ich názoru nedôvodne a z nezákonných dôvodov vzdala z konania a rozhodovania v predmetnej právnej veci. Túto 4 2 Cdo 211/2010 skutočnosť namietala opätovne aj v odvolaní zo dňa 9.3.2009 avšak odvolací súd sa s touto námietkou vôbec nevyporiadal. Ďalej namietala, ţe odvolacím súdom jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom samým, keď uţ v odvolaní zdôraznila, ţe nesúhlasí s tým, aby o odvolaní bolo rozhodnuté bez vytýčenia pojednávania na odvolacom súde, kde chcela predloţiť všetky listinné dôkazy. Aj napriek tejto skutočnosti odvolací súd konal a rozhodol bez vytýčenia pojednávania. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd vôbec nezaoberal ani nevysporiadal s celým rozsahom a dôvodmi odvolania. Predmetný rozsudok odvolacieho súdu trpí aj vadou konania – nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadrili. Najvyšší Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či jej opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom moţno napadnúť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil, ţe vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky niektorého z uvedených rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti 5 2 Cdo 211/2010 dovolania
O.s.p., ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenie vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým premetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o existencii niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačne, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Ţalobkyňa vady konania v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/ nenamietala a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. K odňatiu moţnosti ţalobkyne pred súdom konať malo
jej názoru dôjsť tým, ţe odvolací súd konal a rozhodol bez vytýčenia pojednávania napriek jej nesúhlasu, keď v odvolaní zo dňa 9.3.2009 uviedla, ţe všetky listinné dôkazy predloţí na odvolacom konaní na Krajskom súde v Trnave a zásadne nesúhlasí s tým, aby bolo o odvolaní rozhodnuté bez vytýčenia pojednávania na odvolacom súde.
1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať 6 2 Cdo 211/2010 alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
2 O.s.p. v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyţaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemoţno vysledovať, ţe by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd môţe rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, len ak je rozhodnutie nesprávne výlučne po právnej stránke. Odvolací súd však vţdy môţe nariadiť pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné. Bez pojednávania nemôţe odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak : - zistí, ţe je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať (zopakovať) dôkazy, - ak súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania, - ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Je na úvahe odvolacieho senátu, v ktorých prípadoch ďalej bude povaţovať za potrebné nariadiť pojednávanie. V zákone nie je moţné kauzisticky vypočítať všetky moţné situácie, ktoré môţu v súdnej praxi nastať a práve naopak tým, ţe sa ponechá otázka nariadenia pojednávania na rozhodnutí súdu v porovnaní so striktnou normatívnou úpravou, takáto úprava bude v súlade s materiálnou stránkou právneho štátu. Ako je zrejmé z obsahu spisu, z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací senát nevykonával ani neopakoval dokazovanie, na súde prvého stupňa sa uskutočnilo pojednávanie, a nie je tu ani dôleţitý verejný záujem, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie. Tým, ţe odvolací senát v predmetnej veci nenariadil pojednávanie a vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 28. októbra 2009 o 8.45 hod. neodňal ţalobkyni moţnosť konať pred súdom, tak ako to má na mysli ustanovenie § 237 písm.f/ O.s.p. Odvolací súd konal v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. 7 2 Cdo 211/2010 K odňatiu moţnosti ţalobkyne pred súdom konať malo
jej názoru dôjsť aj tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a odvolací súd sa nevyporiadal dôsledne s dôvodmi dovolania.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
Dovolateľka taktieţ namieta, ţe v predmetnej veci na súde prvého stupňa rozhodoval nezákonný sudca. Vec bola pôvodne pridelená sudkyni Mgr. H., o čom svedčí aj jej číslo 6 C, pod ktorým koná a
názoru dovolateľky nedôvodne a z nezákonných dôvodov sa vzdala 8 2 Cdo 211/2010 konania a rozhodovania predmetnej veci, vo veci rozhodla Mgr. K. V., ktorá je nezákonnou sudkyňou.
dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Námietkou dovolateľky ohľadne zákonného sudcu na súde prvého stupňa v predmetnej veci sa uţ zaoberal odvolací súd vo svojom uznesení z 31. októbra 2006 č.k. 11 Co 251/2006-163, kde uviedol, „je skutočnosťou a z obsahu spisu sa podáva, ţe
Rozvrhu práce Okresného súdu Senica a
pravidiel prideľovania veci elektronickou podateľňou, táto vec po podaní ţaloby na súd prvého stupňa dňa 22.7.2005 bola označená spisovou značkou 6 C 69/2005 a bola pôvodne pridelená na rozhodnutie sudkyni Mgr. E. H.. Pretoţe však táto (zákonná) sudkyňa sa vo veci cítila byť zaujatou pre rodinné a priateľské vzťahy s rodinou ţalobkyne a súhlasila, aby vec bola pridelená inému sudcovi; v súlade s ustanovením § 15 O.s.p., teda zákonným postupom vec bola pridelená opätovne prostredníctvom elektronickej podateľne s vylúčením Mgr. E. H. dňa 9.9.2005 sudkyni Mgr. K. V., ktorá je tak toho času novou zákonnou sudkyňou, ktorá tak mala oprávnenie vo veci konať a rozhodnúť“. Dovolací súd sa stotoţňuje s uvedeným názorom odvolacieho súdu. V tejto súvislosti udáva, ţe neobstojí námietka dovolateľky, ţe námietkou zákonného sudcu sa odvolací súd nezaoberal. Nie je preto opodstatnená námietka ţalobkyne o existencii vady konania, zakladajúcej prípustnosť dovolania
Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní nebola ţalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalovaným (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). 9 2 Cdo 211/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. januára 2011 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.