1 Tr. zák. v spolupáchateľstve
zák., vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 7T/41/2015, na neverejnom zasadnutí dňa
c/ Tr. por. dovolanie obvineného Z.B. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo 7. júla 2015, č. k. 7T/41/2015-308 bol Z.B. (ďalej len ,,obvinený“) uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže
1 Tr. zák. v spolupáchateľstve
zák. na tom skutkovom základe, že spolu s Y. X. dňa
2 k § 234 ods. 1 a iné Tr. zák. účinného do
2 k § 234 ods. 1, 2 písm. b/ a iné Tr. zák. účinného do
1, § 234 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, pričom všetky uvedené tresty aj vykonal.
1 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák. súd odsúdil obvineného na trest odňatia slobody na doživotie.
3 písm. a/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu odňatia slobody na doživotie ho zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. O odvolaní obvineného, podanom proti rozsudku Okresného súdu Trebišov, Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. októbra 2015 rozhodol rozsudkom, č. k. 7 To 82/2015-338, a to tak, že
1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
3 Tr. por. obvinenému
1 Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov nepodmienečne.
4 Tr. zák. na výkon uloženého trestu odňatia slobody obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 3 (troch) rokov. Inak napadnutý rozsudok ostal nezmenený. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
názoru obvineného rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7 To 82/2015 došlo k porušeniu zákona, pretože po preskúmaní veci mal odvolací súd
por. sám vo veci rozhodnúť, a to rozhodnúť tak, že obvineného oslobodí spod obžaloby v zmysle § 285 písm. c/ Tr. por. Odvolací súd však svojím rozsudkom len zrušil výrok o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu a inak zostal napadnutý rozsudok nezmenený. Obvinený je názoru, že pozornosti Okresného súdu Trebišov a následne aj odvolaciemu súdu unikla skutočnosť, že vina obvineného v konaní vôbec nebola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, súd úplne nesprávne vyhodnotil skutok a taktiež nesprávne právne skutok posúdil. Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd
1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7 To 82/2015 zo dňa 21. októbra 2015 bol porušený zákon v ustanovení § 321 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v ust. § 19 Tr. zák. a rovnako v ust. § 2 ods. 1, 10, 12, 19, § 285 písm. c/ Tr. por., a to v neprospech obvineného,
2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Trebišov, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol dovolanie obvineného
c/ Tr. por., pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie je podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1 a 2 Tr. por.) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.). Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí
por. zistil, že dovolanie podané obvineným nie je dôvodné, a preto ho
c/ Tr. por. odmietol. Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por. Obvinený svoje dovolanie založil na naplnení dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ a i/ Tr. por. V zmysle § 385 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, takže najvyšší súd zameral svoj postup na zistenie, či napadnuté rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.) a či rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.). Dovolací súd zistil, že celé dovolanie obvineného je založené na námietkach smerujúcich k hodnoteniu dôkazov konajúcimi súdmi v zmysle pochybností o dokázaní spáchania činu obvineným. Obvinený teda vzhliada nezákonnosť vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie skutku nie v tom, že by jednotlivé dôkazy boli vykonané v rozpore s konkrétnymi ustanoveniami Trestného poriadku, ale že neboli hodnotené tak, ako si to predstavoval a želal on. Dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. neboli vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto prípade nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že súd vykonané dôkazy nevyhodnotil
predstáv dovolateľa. V rámci posudzovania existencie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. Samotné hodnotenie dôkazov je vylúčené z posudzovania dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., čo jednoznačne vyplýva z už vyššie uvedeného a z aktuálnej judikatúry najvyššieho súdu. Sumarizujúc uvedené najvyšší súd konštatuje, že obvineným namietané skutočnosti nenaplnili ním označené dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ a i/ Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.