1, 2, § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a čl. 19 a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných, pozostalostných dávkach uvoľnila navrhovateľke starobný dôchodok od 14. augusta 2003 v sume 2.556,- Sk mesačne. V uvedenej sume bola zahrnutá úprava
zákona č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zákona č. 639/2002 Z. z. a zvýšenia dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
43/2004 Z. z. bol navrhovateľke zvýšený starobný dôchodok od
4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z. z. zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok od l. júla 2005 na sumu 2.994,- Sk mesačne.
zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol navrhovateľke zvýšený starobný dôchodok od l. júla 2006 na sumu 3.713,- Sk mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I.. zo dňa 21. februára 2014 bol navrhovateľke
310/2006 Z. z. zvýšený starobný dôchodok od
310/2006 Z. z. zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok od l. júla 2007 na sumu 3.680,- Sk mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-F.. zo dňa 21. februára 2014
zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila odporkyňa navrhovateľke starobný dôchodok od l. júla 2008 na sumu 3.864,- Sk mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - F.. zo dňa 21. februára 2014 po prepočte sumy dôchodku
659/2007 Z. z. starobný dôchodok navrhovateľky v sume 3.864,- Sk mesačne predstavuje 128,30 € mesačne.
zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol starobný dôchodok navrhovateľke od
zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšený odporkyňou na sumu 141,50 € mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - F.. zo dňa 21. februára 2014
zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila odporkyňa starobný dôchodok navrhovateľky od l. januára 2011 na sumu 144, l0 € mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I.. zo dňa 21. februára 2014 zvýšila odporkyňa
februára 2012 starobný dôchodok navrhovateľky na sumu 148,90 € mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-X. zo dňa 21. februára 2014 bol navrhovateľke
R“) č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013, zvýšený starobný dôchodok od
R č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014, zvýšený starobný dôchodok od 1. januára 2014 na sumu 168,90 € mesačne. Proti uvedeným rozhodnutiam odporkyne podala navrhovateľka opravný prostriedok
tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) z dôvodu, že sú vydané v rozpore so základnými princípmi právneho štátu, a to s princípom právnej istoty a všeobecným zákonom retroaktivity, rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavou SR a s medzinárodným Dohovorom č. 128, ako aj zákonom o sociálnom zabezpečení. Krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nebol dôvodný. Bol toho názoru, že odporkyňa pri rozhodovaní o starobnom dôchodku navrhovateľky postupovala v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 9So/139/2012 zo dňa
1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a následne starobný dôchodok sa mal krátiť primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového príspevku. Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. júla 2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
čl. 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach starobné dávky však musia byť poskytované po celú dobu sociálnej udalosti, ktorou vo vzťahu k starobnému dôchodku je dovŕšenie dôchodkového veku.
čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Odvolací súd po preskúmaní spisu krajského súdu zistil, že
potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia zboru Bratislava č. GR ZVJS-12262/33-2006 z
2 zákona č. 328/2002 Z. z. na výsluhový dôchodok a ktorý sa
potvrdenia č. GR ZVJS-12262/33-10 zo dňa
zákona o sociálnom zabezpečení a doby profesionálnej služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok za celé roky
zákona č. 328/2002 Z. z.. Starobný dôchodok v sume 3.152,- Sk sa v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 kráti v pomere medzi dobou zamestnania 3 747 dní a nezhodnotenej doby pre výšku výsluhovej dávky v počte 218 dní, t. j. spolu 3 965 dní, čo na účely výpočtu starobného dôchodku predstavuje 10,8630 rokov a úhrnom doby zamestnania a profesionálnej služby 13 090 dní, čo na účely výpočtu starobného dôchodku predstavuje 35,8631 rokov. Na doby zamestnania získané pred 18. rokom veku sa neprihliada. Takto určená suma starobného dôchodku sa ďalej
zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. upravila o 112,1 % a o sumu 1.270,- Sk upravenú koeficientom 0,3029 (
vyššie popísaného výpočtu) na 384,68 Sk na sumu 2.411,- Sk mesačne a
zákona č. 222/2003 Z. z. 06 %, teda o 145,- Sk mesačne, na sumu 2.556,- Sk mesačne.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. sa starobný dôchodok zvyšuje od 1. februára 2004 o 4 % mesačnej sumy dôchodku, t. j. o 103,- Sk, na sumu 2.659,- Sk mesačne.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z. sa starobný dôchodok zvyšuje od 1. decembra 2004 o 3,4 % mesačnej sumy (percentuálna sadzba zvýšenia bola určená opatrením MPSVaR SR č. 466/2004 Z. z.), t. j. o 91,- Sk mesačne, na sumu 2.750,- Sk mesačne.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 449/2008 Z. z. sa starobný dôchodok od 1. júla 2005 zvyšuje o 8,85 % mesačnej sumy, t. j. o 244,- Sk, na 2.994,- Sk.
2 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 229/2006 Z. z., t. j. o 5,95 %, čo je o 179,- Sk mesačne, na 3.173,- Sk mesačne.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa starobný dôchodok od 1. júla 2007 zvyšuje o 6,25 % mesačnej sumy (percentuálna sadzba zvýšenia bola určená opatrením MPSVaR SR č. 197/2007 Z. z.), t. j. o 217,- Sk mesačne, na 3.680,- Sk mesačne.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa starobný dôchodok od 1. júla 2008 zvyšuje o 5 % mesačnej sumy (percentuálna sadzba zvýšenia bola určená opatrením MPSVaR SR č. 136/2008 Z. z.), t. j. o 184,- Sk mesačne, na 3.864,- Sk mesačne. Po prepočte sumy dôchodku
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 65912007 Z. z. starobný dôchodok v sume 3.864,- Sk mesačne predstavuje 128,30 € mesačne.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa starobný dôchodok od 1. januára 2009 zvyšuje o 6,95 % mesačnej sumy (percentuálna sadzba zvýšenia bola určená opatrením MPSVaR SR č. 450/2008 Z. z.), t. j. o 9,00 € mesačne, na 137,30 € mesačne.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa starobný dôchodok od 1. januára 2010 zvyšuje o 3,5 % mesačnej sumy (percentuálna sadzba zvýšenia bola určená opatrením MPSVaR SR č. 413/2009 Z. z.), t. j. o 4,20 € mesačne, na 141,50 € mesačne.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa starobný dôchodok od 1. januára 2011 zvyšuje o 1,8 % mesačnej sumy (percentuálna sadzba zvýšenia bola určená opatrením MPSVaR SR č. 404/2010 Z. z.), t. j. o 2,60 € mesačne, na 144,10 € mesačne.
461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa starobný dôchodok od 1. januára 2012 zvyšuje o 3,3 % mesačnej sumy (percentuálna sadzba zvýšenia bola určená opatrením MPSVaR SR č. 344/2011 Z. z.), t. j. o 4,80 € mesačne, na 148,90 € mesačne.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013, bol starobný dôchodok od 1. januára 2013 zvýšený na 160,10 € mesačne. Pevná suma zvýšenia dôchodku v roku 2013 bola ustanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z..
a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z. sa starobný dôchodok v roku 2013 zvyšuje o 11,20 € mesačne.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014, bol starobný dôchodok od 1. januára 2014 zvýšený na sumu 168,90 € mesačne. Pevná suma zvýšenia dôchodku v roku 2014 bola ustanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z..
a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2013 Z. z. sa starobný dôchodok v roku 2014 zvyšuje o 8,80 € mesačne. Pokiaľ ide o tento, vyššie opísaný postup odporkyne, odvolací súd sa priklonil k záverom krajského súdu o tom, že odporkyňa preskúmavanými rozhodnutiami plne rešpektovala právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedený v rozsudku sp. zn. 9So/139/2012 z 30.10.2013 ako aj závery tohto súdu, ku ktorým dospel v rozsudku pod sp. zn. 9So/132/2009 z 28.04.2010, kedy taktiež rozhodoval o nároku navrhovateľky. Odporkyňa v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/132/2009 z 28.04.2010 priznala navrhovateľke starobný dôchodok od 14.08.2003, t. j. od kedy jej bol pôvodný dôchodok odňatý. Odporkyňa správne pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky, ktorá je zároveň poberateľkou výsluhového príspevku
zákona č. 78/1998 Z. z. a ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok
zákona č. 328/2002 Z. z., najprv vypočítala teoretickú výšku dôchodku, ktorá by jej patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získala vo všeobecnom systéme a následne postupovala v súlade s článkom 33 Dohovoru č.
1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. (25 rokov), teda ho krátila za 25 rokov a zvyšných 218 dní zhodnotila pre výšku starobného dôchodku, takýto postup aj odvolací súd považoval za správny. Navrhovateľka nemôže spravodlivo požadovať, aby jej bola vyplácaná suma starobného dôchodku, priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mala v osobitnom systéme hodnotené pre nárok a výšku výsluhového príspevku. Postup odporkyne potom nemožno považovať za diskriminujúci a v rozpore s čl. 12 Ústavy SR. Nie je ani v rozpore s čl. 39 Ústavy SR, v zmysle ktorého majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Z uvedených dôvodov taký postup považuje odvolací súd za zákonný a súladný so súčasnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky vo veciach dôchodkového zabezpečenia. K námietkam navrhovateľky ohľadom jej pochybností o nestrannosti sudcov Krajského súdu v Žiline a sudcov Najvyššieho súdu, ktorí rozhodovali o nárokoch navrhovateľky odvolací súd udáva, že tieto neboli dôvodné.
ust. § 14 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. „sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.“ Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že nestranným je sudca, u ktorého nie sú pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom a súčasne sa nepodieľal na rozhodovaní vo veci v niektorom inštančnom stupni. Rozhodovaním sa rozumie účasť na hlasovaní alebo inom spôsobe účasti na prijímaní rozhodnutia vo veci samej (samosudca), ako aj na rozhodnutiach, ktoré pripravujú skutkový a právny základ na rozhodnutie vo veci samej. Základom na záver o nevyhnutnosti vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je pochybnosť o jeho nezaujatosti z týchto dôvodov. Preto pokiaľ navrhovateľka odôvodnila pochybnosti o nezaujatosti sudcov len tým, že jej návrhu v opravnom prostriedku, resp. v odvolaní nebolo vyhovené, resp. že jej bolo vyhovené len čiastočne, odvolací súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú. V súvislosti s vyššie uvedeným ako aj s námietkou navrhovateľky, že jediné spravodlivé a zákonné rozhodnutie bude také, ktorým jej bude priznaný dôchodok vo výške 8433 Sk odvolací súd považoval za potrebné poukázať na to, že obsahom základného práva
čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, I. ÚS 3/97, III.ÚS 470/2010). Ústavný súd SR tiež judikoval, že reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predpokladá účastník konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať
nich (III. ÚS 369/2010-12). To platí aj v prípade navrhovateľkou predkladaným návrhom o výške starobného dôchodku, o ktorý sa domáha bez toho aby bližšie konkretizovala, z akých dôvodov má byť suma jej starobného dôchodku vyššia. K námietke navrhovateľka o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku krajským súdom odvolací súd poukazuje na judikatúru ústavného súdu ako aj rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky,
ktorej z ústavy ani Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). Aj Európsky súd pre ľudské práva, napr. v rozsudku z 21.01.1999 vo veci Garcia Ruiz v. Španielsko konštatoval, že
štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom.
názoru odvolacieho súdu, z obsahu spisového materiálu, ktorého obsahom je aj opravný prostriedok navrhovateľky, je nesporne zrejmé, že táto v celom texte poukazuje len na rozhodnutia odporkyne, krajského súdu ako aj najvyššieho súdu, ktorými bolo prv rozhodnuté o nárokoch navrhovateľky. Neuviedla však žiadne dôvody, týkajúce sa rozhodnutí odporkyne, ktoré sú predmetom tohto konania. Preto pokiaľ sa krajský súd pri svojom rozhodovaní obmedzil na preskúmanie a skonštatovanie, že sa odporkyňa riadila právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadreným v rozsudku pod sp. zn. 9So/139/2012 z 30.10.2013, ktorým tento navrhovateľke vyhovel, takémuto postupu nemožno nič vytknúť. S právnym posúdením obsiahnutým v rozsudku najvyššieho súdu z 30.10.2013, ktorým sa riadila odporkyňa pri vydaní preskúmavaných rozhodnutí sa stotožnil aj odvolací súd, nakoľko uvedený postup je v súlade so súčasnou praxou súdov v oblasti dôchodkového zabezpečenia a plne rešpektuje čl. 39 Ústavy SR, v zmysle ktorého majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. V súvislosti s námietkou navrhovateľky vytýkajúcej, že v predchádzajúcich konaniach nebol zrušený okrem pôvodného rozhodnutia odporkyne z 18.5.2004 aj rozhodnutie zo 17.5.2003 a že dôvodom predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutí najvyššieho súdu nikdy nebol rozpor s hlavnými princípmi právneho štátu a teda následné rozhodnutia odporkyne ako aj krajského súdu nie sú v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2So 12/2005, odvolací súd pripomína, že nemožno považovať za porušenie práva navrhovateľky skutočnosť, ak súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutia
jej predstáv. V zmysle obsahu rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 OSP)“. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že krajský súd dôvodne považoval preskúmavané rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom a dôvodne odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako vecne správny
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá nebola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.