1 Tr. zák. a iné o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. Zuzany Csenkyovej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
c/ Tr. por. dovolanie obvineného T. L. s a o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 13. mája 2010, sp. zn. 3 T 236/2005 bol obvinený T. L. uznaný za vinného v bode 1/ z trestného činu podvodu
1 Tr. zák., v bode 2/ z trestného činu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák., v bode 3/ z trestného činu krádeže
1 Tr. zák. a v bode 4/ z trestného činu lúpeže
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1, § 35 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 10 (desať) mesiacov.
2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, č. k. 6 T 87/2004 zo dňa 17. mája 2004, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. súd poškodených: 1/ V., IČO: XXXXXXXX, 2/ L. X., nar. XX. B. XXXX, bytom Z. č. XXX, 3/ Q. L. nar. XX. Y. XXXX, bytom O., C. č. XX, 4/ Y. K., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom O., T. O. č. 7, prechodne bytom O., W. č. XX, odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych. Na podklade odvolania obvineného a okresného prokurátora Krajský súd v Trnave rozsudkom z 28. marca 2013, sp. zn. 6 To 83/2010 rozhodol tak, že
1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005) napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
3 Tr. por. za skutky v bodoch 1/ až 3/ súd u obžalovaného T. L., nar. XX. Y. XXXX, s použitím § 37 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do
1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005 uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005 súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal prostredníctvom ustanovenej obhajkyne dovolanie obvinený T. L.. Obvinený v ňom uplatnil dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. por.
jeho názoru bolo v posudzovanej veci zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Naplnenie uvedených dovolacích dôvodov videl obvinený v nasledovných skutočnostiach. Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a
jeho názoru nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí súdov obidvoch stupňov a navyše prvostupňového rozsudku týkajúce sa výroku o uloženom treste, ktoré sú
jeho názoru absolútne nepreskúmateľné. Krajský súd pri rozhodovaní o jeho odvolaní na verejnom zasadnutí
c/ Tr. por. odmietol. Poškodené strany sa k dovolaniu obvineného nevyjadrili. Následne súd prvého stupňa predložil vec dovolaciemu súdu. Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 a § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného nie je dôvodné.
1 dovolanie možno podať ak c/ zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d/ hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. por. je potrebné uviesť nasledovné. Zásadným porušením práva na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa rozumie najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe alebo stav, keď obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, že ho mal mať keď orgány činné v trestnom konaní alebo súd, v tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním. Dovolací dôvod
d/ Tr. por. možno uplatniť len v prípade nerešpektovania ustanovení zákona o konaní hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného (bez splnenia zákonných podmienok). Preskúmaním obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti. V predmetnej veci ani k jednému z uvedených prípadov zásadného porušenia práva na obhajobu (obvinený v podanom dovolaní v tomto smere nič ani nenamietal a porušenie tohto práva vyvodzoval výlučne z nezistenia skutkového stavu v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí súdov obidvoch stupňov. Najvyšší súd už opakovane judikoval, že správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Pokiaľ ide o rešpektovanie § 168 ods. 1 Tr. por. (o odôvodnení rozsudku) súdmi obidvoch stupňov najvyšší súd uvádza, že tieto v ňom zákonu zodpovedajúcim a dostatočne zrozumiteľným spôsobom vysvetlili svoje úvahy o vine, právnom posúdení konania obvineného, ako aj úvahy o uloženom treste tak, aby z nich obvinený zistil na podklade ktorých skutočností k týmto záverom dospeli. Pokiaľ krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na zistenia vyplývajúce z odôvodnenia súdu prvého stupňa najvyšší súd poznamenáva, že rozhodnutia súdov obidvoch stupňov v tej istej veci tvoria jednotu, na čo napokon poukázal aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach. Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. najvyšší súd poukazuje na stranu 571 predloženého spisu, z ktorej vyplýva, že obvinený T. L. pri výsluchu pred sudcom Krajského súdu Trnava 13. marca 2013 výslovne prehlásil, že „pre prípad, že by som sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu na deň 23. marca 2013 o 10.00 hod. nedostavil, dávam súhlas, aby odvolacie konanie prebehlo v mojej neprítomnosti". Z uvedeného vyplýva, že zákonné podmienky na vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného splnené boli a za okolností, že sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu obvinený skutočne nedostavil, výsluchom tohto nezisťoval (ani nemohol zisťovať), či súhlasí s tým, aby ho na verejnom zasadnutí zastupoval obhajca na tento úkon splnomocnený ustanoveným obhajcom. Z obsahu predloženého spisu najvyšší súd navyše zistil, že tento svoje povinnosti obhajcu na vykonanom verejnom zasadnutí realizoval v súlade so zákonom.
por. na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie vereného zasadnutia sa použijú primerane ustanovenia o hlavnom pojednávaní. Z ustanovenia § 277 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že hlavné pojednávanie sa odročí v prípade ak sa objaví prekážka, pre ktorú nemožno hlavné pojednávanie vykonať alebo v ňom pokračovať. Takýto stav však na verejnom zasadnutí v posudzovanej veci nenastal a preto krajský súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď verejné zasadnutie vykonal aj v neprítomnosti obvineného. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.