadosť o skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka
ustanovenia § 70 ods. 2 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. Aj napriek tomu, že podaním žiadosti bolo začaté samostatné správne konanie príslušný veliteľ nespracoval návrh na prepustenie zo služobného pomeru z uvedeného dôvodu. Žalobca poukázal na nedostatok času, ktorý bol poskytnutý žalobcovi a jeho zástupcovi na prípravu a vyjadrenie sa k predloženým materiálom a ku skutočnostiam s tým, že zástupca nebol oboznámený so spisovým materiálom, ani sa k zadováženým dôkazom nemohol vyjadriť pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Uvedenou námietkou sa
žalobcu nezaoberal ani krajský súd. Ďalej žalobca poukázal na zásadu prezumpcie neviny, ktorá sa uplatňuje vo všetkých druhoch konaní, aj v správnom a priestupkovom konaní, či v konaní o disciplinárnom previnení a pod. Správny orgán bezdôvodne presunul dôkazné bremeno na žalobcu, čím došlo k porušeniu základných pravidiel procesu správneho konania garantované správnym poriadkom, ako aj zákonom č. 346/2005 Z.z. Žalobca od začiatku žiadal príslušníkov Vojenskej polície o zabezpečenie odberu krvi, čo mu nebolo umožnené. Aj napriek tomu, že príslušníci majú zákonnú povinnosť zabezpečiť takéto objektívne skúmanie, či naozaj je uvedený príslušník pod vplyvom alkoholu a nie len pod vplyvom inej látky, ktorá v uvedenom prístroji preukáže omylom prítomnosť alkoholu. Žalobca preto považuje záver krajského súdu, že sa jedná o alkohol za nekompetentný, nakoľko svoje tvrdenie opiera výlučne o vlastné subjektívne presvedčenie, že opak sa nepripúšťa a o to, že vykonaný výstup z prístroja je neomylný. S poukazom na článok uverejnený v Hospodárskych novinách dňa 5. júna 2015 označený ako „Za volantom nafúkate aj z keksíka. Tomuto sa vyhnite pri jazde autom“ dospel žalobca k záveru, že keďže v inkriminovanej dobe bezprostredne požíval kávu a keksy Mila, a to v značnej miere, výstup z meracieho prístroja bol značne skreslený a neobjektívny. Na skutočnosť, že uvedené potraviny môžu skresliť výstup, nebol ako účastník konania vôbec upozornený. Ďalej žalobca poukázal na priestupkové konanie a rozhodnutie, ktorým bola vec odložená, nakoľko konaním žalobcu nebol spáchaný priestupok. Okrem formálnych nedostatkov prvostupňového rozhodnutia, uviedol aj námietku, že správny orgán nepreskúmal všetky svoje dôvody uvedené v odôvodnení personálneho rozkazu. Ďalšími námietkami žalobca opakovane poukázal na nesprávne uvedený čas výkonu kontroly a na končiacu platnosť vydaného certifikátu meracieho prístroja. V závere poukázal tiež na porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a v doplnenom odvolaní doložil aj písomnosti preukazujúce porušenie tejto zásady v konkrétnom prípade. Vyjadrenie krajského súdu, že porušenie uvedenej zásady mohol súd vnímať len ako uvedenie vlastného názoru žalobcu bez relevantnej sily dôkazu, keďže tieto skutočnosti neboli ničím podložené a v tejto súvislosti žalobca nič nenavrhoval, považoval žalobca za nesprávne a zavádzajúce. Nakoľko uviedol konkrétne mená iných profesionálnych vojakov, ktorí neboli posudzovaní rovnako ako žalobca, navrhol pripojenie administratívnych spisov v týchto prípadoch. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, rozhodnutie žalovaného a konanie predchádzajúce jeho vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-17-1/2013 zo dňa 6. septembra 2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 25 zo dňa 27. mája 2013 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka dňom 31. mája 2013
ustanovenia § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. a ktorým zároveň zamietol odvolanie. Najvyšší súd sa stotožňuje s právnymi závermi a logickými argumentmi krajského súdu, preto nebude opakovať pre účastníkov konania známe skutočnosti a pre správnosť rozhodnutia uvádza nasledovné dôvody. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že dňa 30. mája 2013 veliteľ brig. gen. Ing. O. U. spracoval návrh na prepustenie žalobcu ako profesionálneho vojaka zo služobného pomeru
1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. z dôvodu, že vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu, čím závažným spôsobom porušil základné povinnosti vojaka
4 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. Dňa 24. mája 2013 o 11:20 hod. bola u žalobcu príslušníkmi Útvaru vojenskej polície Bratislava vykonaná náhodná kontrola prítomnosti alkoholu v dychu prístrojom Dräger ALCOTEST 7410 v.č. ARLH-264 a nameraná hodnota 0,37 mg/l a pri opakovanej skúške o 11:41 hod. rovnaká hodnota 0,37 mg/l.
1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo porušil zákaz ustanovený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.
4 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. závažný spôsob porušenia základnej povinnosti
odseku 1 písm. d) je výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok.
1 zákona č. 346/2005 Z.z., návrh na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru spracúva veliteľ ak vzniknú dôvody uvedené v § 70 ods. 1
článku 2 ods. 1 písm. b) rozkazu ministra obrany Slovenskej republiky č. 14 zo dňa 6. júna 2005 o zabezpečení ochrany pred zneužívaním alkoholických nápojov a ochrane nefajčiarov v rezorte ministerstva obrany, zakazujem požívať alkoholické nápoje na pracovisku alebo mimo pracoviska pri plnení služobných povinností alebo pracovných povinností, pred nástupom do služby alebo zamestnania a v čase výkonu služby alebo zamestnania.
1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto požije alkoholický nápoj alebo užije inú návykovú látku, hoci vie, že bude vykonávať zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť majetok.
2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. K prvej odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa doručovania prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, odvolací súd uvádza, že prevzatie zastúpenia žalobcu vyvolalo právne účinky až dňom doručenia plnej moci na zastupovanie správnemu orgánu, t.j. až dňa 4. júna 2013, kedy sa o zastupovaní žalobcu dozvedel. Správny orgán bol povinný konať s právnym zástupcom žalobcu a od tohto momentu doručovať všetky nasledujúce písomnosti právnemu zástupcovi žalobcu. Vo vzťahu k doručeniu personálneho rozkazu, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 31. mája 2013 vyplýva, že v danom čase ešte nebol právne zastúpený pred správnym orgánom, preto doručenie personálneho rozkazu žalobcovi bolo vykonané správnym orgánom správne a zákonné. Od tohto momentu plynula aj lehota na podanie odvolania. K vznesenej námietke zaujatosti žalobcom v prebiehajúcom správnom konaní odvolací súd uvádza, že o uvedenej námietke nebolo potrebné vydávať rozhodnutie, nakoľko bola nedôvodná, a preto na ňu správny orgán neprihliadal. Z listu č. ŠbPO-176-8/2013 zo dňa 30. mája 2013 vyplýva, že účasť veliteľa v konaní je obmedzená na spracovanie a predloženie návrhu na skončenie služobného pomeru v zmysle § 73 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. vedúcemu služobného úradu, pričom obligatórny charakter ustanovenia § 70 ods. 1 písm.
1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.