Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/879/2015 Identifikačné číslo spisu: 4314203006 Dátum vydania rozhodnutia: 22.11.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Rudolf Čirč Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4314203006.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Lawyer Partners a. s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, proti žalovaným 1/ A. S., bývajúcej v Y., D. X, 2/ A. A., bývajúcej v J. G., I. XX, 3/ A. D., bývajúcemu v K., P. XX, 4/ B. S., bývajúcemu v P., Y. E. XX a 5/ A. I., bývajúcemu v Z. X., G. XX, o zaplatenie peňažných súm, vedených na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 10Ro/103/2014, 12Ro/162/2014, 11Ro/183/2014, 10Ro/86/2014 a 9Ro/102/2014, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Nitre z
- júla 2015 sp. zn. 7Co/410/2015, z
- augusta 2015 sp. zn. 5Co/634/2015, z
- mája 2015 sp. zn. 5Co/479/2015, z
- mája 2015 sp. zn. 5Co/329/2015 a z
- mája 2015 sp. zn. 5Co/413/2015, takto rozhodol: Veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6 Cdo 871/2015, 6 Cdo 873/2015, 6 Cdo 875/2015, 6 Cdo 877/2015 a 6 Cdo 879/2015 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 6 Cdo 871/
- Dovolania odmieta. Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Levice (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uzneseniami z
- septembra 2014 č. k. 10Ro/103/2014-11, z
- septembra 2014 č. k. 12Ro/162/2014-11, z
- septembra 2014 č. k. 11Ro/183/2014-11, z
- septembra 2014 č. k. 10Ro/86/2014-11 a z
- septembra 2014 č. k. 9Ro/102/2014-11 zastavil jednotlivé konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za žalobu (§ 10 ods. 1 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnení). O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
- Proti týmto uzneseniam podala žalobkyňa odvolania. Uviedla, že v týchto veciach podala žaloby už v roku 2006 v elektronickej podobe, prvoinštančný súd ale odmietol jej podania prijať, aj keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky žaloby, ktoré nastali ku dňu jej podania. V daných prípadoch tak ale súd prvej inštancie nepostupoval a konania zastavil, i keď pre to neboli splnené podmienky, nakoľko poplatok bol splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku
- Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) v záhlaví označenými uzneseniami napadnuté uznesenia potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.), poukazujúc na to, že žalobkyňa nepreukázala, že žaloby podané elektronickými prostriedkami Okresnému súdu Levice dňa
- februára 2014 možno stotožniť so žalobami podanými elektronickými prostriedkami a podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, ktoré neboli v marci 2006 prijaté Okresným súdom Levice.
- Proti uzneseniam odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolania. Žiadala zrušiť uznesenia odvolacieho aj prvoinštančného súdu a vrátenie vecí súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala odňatie jej možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). V danom prípade bolo podľa jej názoru potrebné vychádzať z toho, že žaloby boli podané už v roku 2006, preto v roku 2013 už nebola povinná za ne platiť súdny poplatok. Tomu ale nezodpovedal postup súdu prvej inštancie (ktorý napriek uvedenému vyššie konania zastavil) ani súdu odvolacieho (ktorý uznesenia o zastavení konania potvrdil).
- Podľa § 166 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“), prvej vety, v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.
- S prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe dovolateľky a skutkovú i právnu súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených pod sp. zn. 6 Cdo 871/2015, 6 Cdo 873/2015, 6 Cdo 875/2015, 6 Cdo 877/2015 a 6 Cdo 879/2015 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), aplikujúc ustanovenie vyššie citovaného § 166 C. s. p. v spojení s § 438 ods. 1 C. s. p. tak, že predmetné veci spojil do jedného spoločného konania vedeného ďalej pod sp. zn. 6 Cdo 871/
- Dňa
- júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. Najvyšší súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
- júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolania boli podané ešte pred
- júlom 2016, podmienky ich prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolaní, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
- Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. aj nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolania boli podané včas aj naň oprávnenou osobou, sa zaoberal prípustnosťou dovolaní a dospel k záveru, že ich treba pre neprípustnosť odmietnuť.
- V prejednávaných veciach ide o dovolania podané v obdobných veciach, aké už boli v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skorších dovolaní tej istej žalobkyne - viď napr. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 294/2013, 3 Cdo 331/2013, 3 Cdo 335/2013, 3 Cdo 336/2013, 3 Cdo 338/2013, 3 Cdo 340/2013, 3 Cdo 341/2013, 3 Cdo 350/2013, 3 Cdo 355/2013, 4 Cdo 79/2014, 5 Cdo 416/2013, 5 Cdo 434/2013, 6 Cdo 38/2014, 7 Cdo 60/2014 alebo 8 Cdo 98/
- Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
- So zreteľom na uvedené preto najvyšší súd dovolania žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol.
- O náhrade trov dovolacieho konania bolo potom rozhodnuté podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p. (per analogiam), keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila neprípustnými dovolaniami žalobkyňa, žalovaným však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli.
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.