1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a iné na neverejnom zasadnutí konanom
f/ Trestného poriadku dovolanie obvinenej Ing. I. L. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/104/2009, z 8. apríla 2014 (č. l. 1080 - 1097) bola obvinená Ing. I. L., postupom
a/ Tr. poriadku, oslobodená spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Trnave, sp. zn. 2Pv/349/08, z 30. novembra 2009,
ktorej sa mala dopustiť prečinu krádeže
1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci
1 Trestného zákona tak, ako je uvedené vo výrokovej časti obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obvinená stíhaná. Krajský súd v Trnave uznesením, sp. zn. 5To/66/2014, z 27. augusta 2015 (č. l. 1124-1128) na podklade odvolania podaného prokurátorom proti vyššie označenému rozsudku Okresného súdu, postupom
1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku, zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/104/2009, z 8. apríla 2014 a
1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/66/2014, z 27. augusta 2015, podala obvinená Ing. I. L. prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodu
1 písm. c/ Trestného poriadku (č. l. 1137-1142). Dovolanie podala preto, že: „Bolo zásadným spôsobom porušené právo obžalovanej na obhajobu a zároveň sa jej ako účastníkovi konania postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom. V písomnom odôvodnení svojho uznesenia Krajský súd v Trnave uvádza, že prokurátor svoje odvolanie písomne odôvodnil svojím podaním doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 9. júla 2014 a dôvody v ňom uvedené považoval Krajský súd v Trnave za relevantné pre svoje rozhodnutie vo veci samej a s týmito sa stotožnil. S dôvodmi odvolania prokurátora však ani Krajský súd v Trnave ani Okresný súd Trnava ako súd prvého stupňa obžalovanú ani jej obhajcu neoboznámil a písomné odôvodnenie odvolania im vôbec nezaslali na vyjadrenie. Vzhľadom na neverejné zasadnutie Krajského súdu v Trnave ako súdu odvolacieho v danej trestnej veci o odvolaní prokurátora tak obžalovaná ani jej obhajcovia nemali možnosť sa s dôvodmi odvolania prokurátora oboznámiť a k týmto sa vyjadriť. Napriek týmto skutočnostiam a absencii vyjadrenia obžalovanej k odvolaniu prokurátora však o odvolaní prokurátora Krajský súd v Trnave rozhodol a
jeho písomných dôvodov aj nakoniec rozhodol, a to týmto dovolaním napadnutým uznesením, sp. zn. 5To/66/2014, z
1 písm. f/ Tr. poriadku. Obvinená k vyjadreniu prokurátora uviedla, že s ním nesúhlasí, pretože uznesenie krajského súdu je právoplatné a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok. Ďalej okrem iného uviedla: „Ustanovenie § 368 ods. 1 Tr. poriadku v prípade prípustnosti dovolania pojednáva o právoplatnom rozhodnutí súdu, nie o právoplatne skončenom súdnom konaní, ako sa mylne domnieva Okresná prokuratúra v Trnave. Trestné konanie ako také síce nie je právoplatne skončené, uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Trnave je však v zmysle § 184 ods. 1 Tr. poriadku právoplatné a vykonateľné, a teda dovolanie je proti nemu prípustné“. Obvinená navrhla aby najvyšší súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/66/2014, z 27. augusta 2015 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Najvyšší súd poznamenáva, že obvinená podala dovolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
2 písm. h/ Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu
písm. a/ až písm. g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bol porušený zákon v zmysle odseku 1 § 368 Trestného poriadku, treba rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej. Dovolaním napadnutým uznesením krajského súdu nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej, pretože trestné stíhanie obvinenej pokračuje ďalej, a preto nemožno považovať medzitímne rozhodnutie krajského súdu o zrušení rozsudku okresného súdu a vrátení veci na ďalšie konanie za rozhodnutie, ktoré spadá do okruhu rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje možnosť napadnúť ich dovolaním. Je potrebné súhlasiť s dovolateľkou v tom, že postup krajského súdu nebol správny, čím došlo k porušeniu práva obvinenej na spravodlivý proces. Ani táto skutočnosť však neumožňuje najvyššiemu súdu v tomto štádiu konania napraviť pochybenie krajského súdu v procesnom postupe formou pozitívneho rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku, nakoľko najvyšší súd nemá zákonné kompetencie aplikovať mimoriadny opravný prostriedok na rozhodnutie, ktoré zákonodarca nezaradil do katalógu rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje možnosť podania dovolania. Najvyšší súd by tak prekročil svoju právomoc (síce v prospech obvinenej), ale v rozpore so zákonom, a preto ani takýto postup nie je prípustný. Naviac treba dodať, že hoci procesný postup krajského súdu nebol správny, jeho pochybenie bude s ohľadom na to, že vec nie je vybavená meritórne v ďalšom konaní konvalidované tým, že súdy oboch stupňov sa budú musieť v ďalšom konaní vysporiadať so všetkými argumentmi obvinenej a tieto pri svojich konečných rozhodnutiach dôsledne posúdiť a vyhodnotiť. S ohľadom na uvedené a na nedostatok zákonnej kompetencie najvyššieho súdu na rozhodnutie v súlade s návrhom dovolateľky neostalo najvyššiemu súdu iné, len rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.