2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005) z časti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného M. F. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 8. februára 2007, č. k. 3 To 1/07-1038, takto r o z h o d o l :
d/ Tr. por. sa dovolanie obvineného M. F. o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 5. decembra 2006, č. k. 5 T 16/2006-994, bol obvinený M. F. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu krádeže formou spolupáchateľstva
2, § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. z časti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. a trestného činu porušovania domovej slobody vo forme spolupáchateľstva
2, § 238 ods. 1 Tr. zák. (skutky v bodoch 1/, 2/ a 3/ rozsudku) a trestného činu lúpeže vo forme spolupáchateľstva
2, § 234 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody vo forme spolupáchateľstva
2, § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (skutok v bode 4/ rozsudku) na tom skutkovom základe, že 1/ obžalovaní M. F., Š. K. a J. G. (vylúčení na samostatné konania) po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa
2, § 234 ods. 1 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov so zaradením na výkon trestu v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 25. augusta 2004 so skúšobnou dobou na 2 (dva) roky. Za to bol obvinenému M. F.
3 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov, na výkon ktorého bol
2 písm. c/ Tr. zák. zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 8. februára 2007, č. k. 3 To 1/07-1038, bolo odvolanie obvineného M. F. proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu
por. ako nedôvodné zamietnuté. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený M. F. dovolanie vlastným písomným podaním z
ktorého nepodanie dovolania prostredníctvom obhajcu je dôvodom na jeho odmietnutie sa nestotožňuje, pričom s poukazom na zákonné ustanovenia § 38 ods. 2 písm. a/, § 40 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyjadril názor, že ak si obhajcu v určenej lehote nezvolí, je povinnosťou predsedu senátu v dovolacom konaní mu obhajcu ustanoviť. Ďalšími písomnými podaniami, ktoré sú obsahom spisového materiálu, neskôr obvinený, s použitím už uvedenej argumentácie, opakovane žiadal, aby mu bol obhajca za účelom podania dovolania ustanovený. Súd prvého stupňa následne predložil dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Dovolací súd preskúmal spisový materiál a dospel k záveru, že dovolanie je nevyhnutné odmietnuť
d/ Tr. por., nakoľko nebola splnená podmienka dovolania
por. ani po postupe
1 Tr. por.
1 Tr. por. obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.
1 Tr. por. ak podanie nie je úplné alebo má iné odstrániteľné chyby, predseda senátu vyzve osobu oprávnenú podať dovolanie alebo obhajcu obvineného, aby tieto nedostatky odstránil. Predseda senátu zároveň určí primeranú lehotu na ich odstránenie. Ustanovenie § 311 ods. 3 platí primerane.
d/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania
alebo § 373 ani po postupe
1. 4 Tdo 32/2007 5 Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia je potrebné konštatovať, že obvinený si nesplnil základnú procesnú podmienku dovolania, ktorou je podanie dovolania prostredníctvom obhajcu, hoci na to bol súdom riadne vyzvaný a bola mu na to určená primeraná lehota. Argumentácia obvineného,
ktorej má právo na to, aby mu bol za účelom podania dovolania obhajca ustanovený je neopodstatnená. Ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. por. nie je možné v dovolacom konaní vo vzťahu k podaniu dovolania obvineným aplikovať, nakoľko ustanovenie § 373 ods. 1 Tr. por. je lex specialis k ustanoveniu § 40 ods. 1 Tr. por., čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 373 ods. 1 Tr. por.,
ktorého obvinený môže podať dovolanie len „prostredníctvom“ obhajcu. Uvedené ustanovenie (s dôrazom na slovo „prostredníctvom“) totiž predpokladá, že dovolanie obvineného bude už v čase podania na súd písomne vyhotovené obhajcom, z čoho vyplýva, že obvinený musí mať obhajcu (advokáta) na podanie dovolania ešte pred jeho podaním. Vzhľadom na to, že dovolacie konanie je konaním výlučne návrhovým (nikdy sa nezačína ex offo, ale vždy len na základe podaného dovolania), Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je pred podaním dovolania oprávnený robiť akékoľvek úkony súvisiace s dovolacím konaním (dovolacím súdom sa totiž stáva až podaním dovolania) a teda ani nemôže v čase pred podaním dovolania obvinenému obhajcu ustanoviť, čomu zodpovedá povinnosť obvineného si na podanie dovolania obhajcu zvoliť. Obvinený si preto na podanie dovolania musí obhajcu zvoliť a tento mu nemôže byť za účelom podania dovolania ustanovený. Nakoľko obvinený nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), a to ani po postupe
1 Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí, uznesením, bez preskúmania veci jeho dovolanie
d/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 7. júla 2008 JUDr. Emil B d ž o c h, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.