Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Cdo/95/2016 Identifikačné číslo spisu: 8712200769 Dátum vydania rozhodnutia: 09.08.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Sučanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8712200769.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. N. E., bývajúceho v S., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20 C 14/2012, o dovolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- februára 2016 sp. zn. 3 Co 378/2015, takto rozhodol: Dovolania o d m i e t a. Žalobca a žalovaná majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Okresný súd Poprad rozsudkom zo
- marca 2015 č.k. 20 C 14/2012-380 v spojení s opravnými uzneseniami zo
- marca 2015 č.k. 20 C 14/2012-398 a z
- novembra 2015 č.k. 20 C 14/2012-469 žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1 000 €, vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Bol toho názoru, že boli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle § 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a z tohto titulu priznal žalobcovi náhradu škody v sume 1 000 €, ktorá predstavuje náhradu za 28 dní väzobného stíhania pri určení náhrady vo výške 35 € za deň vychádzajúc zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 2357/
- Vo zvyšku (žalobca sa domáhal celkovo náhrady škody vo výške 74 000 €) žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže výšku priznanej náhrady škody považoval za primeranú. Žalobca a žalovaná podali proti rozsudku odvolanie.
- Krajský súd v Prešove rozsudkom z
- februára 2016 sp. zn. 3 Co 378/2015 rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 O.s.p.). Zhodne s prvostupňovým súdom považoval náhradu škody za výkon väzby vo výške 1 000 € za primeranú v rámci jeho úvah o primeranosti relutárnej satisfakcie od 20 € do 60 € za 1 deň väzby a pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, taktiež sa stotožnil s jeho záverom, že nedošlo k naplneniu predpokladov pre priznanie takejto náhrady, keďže nebolo preukázané, že sa trestné stíhanie voči žalobcovi nerealizovalo v medziach zákona.
- Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolania obe procesné strany - žalobca
- marca 2016, žalovaná
- marca
- Žalobca v dovolaní namietal vady postupu konajúceho sudcu prvostupňového súdu, keď nerozhodol o návrhu žalovanej na zloženie preddavku na trovy po dobu cca 4 rokov, o svedočnom pre G. E. po dobu cca 2 rokov a o oprave chýb v zápisnici o pojednávaní z
- februára 2014, keď na pojednávaniach mal voči jeho osobe urážlivé komentáre. Ďalej namietal, že odvolací súd ho neoboznámil s termínom vyhlásenia rozsudku na emailovú adresu, napriek tomu, že ju mal k dispozícii, ako i nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaná v dovolaní namietala vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú odôvodnila nedostatkom riadneho odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch stupňov.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) zistil, že dovolania boli podané v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolania treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
- Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu, ktorým dovolateľ prejavuje vôľu, aby bol uskutočnený dovolací prieskum. 6.
- Dovolanie podané do
- júna 2016, v prípade ktorého podľa vtedy platnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania (napr. pre nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania uvedenej v § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.) ani pre odmietnutie dovolania (napr. z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 243c v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p.) vyvolalo procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 6.
- Tie dovolania podané do
- júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy bol daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok nemali (porovnaj tiež I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).
- Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 6.1., ktorý zostal zachovaný aj po
- júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od
- júla 2016 účinnej právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní, sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikatibilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).
- Podľa právneho stavu účinného do
- júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.
- Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý obsahuje viacero výrokov, žalobca napadol dovolaním ako celok, žalovaná len do potvrdzujúceho výroku, ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi 1 000 €. 9.
- Dovolanie žalobcu v časti smerujúcej proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa čo do vyhovenia žalobe do sumy 1 000 €, nepodával ten, kto bol subjektívne oprávnený podať dovolanie; v tejto časti nebolo rozhodnuté v neprospech žalobcu. Týmto výrokom rozsudku nebola žalobcovi spôsobená ujma na jeho pomeroch (viď R 40/1993 a R 50/1999). Najvyšší súd preto dovolanie proti tomuto výroku odmietol ako podané niekým, kto nie je na podanie dovolania oprávnený (§ 447 písm. b/ CSP).
- Dovolanie žalobcu v časti smerujúcej proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa zamietajúci žalobu nad sumu 1 000 € a dovolanie žalovanej proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vyhovujúci žalobe v sume 1 000 € podávajú strany, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). 10.
- V danom prípade je dovolaniami napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, dovolania ale nesmerujú proti rozsudku so znakmi rozsudku, proti ktorému bolo dovolanie prípustné podľa § 238 O.s.p. 10.
- Za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolaní nebolo možné považovať nesprávne právne posúdenie veci; k záveru, že nesprávne právne posúdenie nie je vadou podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. najvyšší súd dospel už dávnejšie vo viacerých rozhodnutiach - viď najmä R 54/2012, ako aj rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/
- 10.
- Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. nebola spôsobilá založiť žalovanou namietaná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd v súvislosti s týmto konštatovaním poukazuje na judikát R 111/1998 a zjednocujúce stanovisko R 2/2016; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. 10.
- Prípustnosť dovolania žalobcu nemohol založiť ani postup odvolacieho súdu, keď žalobcu neupovedomil o mieste a čase vyhlásenia rozsudku na jeho emailovú adresu, ktorú mal v spise k dispozícii. Dovolací súd zistil, že odvolací súd nepostupoval v rozpore s § 214 ods. 3 O.s.p., keď o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku neupovedomil elektronickými prostriedkami žalobcu, nakoľko tento podľa § 45 ods. 4 O.s.p. o také doručovanie písomností nepožiadal; v spise sa takáto žiadosť žalobcu nenachádza. Preto postup odvolacieho súdu o oznámení verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. bol správny a žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom. 10.
- Z formulácii zvolených žalobcom v dovolaní „neprípustné urážlivé komentáre konajúceho sudcu na pojednávaní po prvom zrušujúcom rozsudku na adresu navrhovateľa“ možno vyvodiť námietku, že v danej veci konal a rozhodoval zaujatý sudca (§ 237 ods. l písm. g/ O.s.p.). Existencia takejto vady, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania žalobcu však nebola dovolacím súdom zistená. Zo spisu nevyplýva žiadna okolnosť svedčiaca o tom, že by sudca Okresného súdu Poprad JUDr. Peter Koman konal voči osobe žalobcu zaujato, neobjektívne a nestranne a tým by bolo spochybnené jeho nezaujaté rozhodovanie. Za dôvody pre vylúčenie sudcu totiž nemožno považovať okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní alebo v jeho rozhodovaní. 10.
- Pokiaľ sa v dovolaní žalobcu namieta aj nesprávny postup sudcu prvostupňového súdu v konaní (nerozhodnutie o návrhu žalovanej na zloženie preddavku na trovy po dobu cca 4 rokov, nerozhodnutie o svedočnom pre G. E. po dobu cca 2 rokov, nerozhodnutie o oprave chýb v zápisnici o pojednávaní z
- februára 2014, neoboznámenie termínu vyhlásenia rozsudku na emailovú adresu, ide o tzv. iné vady v postupe súdu v konaní. Vady tejto povahy právna úprava účinná do
- júna 2016 považovala za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorý však prípustnosť dovolania nezakladal (pozri viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011). Dovolací súd poznamenáva, že ani prieťahy v súdnom konaní neboli judikatúrou najvyššieho súdu považované za dôvod, ktorý by bez ďalšieho zakladal procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a tým prípustnosť dovolania (viď napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005, III. ÚS 199/02, II. ÚS 26/95).
- Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolania žalobcu i žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
- Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.