1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. S/2013/00781-2.1, O-148/2013 z
ustanovenia § 19 ods. 2 písm. b/ bod 2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 125/2006 Z.z.“) za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením inšpektora práce
2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. a v rámci uplatnenej absorpčnej zásady aj za porušenie povinností
ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. za správne delikty špecifikované v rozhodnutí. Krajský súd v Nitre v medziach žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia a konštatujúc bezdôvodnosť žaloby dospel k záveru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že žalovaný správny orgán vysvetlil podstatu podmienok za nesplnenie povinnosti žalobcu uloženej opatrením inšpektora práce
2 písm. b/ (nedostatky uvedené pod bodom č. 11, 15, 22, 24, 29 protokolu I.) a za porušenie povinnosti, ktorá vyplýva z § 6 ods. 1 písm. a/, n/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“), ktoré nedostatky boli zistené u žalobcu pri následnej kontrole v auguste 2012 (nepredloženie správy z periodickej prehliadky pre zariadenia v objektoch s nebezpečenstvom výbuchu pre regulačnú stanicu plynu Mesta Zlaté Moravce, nepredloženie rozdelenia spotrebičov
používania, vrátane vykonaných revízií, ktoré by požadovanú bezpečnosť deklarovali v zmysle príslušných STN, nepredloženie vykonania zápisov do prevádzkového denníka na skúšky poistných ventilov a tlakomerov na tlakových zariadeniach v zmysle príslušných STN, nepredložením sprievodnej technickej dokumentácie skutočného vyhotovenia od regulačnej stanice plynu pre plynovú kotolňu materskej školy na ulici Štúrovej a ulici Slnečnej Zlaté Moravce). Ďalej porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 6 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o BOZP (schodisko do elektrickej rozvodne materskej školy na ulici Slnečnej nebolo na jednej strane opatrené záchytným držadlom, dvere z plynovej kotolne Mesta Zlaté Moravce a rozvodne v materskej škole na ulici Slnečnej sa neotvárali smerom von, t.j. v zmysle nariadenia vlády č. 391/2006 bod 4.4, vetranie plynovej kotolni Mesta Zlaté Moravce nebolo zabezpečené v zmysle čl. 29 STN 070703:1985, nepredloženie vykonania odbornej prehliadky a skúšky od elektrickej inštalácie pre regulačnú stanicu plynu v materskej škole na Slnečnej ulici, Štúrovej ulici a Centre voľného času Zlaté Moravce - osvetlenie miestnosti stolného tenisu). K námietke žalobcu, že neporušil právne predpisy, ani slovenské technické normy, ako to uvádza žalovaný a poukázal na § 7 ods. 3 zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z obsahu ktorého vyplýva, že dodržiavanie slovenskej technickej normy je dobrovoľné a nemal možnosť sa oboznámiť a zadovážiť si uvedené technické normy, krajský súd uviedol, že citovaný zákon technické požiadavky vymenováva príkladmo a medzi inými je uvedená i bezpečnosť, označovanie výrobku alebo vybavenie štítkom (§ 2 ods. 1 písm. i/ bod tretí, deviaty). Z ustanovenia § 5 zákona vyplýva, čo sa považuje za technickú normu, že je verejne prístupná a ako sa schvaľuje. Neobstojí potom
krajského súdu tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť sa s ňou oboznámiť, nakoľko zákon upravuje jej prístup a naviac technické normy sú dostupné v špecializovaných predajniach. Dodal tiež, že kontrola inšpekcie práce bola zameraná u žalobcu na plnenie povinností vyplývajúcich z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a
Zákonníka práce sa za právne predpisy na zaistenie BOZP považujú aj technické normy. V tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na tú skutočnosť, že inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním, okrem iného, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia a jej výkon nepredstavuje samotné konanie, ale je čiastkovým procesným postupom, v rámci ktorého je inšpektor práce pri výkone inšpekcie práce oprávnený navrhnúť opatrenia v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ a prijať opatrenia na odstránenie zistených predpisov a ich príčin (§ 12 ods. 2 písm. b/ až i/). Uviedol, že takto postupoval aj prvostupňový správny orgán a v auguste 2012 vykonal kontrolu na zistené nedostatky, ktoré mali byť v lehote stanovenej v protokole odstránené. Protokol o výsledku inšpekcie práce bol riadne prerokovaný so zamestnávateľom, v danom prípade primátorom Mesta Zlaté Moravce (§ 13 ods. 1, 2 zákona č. 125/2006 Z.z.) a z jeho obsahu vyplýva, že kontrolovaný subjekt nemal pripomienky a zaviazal sa odstrániť nedostatky v lehote určenej v protokole. Pri následnej kontrole v auguste 2012 inšpektori práce zistili nesplnenie bodov č. 11, 15, 22, 24, 29 z protokolu I. z 19. marca 2012, čo riadne odôvodnili vo svojom rozhodnutí v zmysle intencií zrušujúceho rozhodnutia v tejto veci, jednotlivé skutky presne opísali a subsumovali ich pod príslušné ustanovenia zákona v nadväznosti na príslušnú STN. Pri tejto ďalšej kontrole boli zistené nové nedostatky u žalobcu v súvislosti s porušením právnych predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod tretí zákona inšpekcii práce, a to predovšetkým právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. Tento bod citovaného ustanovenia zákona má odkaz na poznámku č. 3, t. j. § 39 Zákonníka práce, v zmysle ktorého sa za právne a ostatné predpisy na zabezpečenie BOZP považujú aj technické normy. Krajský súd bol toho názoru, že správny orgán sa riadil týmito ustanoveniami a príslušnú STN uviedol, či už ako kmeňovú úpravu pri zistených nedostatkoch, napríklad bod č. 15 protokolu I. - nedodržanie čl. 167 písm. a/ STN 070703:1985, mať k dispozícii detektor na kysličník uhoľnatý CO alebo i s poukazom na osobitnú úpravu STN u jednotlivých zistených nedostatkov, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 13 ods. 3 zákona o BOZP, nedodržaním bezpečnostnej úrovne
čl. 3 a 4 STN 331600:1996 a čl. 4, 5 STN 331610:2002 - elektrické spotrebiče, porušenia právnych predpisov v zmysle § 2 písm. l v treťom bode zákona o inšpekcii práce, bod č. 2 rozhodnutia žalovaného. Zo spisového materiálu a samotného protokolu
krajského súdu vyplýva a nie je sporné, aké nedostatky boli zistené, na ktorých konkrétnych miestach (pracoviskách) žalobcu, pričom
názoru krajského súdu, oba správne orgány jednotlivé zistenia i správne právne kvalifikovali v súvislosti s porušením právnych predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod tretí zákona o inšpekcii práce. Žalobca zároveň namietal, že neporušil povinnosti vyplývajúce z § 6 ods. 1 písm. a/, n/ zákona o BOZP, v spojení s bod 1. nepredložením správy o periodickej prehliadky pre zariadenia v objektoch s nebezpečenstvom výbuchu, a to regulačnej stanice plynu Mesta Zlaté Moravce, a to nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 4.3 a 4.4 STN EN 60079-17:2008, nakoľko
jeho tvrdení nie je jasné, na základe akého právneho predpisu správny orgán rozhodol a z akého konkrétneho ustanovenia právneho predpisu vyvodil porušenie uloženej povinnosti. Namietal tiež, že správny orgán neuviedol presný termín, kedy mala byť periodická prehliadka vykonaná, ale interval medzi periodickými prehliadkami. K týmto námietkam krajský súd považoval za potrebné uviesť, že správny orgán sa vyporiadal s nimi vo svojom rozhodnutí a chronologicky uviedol zákon, ktorý upravuje previerky, vrátane vedenia dokumentácie a STN normu, ktorá bližšie upravuje podmienky k týmto námietkam a spojitosť zákon a STN normy s poukazom na podané vysvetlenia jednak zamestnancov žalobcu a oslovených odborníkov k zisteným nedostatkom, z výpovedi ktorých vyplýva, kedy boli oslovení samotným žalobcom a zo spisového materiálu vyplýva, že to bolo v lehotách, ako uvádza žalovaný vo svojich rozhodnutiach. Teda v čase kontroly žalobca nevedel predložiť požadované doklady k zisteným nedostatkom, ani podať vysvetlenie k zisteným nedostatkom v čase kontroly, prečo nepostupoval v zmysle zákona. Krajský súd dospel k záveru, žalovaný správny orgán správne aplikoval príslušný právny predpis na zistené nedostatky, jeho obsah i v rozhodnutí vyložil, v nadväznosti na príslušnú STN, ktorá bližšie upravuje bezpečnostnú úroveň pri zistenom nedostatku, v nadväznosti na konkrétne porušenie zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vyhláška č. 508/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami, tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými, vrátane nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko. Pokiaľ ide o uloženú sankciu za zistené nedostatky, správny orgán postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou a pri ukladaní sankcie za zbiehajúce sa správne delikty (§ 19 ods. 1 písm. b/, § 19 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z.) použil zásadu absorcie sadzieb a analogicky („analogies legis“) uložil pokutu iba za ten správny delikt, ktorý možno považovať za najzávažnejší, pričom kritérium závažnosti odôvodnil od charakteru individuálneho objektu záujmu, proti ktorému delikt smeruje a ktorému je ochrana právnymi predpismi určená, a to sadzbu
2 písm. b/ bod 2 zákona o inšpekcii práce za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením
2 písm. b/ až i/ od 300,- € do 100 000,- € a určil tak pokutu vo výške 5 000,- €. Výška pokuty uložená
125/2006 Z.z.
názoru krajského súdu je primeraná zisteným nedostatkom a odráža mieru porušenia povinnosti žalobcu a následkov, ktoré by zo zistených porušení mohli vzniknúť. Takto uložená pokuta spĺňa aj požiadavku preventívneho pôsobenia na žalobcu ako zamestnávateľa na dodržiavanie jeho povinností pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pokiaľ ide o námietku žalobcu uvedenú v žalobe v súvislosti so zamestnankyňou žalovaného (JUDr. Y.), krajský súd ju považuje za nedôvodnú, keďže dôvody uvádzané žalobcom nemajú oporu v zákone, pretože žalobca nepreukázal pomer zamestnanca k veci, nakoľko zo spisového materiálu vyplýva, že táto zamestnankyňa si plnila svoje pracovné povinnosti vo vymedzenom úseku reťazca správneho konania a nemala žiadny vplyv na rozhodovaciu činnosť prvostupňového správneho orgánu žalovaného O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania. V dôvodoch svojho odvolania namietal, že krajský súd nad rámec zákonných možností správneho súdnictva posúdil v merite žalobcom namietanú absenciu rozhodnutia vo veci námietky zaujatosti opierajúc svoje tvrdenie o ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z., ustanovenie § 10 v spojení s ustanovením § 12 a § 47 ods. 1 správneho poriadku.
žalobcu z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo súdnej praxe (napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Sžo/252/2010) jednoznačne vyplýva, že o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z prejednávania a rozhodovania sa rozhoduje rozhodnutím, pričom pod rozhodnutím o vylúčení nemožno rozumieť rozhodnutie vo veci samej, nakoľko absentuje výrok o vylúčení/nevylúčení zamestnanca z rozhodovania a je aj rozdielne poučenie o opravnom prostriedku (§ 12 ods. 2 správneho poriadku). Ďalej namietal, že krajský súd sa vo viacerých častiach napadnutého rozsudku odvoláva na platné a
jeho názoru aj záväzné slovenské technické normy napriek tomu, že tieto nie sú dostupné v spise a ani neboli v napadnutom rozhodnutí žalovaného citované. Ponechal na zváženie odvolaciemu súdu, či verejná dostupnosť v súčasnej spoločnosti znamená dostupnosť za poplatok; v uvedenom prípade je cena za normu 16,90 € aj to len v elektronickej forme bez možnosti tlače. Zdôraznil, že ide pritom o predpisy, na ktorých stojí rozhodnutie správneho orgánu a ktoré ovplyvňuje práva a povinnosti žalobcu. Mal za to, že ani súd a rovnako ani žalovaný doteraz nepreukázali, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, nakoľko nikde nie je preukázané, že súd v čase rozhodovania bol oboznámený s príslušnými STN, a preto mohol vyhodnotiť správnosť rozhodnutia.
názoru žalobcu neobstojí v tomto smere ani zásada iura novit curia, nakoľko sa dá absenciou zaplatenia poplatku preukázať, že súd sa s týmito normami nikdy neoboznámil, pritom v tomto prípade nejde o všeobecne záväzný predpis vzhľadom na § 7 ods. 1 zákona č. 264/1999 Z.z., pri ktorom netreba vykonávať dokazovanie. Z uvedeného dôvodu žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu. Poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že opatrenia uložené protokolom o vykonanej kontrole z 19.03.2012 neboli riadne napravené, čo bol dôvod na uloženie pokuty vo výške 5 000,- €. Zároveň dodal, že v správnom spise nie je jediný dôkaz o tom, že nedostatky zistené pri novej kontrole, sú totožné nedostatky, ako boli zistené pri predošlej kontrole. Pripomenul, že je úlohou správneho orgánu jednoznačne zistiť a najmä odlíšiť jednotlivé nedostatky od iných prípadných zistení. Uvedené však
jeho názoru žalovaný neučinil a vôbec nikde v správnom spise nie je zadefinované o aké budovy ide, kde v týchto budovách boli predmetné opakované nedostatky zistené a akým spôsobom boli zaznamenané (opisom, fotografiou a pod.). S odvolaním sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (R 2/2014 sp.zn. 8Sžo 28/2007; zbierka stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 1/2014),
ktorého vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním, je
žalobcu zrejmé, že pri výroku prvostupňového rozhodnutia nemožno určiť presné miesto, kde by mali byť zistené opakované nedostatky - absentuje adresa, popis miestnosti a pod.; najmä keď v Meste Zlaté Moravce napr. sú dve budovy „MsÚ“ (súčasná a pôvodná). Rovnako
žalobcu nemožno vymedziť ani časové obdobie, kedy mali byť skutky spáchané. Keďže výrok rozhodnutia neobsahuje zákonom požadované náležitosti, považoval uvedené rozhodnutie za nepreskúmateľné. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu z 26. mája 2014 navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, stotožniac sa v plnom rozsahu s jeho odôvodnením. K žalobcom namietanému pochybeniu správneho orgánu, ktorého sa mal dopustiť tým, že nevydal rozhodnutie o vylúčení zamestnanca (JUDr. Y.) z prejednávania a rozhodovania veci, uviedol, že prvostupňový orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia touto námietkou žalobcu zaoberal, vyhodnotil ju však ako nedôvodnú, nakoľko žalobca nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil svoju žiadosť o vylúčenie JUDr. Y.; nekonštatoval pomer menovanej k veci alebo účastníkom konania, pripadne ich zástupcom. Poukázal iba na veci, ktorých vybavením je ako zamestnanec inšpektorátu práce poverená. Z uvedeného prvostupňový orgán dospel k záveru, že nie je dôvod prihliadnuť k tejto námietke ako k námietke zaujatosti a rozhodovať o nej v zmysle § 9 správneho poriadku. Žalovaný konštatoval, že s touto úvahou prvostupňového správneho orgánu sa stotožnil a vysporiadanie sa s predmetnou námietkou formou jej zakotvenia v odôvodnení meritórneho rozhodnutia považoval za postačujúce. S poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z. keďže inšpektori práce počas inšpekcie nezistili, že by žalobca plnil povinnosti na úseku BOZP iným primeraným spôsobom a konanie v rozpore s predmetnými STN bolo preukázané, mal žalovaný za to, že zo strany žalobcu skutočne došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich mu z predpisov na zaistenie BOZP, ktoré odôvodňujú uloženie pokuty v zmysle § 19 zákona o inšpekcii práce. K tvrdeniu žalobcu, že nemal prístup k STN, ktorých porušenie sa mu vytýka, dodal, že je výlučne vecou žalobcu ako zamestnávateľa, akým spôsobom zabezpečí splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
žalovaného však nemožno náklady na obstaranie týchto noriem porovnávať so závažnosťou následkov, ktoré by mohli byť späté s nedodržaním povinností zamestnávateľa na úseku BOZP. Opierajúc sa o aplikačnú prax súdov (rozsudok NS SR, sp.zn. 5Sž 66/98 a sp.zn. 8Sžo 28/2007) žalovaný uviedol, že z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že táto obsahuje požadované skutočnosti, ktoré sú formulované tak, aby bola naplnená požiadavka jej presnosti, stručnosti a určitosti. K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán neuviedol vo výroku rozhodnutia presnú adresu a popis miestnosti uviedol, že uvedené nemôže mať vplyv na zákonnosť tohto aktu, keďže s ohľadom na charakter protiprávneho konania - neodstránenie nedostatku už raz zisteného v budove MsÚ možno usúdiť, že správny delikt je aj bez zakotvenia žalobcom predostretých skutočností popísaný natoľko presne, aby bol do budúcna vylúčený jeho opätovný postih. Poznamenal, že vzhľadom na fakt, že žalobca sa nikdy predtým nezmienil o existencii inej budovy MsÚ, teda mu bolo ako účastníkovi konania jasné, aké konkrétne porušenie sa mu vytýka, ako aj so zreteľom na skutočnosť, že inšpektori práce nemali dôvod kontrolovať dodržiavanie podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v budove označenej ako pôvodná, v ktorej sa nenachádzali žiadni zamestnanci ani iné osoby. Ide teda o námietku umelo vykonštruovanú. K tvrdeniu žalobcu, že výrok neobsahuje čas spáchania skutku uviedol, že je možné tento vyvodiť či už z charakteru protiprávneho konania (nesplnenie povinnosti uloženej opatrením inšpektora práce, nepredloženie správ z periodickej prehliadky) alebo z rozhodujúceho času výkonu inšpekcie práce, a to bez toho, aby mohlo dôjsť k jeho zámene s iným správnym deliktom. Nakoľko odvolacie konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, v súlade s ustanovením § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku postupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky
doterajších predpisov (Občiansky súdny poriadok) a ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy
1 OSP. Súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR a zákonnosť postupu správnych orgánov. Najvyšší súd Slovenskej republiky v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom protokolu o výsledku inšpekcie práce č. INA-014-20-2.2/P-A 22, A 23, A 24, A 25-12 z
2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole č. INA-014-20-2.2/P-A 22, A 23, A 24, A 25-12 z
požiadaviek inšpektorátu práce z marca 2012, pričom však zostali v podhľade voľné miesta, ktoré boli nahradené novými doskami po tejto kontrole ukončenej dňa
STN
uvedených údajov v protokole od inšpektorov práce, v čase ukončenia kontroly dňa
2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole z výkonu inšpekcie práce č.j. INA-014-20-2.2/P-A 22, A 23, A 24, A 25-12 z
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.
1 písm. a/, d/, n/ citovaného zákona, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný
1 citovaného zákona, zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať a) stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení.
1, 2, 3 citovaného zákona, technická dokumentácia pracovných prostriedkov a pracovných postupov, ktoré sa používajú pri práci, musí obsahovať požiadavky
osobitných predpisov a požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri ich výrobe, preprave, montáži, inštalácii, prevádzke, používaní, údržbe, oprave, rekonštrukcii a likvidácii. Technická dokumentácia stavieb musí obsahovať požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na prípravu, výstavbu, prestavbu a ich budúcu prevádzku. Súčasťou technickej dokumentácie je aj návod na bezpečné používanie a údržbu a podmienky vykonávania kontrol a prehliadok. Zamestnávateľ je povinný počas užívania stavieb a ich súčastí, pracovných priestorov, prevádzky pracovných prostriedkov a používania pracovných postupov zabezpečiť vedenie predpísanej technickej dokumentácie tak, aby zodpovedala skutočnému stavu. Zamestnávateľ môže užívať stavby, ich súčasti a pracovné priestory, prevádzkovať pracovné prostriedky a používať pracovné postupy, len ak zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sú dodržané podmienky, ktoré vymedzil ich projektant, konštruktér, tvorca alebo výrobca a po vykonaní údržby, prehliadok, kontrol, skúšok, úradných skúšok alebo odborných prehliadok a odborných skúšok ustanovených osobitnými predpismi alebo technickou dokumentáciou výrobcu.
1 citovaného zákona, ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom.
508/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, sprievodnú technickú dokumentáciu poskytovanú na používanie vyhradeného technického zariadenia zabezpečí dodávateľ vyhradeného technického zariadenia v súlade s bezpečnostnotechnickými požiadavkami. Obsah sprievodnej technickej dokumentácie vyhradeného technického zariadenia je uvedený v prílohe č. 3.
391/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovisko
1 spĺňalo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci uvedené v prílohách č. 1 a
1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 39 Zákonníka práce) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.
1 vyhlášky č. 508/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, druhy technických zariadení sa rozdeľujú
miery ohrozenia do skupiny A, skupiny B alebo skupiny C. V skupine A sú technické zariadenia s vysokou mierou ohrozenia, v skupine B sú technické zariadenia s vyššou mierou ohrozenia a v skupine C sú technické zariadenia s nižšou mierou ohrozenia. Rozdelenie technických zariadení je uvedené v prílohe č. 1.
citovanej vyhlášky, sprievodnú technickú dokumentáciu poskytovanú na používanie vyhradeného technického zariadenia zabezpečí dodávateľ vyhradeného technického zariadenia v súlade s bezpečnostnotechnickými požiadavkami. Obsah sprievodnej technickej dokumentácie vyhradeného technického zariadenia je uvedený v prílohe č. 3.
1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000,- €, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur,
2 písm. b/ bod 2 citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu b) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestná-vateľom, za 2. nesplnenie povinnosti uloženej opatrením
2 písm. b/ až i/ od 300,- € do 100 000,- € (ods. 2).
6 citovaného zákona, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty
odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
odseku 2 písm. b),
1 Zákonníka práce, právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.
1 písm. b/, c/, d/, ods. 2, 3 zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, technická norma obsahuje pravidlá, usmernenia, charakteristiky alebo výsledky činností, ktoré sú zamerané na dosiahnutie ich najvhodnejšieho usporiadania v danej oblasti a pri všeobecnom a opakovanom použití. Technická norma je
a jej vydanie sa oznamuje vo Vestníku Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky (ďalej len "vestník"). Slovenská technická norma sa označuje značkou STN. Názov slovenská technická norma a značka STN sa nesmú použiť na označenie iných dokumentov.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
1, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V nadväznosti na medze podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu, z ktorého vyplýva, že prvostupňový súd sa dostatočne zaoberal aj námietkami žalobcu smerovanými proti postupu žalovaného a porušeniu žalobcových práv vyššie uvedeným spôsobom. Najvyšší súd zároveň v súvislosti s konštatovaním správnosti postupu žalovaného bez opakovania rozsiahlych skutkových zistení uvádzaných v napádaných správnych rozhodnutiach a z obsahu spisu dopĺňa ďalšie dôvody: Najvyšší súd považoval odvolaciu námietku žalobcu, ktorou poukazoval na to, že krajský súd nad rámec zákonných možností správneho súdnictva posúdil v merite žalobcom namietanú absenciu samostatného rozhodnutia vo veci námietky zaujatosti za nedôvodnú, nakoľko krajský súd postupoval správne, keď vyhodnotil v zmysle žalobných námietok žalobcu súlad postupu správneho orgánu v konaní so zákonom, keďže mal za to, že žalobca vo svojej námietke zaujatosti neoznámil správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu v zmysle § 9 správneho poriadku. Najvyšší súd zo správneho spisu zistil, že žalobca listom z
organizačného poriadku len poradným orgánom štatutárneho orgánu a má len odporúčací charakter. K námietke na Ing. U. F. správny orgán uviedol, že zamestnanec je poverený zastupovaním hlavného inšpektora práce a teda je oprávnený podpisovať písomnosti. Skutočnosť, že je členom komisie, ktorá návrh na postih prejednávala, nie je dôvodom jeho predpojatosti, nakoľko v konečnom dôsledku o výške pokuty rozhoduje hlavný inšpektor práce. K PaedDr. Q. uviedol, že skončil v roku 2012 štátnozamestnanecký pomer k inšpektorátu práce. Stotožniac sa so záverom krajského súdu, najvyšší súd uviedol, že dôvody uvádzané žalobcom nemajú oporu v litere zákona, pretože žalobca neuviedol skutočnosti, ktoré by preukazovali pomer zamestnanca k veci, len konštatoval, že menovaní zamestnanci vykonávali úkony v správnom konaní, čo vyplýva aj za spisového materiálu s tým, že títo zamestnanci si plnili svoje pracovné povinnosti na vymedzenom úseku správneho konania v súlade so svojím pracovným zaradením a organizačným poriadkom správneho orgánu. Na základe zistení vychádzajúcich z obsahu administratívneho spisu mal najvyšší súd za to, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce vydanie samostatného rozhodnutia o vylúčení resp. nevylúčení menovaných zamestnancov v danom správnom konaní, preto nebol dôvod na postup
ustanovenia § 12 správneho poriadku formou rozhodnutia. Žalobca v uvedenom liste neuviedol dôvody napĺňajúce dikciu ustanovenia § 9 správneho poriadku, t.j. skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu z prejednávania a rozhodovania veci, ak z dôvodu jeho pomeru k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Správny orgán nebol preto povinný prihliadať na toto podanie, ako na námietku zaujatosti a postupoval v súlade so zákonom, ak sa vysporiadal s podaním namietajúcim predpojatosť zamestnancov správneho orgánu bez náležitého odôvodnenia a uvedenia skutočností
Na námietku žalobcu, ktorou namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia krajského súdu z dôvodu, že záväzné slovenské technické normy, na ktorých je
jeho názoru založené rozhodnutie správneho orgánu, nie sú dostupné v spise a ani neboli v napadnutom rozhodnutí uvedené, nebolo možné prihliadnuť, nakoľko toto tvrdenie nie je správne a nevyplýva zo zisteného skutkového stavu. Z administratívneho spisu vyplýva, že inšpektorát práce v dňoch od
2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. nariadil odstrániť zistené nedostatky v časti I. b (v bodoch 1 až 31) a v časti III. b (v bodoch 31 a 33) do dvoch mesiacov od prevzatia protokolu. Pri zistených nedostatkoch
časti I. b a v časti III. b protokolu bola žalobcovi uložená povinnosť informovať prvostupňový správny orgán v lehote 5 dní od uplynutia lehoty na odstránenie zistených nedostatkov. Protokol o výsledku inšpekcie práce bol riadne prerokovaný so zamestnávateľom
č. 11, 15, 22, 24 a 29 protokolu z
2 správneho poriadku o potvrdení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu na základe náležitého odôvodnenia a vysporiadania sa s námietkami žalobcu vznesenými v odvolaní, vo svojom rozhodnutí chronologicky uviedol zákon, ktorý upravuje jednotlivé porušenia žalobcu vrátane odkazu na príslušnú STN, ktorá bola v prvostupňovom rozhodnutí citovaná. V zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva je jednoznačne zastávaný právny názor, že prvostupňové a druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok, preto vyššie popísaný postup žalovaného, najvyšší súd považoval za súladný so zákonom. K námietke žalobcu týkajúcej sa dostupnosti STN za poplatok, najvyšší súd upriamil pozornosť žalobcu na povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci citujúc ustanovenie § 39 Zákonníka práce,
ktorého sa za právne predpisy na zaistenie BOZP považujú aj technické normy. Ustanovenia § 6 a nasl. zákona č. 124/2006 Z.z. upravujú povinnosti zamestnávateľa v oblasti zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom prihliadnuc na ustanovenie § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z.,
ktorého „ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom.“, je možné výkladom dospieť, že síce zákon umožňuje povinnej osobe v zmysle tohto ustanovenia voľbu v spôsobe plnenia stanovených povinností. Vykonaným dokazovaním v danom prípade však bolo jednoznačne preukázané, že žalobca nesplnil uvedené povinnosti ani postupom upraveným v STN a ani iným preukázateľným spôsobom, pričom neuvádzal ani žiadne relevantné skutočnosti na podporu svojich tvrdení a preukázania opaku. Vykonaným dokazovaním bolo správnym orgánom nesporne preukázané zistené porušenie povinností v zmysle citovaných právnych predpisov a uvedené nedostatky neboli žalobcom odstránené ani do ukončenia druhej následnej kontroly v dňoch 1.augusta do 9. augusta 2012, čím boli splnené zákonné predpoklady pre uloženie sankcie, t.j. správny orgán rozhodujúci vo veci berúc na zreteľ nesplnenie povinnosti uloženej opatrením inšpektora práce, preto postupoval v súlade s ustanovením § 19 ods. 2 písm. b/ bod 2 zákona č. 125/2006 Z.z. pri uložení pokuty v zákonnej výške za nesplnenie povinnosti
2 písm. b/ citovaného zákona a pri uplatnení absorpčnej zásady aj za porušenie právnych predpisov
ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/ treťom bode zákona č. 125/2006 Z.z., ktorých porušenie bol oprávnený sankcionovať
ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. Námietku žalobcu vo vzťahu k dostupnosti slovenskej technickej normy za poplatok a tým ospravedlnenie porušenia povinností z jeho strany nemožno na základe vyššie uvedeného považovať za dôvodnú. Ďalšou námietkou žalobcu bol nedostatok určitosti výroku prvostupňového rozhodnutia, keď
jeho názoru absentuje vo výroku pri uvedených nesplnených opatreniach pri bode č. 22 a č. 24 protokolu č. INA-014-20-2.2/P-A 22, A 23, A 24, A 25-12 z
výpovede odborne spôsobilých osôb a s prihliadnutím na závery inšpektorov práce uvedené v protokole č. INA-014-20-2.2/P-A 22, A 23, A 24, A 25-12 z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.