1 Trestného zákona a prečin výtržníctva
1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Cibere, advokátom so sídlom: M. R. Štefánika 1161/184, Trebišov, na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného C. J. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 1T 7/2013, z 21. novembra 2013 bol obvinený uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže
1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 13. augusta 2012, v čase okolo 6.30 hod v P., na ul. W., na chodníku pred obytným blokom č. XXXX/XX, spoločne s už odsúdenými I. T. a E. J., napadli poškodeného T. J., nar. XX. C. XXXX tak, že ho všetci traja kopali do hrudníka, brucha a nôh, pričom už odsúdení E. J. a I. T. sa mu vyhrážali zabitím, čím tak spôsobili zranenie T. J. a to otras mozgu a otvorenú ranu vo vlasatej časti hlavy s dobou liečenia do 7 dní a následne obžalovaný C. J. prehľadal poškodenému vrecká a z ľavého zazipsovaného vrecka bundy mu odcudzil peňaženku s finančnou hotovosťou 20 eur, cestovné lístky v hodnote 67,99 eur a osobné doklady, čím mu spôsobil škodu vo výške 91,99 eur. Za to bol obvinený
1 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne. Súd
2 písm. b/ Trestného zákona obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Trestného poriadku obvinenému uložil povinnosť zaplatiť poškodenému T. J., nar. XX. C. XXXX, škodu vo výške 91,99 eura. Krajský súd v Košiciach na základe odvolania obvineného podaného proti rozsudku súdu prvého stupňa, uznesením, sp. zn. 4To 132/2013, z 05. februára 2014, odvolanie obvineného
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie, a to proti výroku o vine, výroku o treste a výroku o náhrade škody, pričom napadol aj konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Žiadal, aby dovolací súd po zistení dôvodov dovolania
Súčasne navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutia vo výroku o vine v celom rozsahu ako nezákonné a celú vec vrátil na nové konanie Okresnému súdu Trebišov. Obvinený podané dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi
1 písm. c/ Trestného poriadku, teda že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu,
1 písm. i/ Trestného poriadku teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku,
1 písm. k/ Trestného poriadku teda, že sa proti obvinenému viedlo trestné konanie, hoci bolo neprípustné a napokon dovolacím dôvodom
1 písm. l/ Trestného poriadku, majúc za to, že odvolací súd zamietol odvolanie obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody. Obvinený v podanom dovolaní namietal porušenie ústavného práva na spravodlivé súdne konanie a porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach
čl. 6 ods. 3 písm. d/. Namietal výpovede poškodeného T. J., I. E. a svedkyne C. G., ktorých výpovede boli brané do úvahy napriek tomu, že títo svedkovia mali konať z pomsty voči obvinenému. Ich výpovede považoval za rozporné, pričom poukázal na to, že výpovede sa v niečom ani len čiastočne nezhodujú. Menovaní svedkovia
obvineného neberú do úvahy, že krivá výpoveď je trestná. Poukázal na rozpory vo výpovedi poškodeného T. J., ktorý v prvotnej výpovedi, trestnom oznámení uviedol, že mu bola vrátená peňaženka ešte v ten istý deň, chýbali mu len peniaze 20 eur. Následne pred vyšetrovateľom však začal tvrdiť, že mu chýba peňaženka, 20 eur, občiansky preukaz, kartička poistenca, cestovné lístky, evidencia dochádzky do zamestnania a na tom už zotrval. Uvedené je v inom kontexte, ako s jeho už zmenenou výpoveďou na hlavnom pojednávaní 31. októbra 2013, ktorú odôvodnil tým, že vyšetrovateľ ho naviedol na zmenu pôvodného trestného oznámenia. Zmenu vo výpovedi poškodeného
obvineného nemožno ignorovať či vyhodnocovať na úkor obvineného. Obvinený ďalej namietal, že
výpovede poškodeného T. J. na hlavnom pojednávaní si mal poškodený pri bití kľaknúť tvárou na zem, rukami si chrániac tvár, pričom vtedy mu mal obvinený natrhnúť vrecko bundy a vybrať peňaženku. Uvedené považoval obvinený za nemožné, lebo útočníci by zasiahli priamo aj obvineného a samotná obeť by nemohla ani vidieť, kto ju olupuje, keďže tvár mala obrátenú k zemi. Obvinený sa dožadoval rekonštrukcie incidentu, aby sa preverilo či lúpežník môže v takej situácii s obeťou manipulovať. Požiadavke obvineného však nebolo vyhovené. Dovolateľ v dovolaní namietal aj zaujatosť svedkyne C. G., ktorá ho nenávidí, nakoľko ju ešte v roku 2009 intímne ponížil a tri dni pred skutkom jej vynadal, aby vrátila prsteň jeho družke. Poukázal na rozpory vo výpovediach tejto svedkyne, ktorá v prvom výsluchu pred vyšetrovateľom 13. augusta 2012 uviedla, že zo svojho bytu videla ako vybral poškodenému peňaženku z vrecka. Po zistení, že odtiaľ incident nemohla vidieť, výpoveď zmenila tak, že prešla do bytu poškodeného a odtiaľ incident videla. Družka poškodeného, I. E. uviedla, že videla ako obvinený drží peňaženku a uteká, nevidela však, ako ju mal vziať, aj keď to malo byť niekoľko sekúnd predtým. Svedkyňa uviedla, že obvinenému potrhala tričko, keď bránila svojho druha T. J.; tričko je však nepoškodené. Za významné obvinený považoval aj to, že druh svedkyne ako aj C. G. zhodne potvrdili, že prišla až po bitke. Nemohla teda vidieť nič, čo sa stalo predtým. Obe svedkyne zhodne uvádzajú, že peňaženka bola hnedej, resp. kakaovej farby. Poškodený však potvrdil, že peňaženka bola modrá. Obvinený mal za pozoruhodné, že sa líšia vo farbe, keď svedkyňa G. mala peňaženku vidieť večer predtým, čo si bola požičať peniaze od poškodeného a jeho družka E. ju videla denne. Obvinený v podanom dovolaní ďalej namietal, že v konaní navrhol aj ďalších svedkov, ktorí krádež peňaženky nepotvrdzujú, a to R. E., I. T. a I. J.. Konajúci súd však obvinenému neumožnil predvolať svedkov svedčiacich v jeho prospech, a to I. T., C. T., P. T.. Tieto svedkyne neboli vypočuté, ani neboli prečítané ich výpovede z prípravného konania. V prvostupňovom konaní okrem už vypočutých svedkov žiadal predvolať ešte ďalších štyroch svedkov, výsluchy ktorých by v silnejšej miere pomohli objasniť skutkový stav a s väčšou istotou preukázať, že sa lúpeže nedopustil. Namietal tak porušenie práva na obhajobu a porušenie práva
1 písm. a/ Trestného poriadku,
ktorého mal odvolací súd rozsudok zrušiť aj v druhom konaní pre podstatné chyby konania, pretože boli porušené ustanovenia, ktorými sa malo zabezpečiť objasnenie veci, čím bolo porušené právo obvineného na spravodlivé súdne konanie. Ďalej obvinený namietal zaujatosť poškodeného a svedkov, družky poškodeného a ich rodiny, ktorí sa majú hnevať na obvineného a chceli sa mu pomstiť, keďže
názoru obvineného sú rozhodnutia súdov založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného stavu. Skutok výtržníctva, pri ktorom nie je preukázané zmocnenie sa cudzej veci nie je kvalifikovateľný ako lúpež. Bitka s T. J. bola z dôvodu konfliktu, nie v úmysle zmocniť sa jeho vecí. Obvinený v podanom dovolaní ďalej namietal, že bolo proti nemu vedené trestné stíhanie a uložený trest i napriek tomu, že už bol za ten istý skutok skôr potrestaný uložením pokuty v priestupkovom konaní, a to za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, rozhodnutím Obvodného úradu Trebišov z 18. januára 2013. Tým bola porušená zásada, nebyť trestaný dvakrát za tú istú vec. Súd mal trestné stíhanie zastaviť, lebo už bolo z toho dôvodu neprípustné. Dovolával sa tak dovolacieho dôvodu
1 písm. k/ Trestného poriadku, ktorý dôvod namietal už v konaní pred súdom a preukázal rozhodnutím Obvodného úradu Trebišov. Odvolací súd tak mal aj pri druhom odvolaní a konaní o ňom zrušiť napadnutý rozsudok, resp. zastaviť trestné stíhanie, pokiaľ tak neurobil, bol naplnený dôvod dovolania
1 písm. l/ Trestného poriadku. Záverom dovolania
2 Trestného poriadku z dôležitého dôvodu navrhol, aby vec bola prikázaná na prerokovanie inému súdu v inom kraji. Pôvodne ho prvostupňový súd neuznal za vinného z lúpeže, ale Krajský súd v Košiciach nerešpektujúc zásadu „in dubio pro reo“ a neobjektívne hodnotiac dôkaznú situáciu mu privodil odsúdenie aj za lúpež, ktorej sa nedopustil. Obvinený bol toho názoru, že bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie, z ktorého dôvodu uvedený odvolací súd nemôže objektívne rozhodovať vo veci, ak by opätovne došlo k odvolaciemu konaniu. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov (ďalej len „prokurátor“). V súvislosti so svedeckými výpoveďami poškodeného T. J. a svedkov I. E. a C. G., ktoré obvinený spochybňoval uviedol, že tvrdenia obvineného uvedené v dovolaní považuje za účelové, v úmysle vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie. Vina odsúdeného bola
názoru prokurátora dostatočne preukázaná vykonaným dokazovaním v priebehu prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní, a to najmä výpoveďou poškodeného T. J., svedkyne C. G., S. T. a I. E.. Doplneným dokazovaním na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Trebišov bolo zistené, že poškodený T. J. si v mesiaci august 2012 u zamestnávateľa, spoločnosti D., s. r. o. neuplatnil nárok na náhradu cestovného, pričom aj súd mal za to, že tento dôkaz nepriamo svedčí v neprospech obvineného, nakoľko obvinenému mali byť spoločne s peňaženkou odcudzené cestovné lístky, ktoré by si inak u zamestnávateľa uplatnil na preplatenie. Na návrh obvineného boli na hlavnom pojednávaní vypočutí aj svedkovia, ktorých výpovede mohol súd brať do úvahy len okrajovo, nakoľko svedkovia rôzne popisovali priebeh skutku, mnohí sa nevedeli vyjadriť k podrobnostiam a jeho priebehu. Každý zo svedkov však ako prvé a jednoznačné uvádzal, že peňaženku nevideli a nevideli, že ju obvinený odcudzil poškodenému. Súd tak správne vyhodnotil tieto výsluchy ako účelové. Vzhľadom na uvedené mal prokurátor za to, že rozhodnutie napádané dovolaním je založené na správnom právnom posúdení zisteného skutku za použitia správneho hmotnoprávneho ustanovenia. Navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci dovolanie
c/ Trestného poriadku odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Poškodený sa k dovolaniu obvineného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§377 Tr. por.) pred rozhodnutím o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na súde ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).
1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
1 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.
1 písm. g/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
1 písm. k/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak sa proti obvinenému viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.
1 písm. l/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie
1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania. Pokiaľ ide o obsah podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje jeho podstatnú zhodnosť s tým, čo obvinený C. J. uvádzal v odvolaní, ktoré krajský súd
Z obsahu písomného odôvodnenia dovolania i záverečného petitu je zrejmé, že obvinený chápe dovolanie ako ďalší riadny opravný prostriedok, pretože dovolaním namieta predovšetkým zistený skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech. Je preto nevyhnutné v úvode uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Trestného poriadku. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov
1 Trestného poriadku. Nie je možné, s poukazom na obvineným uplatnené dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona. Na dovolaciu námietku obvineného,
ktorého súd nevykonal výsluch svedkov R. E., I. T., I. T. či I. J., E. G. či I. J., I. T., C. T., P. T., ktorí svedkovia by svedčili v prospech obvineného dovolací súd uvádza, že rozsah dokazovania je vecou prvostupňového či odvolacieho konania. Nesúhlas obvineného s rozsahom vykonaného dokazovania nie je úspešne spôsobilý naplniť ani jeden z obvineným uvádzaných dovolacích dôvodov. Dovolací dôvod
1 písm. g/ Trestného poriadku je naplnený v prípade, ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, teda spôsobom upraveným Trestným poriadkom. Dovolateľ v podanom dovolaní neuviedol žiadny konkrétny dokaz, ktorý by bol v konaní zadovážený, alebo vykonaný v rozpore so zákonom a nekonkretizoval ustanovenia Trestného zákona, ktoré mali byť
jeho názoru porušené. Aj uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený odôvodnil svojím nesúhlasom s rozsahom a spôsobom hodnotenia vykonaného dokazovania. Obvinený dovolací dôvod
1 písm. k/ Trestného poriadku videl v tom, že sa voči nemu viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné. Oba konajúce súdy porušili zásadu trestného konania „ne bis in idem“, pretože bol za totožný skutok potrestaný v priestupkovom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie Obvodného úradu Trebišov, č. ObÚ- TV-OVVS-2013/04143, z 18. januára 2013, ktorým bol obvinený spolu s už odsúdeným I. T., nar. XX. L. XXXX, uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V predmetnej súvislosti dovolací súd poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať neprípustnosť trestného stíhania
Trestného poriadku a fakultatívnu možnosť zastavenia trestného stíhania prokurátorom v prípravnom konaní
2 písm. b/ Trestného poriadku,
ktorého prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, ak o skutku obvineného bolo už rozhodnuté disciplinárne iným orgánom alebo orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo o inom správnom delikte. Pod dovolací dôvod
1 písm. k/ Trestného poriadku možno subsumovať len dôvod neprípustnosti trestného stíhania
1 písm. e/ Trestného poriadku,
ktorého trestné stíhanie musí byť zastavené, ak ide o osobu, proti ktorej skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené. Predmetné ustanovenie však upravuje povinnosť súdu zastaviť trestné stíhanie z dôvodu jeho neprípustnosti v prípade dvoch trestných stíhaní, pre totožný skutok, nie však neprípustnosť trestného stíhania z dôvodu potrestania obvineného v administratívnom konaní o priestupku či inom správnom delikte, ako je tomu v prípade fakultatívnej možnosti prokurátora zastaviť trestné stíhanie
2 písm. b/ Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené dovolací súd nemal daný dôvod dovolania
1 písm. k/ Trestného poriadku. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. l/ Trestného poriadku, dovolací súd uvádza, že predmetný dovolací dôvod predpokladá nesplnenie predpokladov na rozhodnutie odvolacieho súdu
1 Trestného poriadku, a teda predpokladov na zamietnutie odvolania, ktoré bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Obvinený videl naplnenie tohto dovolacieho dôvodu tým, že odvolací súd mal vzhľadom na rozhodnutie o uložení pokuty obvinenému v priestupkovom konaní napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a odvolacie konanie
1 písm. c/ Trestného poriadku zastaviť. Skutočnosti namietané obvineným v dovolaní však
názoru dovolacieho súdu nemožno subsumovať pod dovolací dôvod
1 písm. l/ Trestného poriadku, nakoľko predmetný dovolací dôvod predpokladá len nesprávny postup odvolacieho súdu z uvedených dôvodov
1 Trestného poriadku, ktoré skutočnosti však obvinený v podanom dovolaní nenamietal. Predmetný dovolací dôvod však predpokladá len nesprávne zamietnutie odvolania odvolacím súdom výlučne z dôvodov uvedených v § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré skutočnosti obvinený v dovolaní nenamietal. Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu dovolacích námietok obvineného C. J. nie sú splnené dôvody dovolania
Trestného poriadku a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
c/ Trestného poriadku jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol. O návrhu obvineného na prikázanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa
2 Trestného poriadku dovolací súd nerozhodoval, nakoľko dovolanie obvineného
c/ Trestného poriadku vzhľadom na nesplnenie dôvodov dovolania odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.