Najvyšší súd 4SžoKS/121/2006 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Hargaša a sudcov JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Ľuboša Szigetiho v právnej veci navrhovateľky: D. Z., rod. F. – M. I. M., bytom G., ul. K. č. X., M.zastúpená advokátom Dr. B. S., G., ul. S. X., M., proti odporcovi: O. so sídlom v S., Š. X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. j. R 270/2004 - 2 Da z
- novembra 2005, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/2/2006-22 zo
- apríla 2006, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/2/2006-22 zo
- apríla 2006 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie odporcu č. j. R 270/2004 - 2 Da z
- novembra 2005, ktorým rozhodol, že navrhovateľka nespĺňa podmienku uvedenú v § 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov na navrátenie vlastníctva k pozemkom alebo priznanie práva na náhradu za nehnuteľnosti v katastrálnom území S. V. zapísané v PKV 514, 323, 2513, 2514, lebo nie je oprávnenou osobou, nakoľko nie je štátnou občiankou Slovenskej republiky, ale je štátnou 4SžoKS/121/2006 2 občiankou M.. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom č. 503/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, preto ho podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil. Poukázal na to, že navrhovateľka nie je pôvodnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré žiadala vydať a ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území S. V., ale vlastníkmi boli jej právni predchodcovia, ktorí boli občanmi M. a na jej území mali aj trvalý pobyt. Konštatoval, že navrhovateľka ako dedička po pôvodných vlastníkoch nie je oprávnenou osobou v zmysle zákona, pretože nie je štátnou občiankou Slovenskej republiky, ale je štátnou občiankou M.. Krajský súd dospel k záveru, že keďže navrhovateľka nespĺňa zákonné podmienky oprávnenej osoby ustanovené v § 2 zákona č. 503/2003 Z. z., správne odporca jej žiadosti na navrátenie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území S. V. nevyhovel. K námietke navrhovateľky týkajúcej sa skutočností, na základe ktorých boli nehnuteľnosti odňaté resp. nebolo ukončené staršie konanie o odškodnenie, sú podľa názoru krajského súdu pre toto konanie bezpredmetné z dôvodu, že navrhovateľka nespĺňa zákonnú podmienku oprávnenej osoby. O náhrade trov konania krajský súd nerozhodoval, pretože účastníci náhradu trov konania neuplatnili. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, že odporcovi osobne predložila
- decembra 2004 svoju žiadosť o odškodnenie zo dňa
- decembra 2004, ktorou sa domáhala všeobecného odškodnenia. Poukázala na to, že žiadosť adresovala odporcovi na základe informácie, ktorú dostala od Katastrálneho úradu, Správy katastra S.. Mala za to, že z písomnej korešpondencie mal odporca vedieť, že ide o žiadosť o všeobecné odškodnenie, a preto mal konanie zrušiť z dôvodu nekompetentnosti. Navrhovateľka namietala, že odporca rozhodol o jej žiadosti podľa zákona č. 503/2003 Z. z., i keď žiadosť o odškodnenie nepredložila v zmysle tohto zákona. Uviedla, že aj v opravnom prostriedku zdôraznila, že žiada o priznanie jej nároku na odškodnenie. Namietala, že krajský súd v priebehu dokazovania zistil nesprávne skutočný stav veci, hoci mal k dispozícií dôkazný materiál. Vychádzajúc z uvedených skutočností mala za to, že rozhodnutie odporcu mal krajský súd zrušiť a žiadosť o odškodnenie spolu so spisovou dokumentáciou mal postúpiť na ďalšie konanie príslušnému súdu. Konštatovala, že z dôvodu mylného postoja vyššie uvedených inštitúcií bola uvedená do omylu, preto mala za to, že v dôsledku toho, že neuplatnila svoj nárok na všeobecné odškodnenie na súde, nestratila ešte oprávnenosť svojej žiadosti. Navrhovateľka žiadala, aby bolo jej odvolanie prehodnotené a posúdené ako žiadosť o všeobecné odškodnenie, a aby bola vec postúpená na príslušný súd na rozhodnutie o jej nároku na všeobecné odškodnenie. Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 4SžoKS/121/2006 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), na odvolacom pojednávaní nariadenom podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že navrhovateľka podala dňa
- decembra 2004 na O. žiadosť o odškodnenie zo dňa
- decembra 2004, v ktorej prehlásila, že je jedinou dedičkou tam špecifikovaných pozemkov, ktoré podľa jej vedomia prešli do vlastníctva Československého štátu. Uviedla ďalej, že v zmysle nového zákona vyhláseného v SR je jedinou oprávnenou osobou vo veci navrátenia vlastníctva – odškodnenia po pozemkoch. Žiadala, aby predmetné pozemky boli navrátené do jej vlastníctva, a ak to nebude možné, domáhala sa finančného odškodnenia. Odporca preskúmavaným rozhodnutím č. j. R 270/2004 - 2 Da z
- novembra 2005 rozhodol, že navrhovateľka nespĺňa podmienku uvedenú v § 2 zákona č. 503/2003 Z. z. na navrátenie vlastníctva k pozemkom alebo priznanie práva na náhradu za nehnuteľnosti v katastrálnom území S. V. zapísané v PKV 514, 323, 2513, 2514, lebo nie je oprávnenou osobou, nakoľko nie je štátnou občiankou Slovenskej republiky, ale je štátnou občiankou M.. Krajský súd námietky navrhovateľky, ktoré uviedla v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu, považoval za nedôvodné, pričom sa dôsledne držal rozsahu návrhu navrhovateľky, ktorým bolo správne rozhodnutie napadnuté námietkami. Vychádzal pritom predovšetkým z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., podľa ktorého právo na navrátenia vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od
- februára 1948 do
- januára
- Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch taxatívne ustanovených v § 3, zomrela pred uplynutím lehoty v ust. § 5 reštitučného zákona (t. j. do
- decembra 2004), alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v poradí taxatívne ustanovenom v § 2 ods. 2 písm. a/ až e/ (§ 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.). Krajský súd rovnako ako odporca overil, že navrhovateľka predložila listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že v čase uplatnenia nároku bola štátnou občiankou M., a nepredložila žiaden doklad o tom, že bola štátnou občiankou 4SžoKS/121/2006 4 Slovenskej republiky, preto podľa jeho názoru v danom prípade na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľkou nespĺňa jednu zo základných podmienok pre priznanie vlastníctva k pozemkom v zmysle reštitučného zákona. Uvedený právny názor krajského súdu je podľa odvolacieho súdu správny. Správny orgán jednoznačne pri svojom rozhodovaní o uplatnenom reštitučnom nároku vychádzal z dostupných materiálov, pričom listiny získané v konaní boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Navrhovateľka nepreukázala, že je štátnou občiankou Slovenskej republiky, a tak nesplnila zákonnú podmienku ustanovenú v § 2 ods. 1, 2 zákona č. 503/2003 Z. z. Navrhovateľka nespochybnila právne relevantným spôsobom dôkazy vykonané odporcom a v konaní pred odvolacím súdom nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť rozhodnutie správneho orgánu. Námietka navrhovateľky, ktorú vzniesla až v odvolacom konaní, že správny orgán nesprávne jej žiadosť posúdil s ohľadom na skutočnosť, že sa nedomáhala vydania pozemkov prípadne náhrady za ne v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z., ale uplatnila nárok na všeobecné odškodnenie, o ktorom mal rozhodovať súd, nie je dôvodná. Z obsahu jej žiadosti o odškodnenie adresovanej a doručenej odporcovi jednoznačne vyplynulo (ako to bolo uvedené aj vyššie), že uplatnila právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. odporca. Nebol preto dôvod na postúpenie žiadosti navrhovateľky príslušnému súdu, ako sa toho domáhala. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny (§ 219 v spojení s § 250ja ods. 4 vety druhej a § 250l ods. 2 OSP), keď sa stotožnil s právnym posúdením veci a s jeho závermi, ktoré krajský súd náležite odôvodnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej a § 250l ods. 2 OSP tak, že navrhovateľke nepriznal ich náhradu, nakoľko nebola v konaní úspešná, a odporcovi preto, že ich náhradu neuplatnil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. V Bratislave, dňa
- júna 2008 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. 4SžoKS/121/2006 5 predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth