Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/1376/2015 Identifikačné číslo spisu: 1214213871 Dátum vydania rozhodnutia: 20.07.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Ladislav Górász Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1214213871.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu BL SLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom v Nitre, Mostná 72, IČO: 31 396 054, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK Gavorová a partner s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lombardiniho 22B, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Edita Gavorová, proti žalovaným 1/ M., bývajúcemu v N., zastúpenému JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Kutlíkova 17 a 2/ M. bývajúcej v N., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorá právne vec je vedená na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11 C 109/2014, dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- októbra 2014 sp. zn. 9 Co 646/2014, 9 Co 693/2014, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie
- Krajský súd v Bratislave uznesením z
- októbra 2014 sp. zn. 9 Co 646/2014, 9 Co 693/2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava II z
- júna 2014 č. k. 11 C 109/2014-102 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bolo žalovanému 1/ zakázané nakladať s nehnuteľnosťami uvedenými v rozhodnutí.
- Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaných treba odmietnuť; dovolanie žalovaného 1/ z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.) a dovolanie žalovanej 2/ z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou (§ 447 písm. b/ C.s.p.).
- Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C.s.p. stručne uvádza, že dovolanie žalovaného 1/, keďže smeruje proti uzneseniu o predbežnom opatrení, proti akému uzneseniu Občiansky súdny poriadok, zákon č. 99/1963 Zb. účinný do
- júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“) dovolanie nepripúšťal (§ 239 ods. 3), bolo by prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo malo niektorú z vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ uvedeného poriadku. Takú vadu konania ale odvolací súd nezistil.
- Dovolací súd považuje za bezdôvodnú dovolaciu námietku žalovaného 1/ o nedostatku právomoci súdu (§ 237 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa druhej hlavy druhej časti O.s.p. (teraz konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa prvého dielu tretej hlavy tretej časti C.s.p.) nepochybne patrilo a patrí do právomoci súdu. Ustanovenie § 8 O.s.p., na ktoré žalovaný 1/ poukazuje, upravovalo tzv. delenú právomoc medzi súdom a iným orgánom (najčastejšie správnym orgánom), o ktoré delenie právomoci ide vtedy, ak konaniu na súde obligatórne predchádza prejednanie veci na inom orgáne, a až potom, čo vec nie je na tomto orgáne s konečnou platnosťou vyriešená, môže o nej konať a rozhodovať civilný súd. O takú procesnú situáciu v preskúmavanej veci ale nejde.
- Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdí, že nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia mu odvolací súd odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., dovolací súd pripomína, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
- decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/
- Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu napr. sp. zn. I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 208/2012, III. ÚS 551/2012, IV. ÚS 90/2013, IV. ÚS 196/2014, I. ÚS 287/2014, I. ÚS 606/2014, I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/
- Podľa dovolacieho súdu žalovanému 1/ sa neodňala možnosť konať pred súdom ani tým, že mu nebolo doručené vyjadrenie druhej strany sporu k jeho odvolaniu proti uzneseniu súdu prvého stupňa.
- Predbežné opatrenie bolo jedným zo zabezpečovacích inštitútov občianskeho súdneho konania, ktorého zabezpečovacia funkcia mala za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli nastať pred začatím konania alebo v jeho priebehu. Dočasnosť tohto opatrenia ako jeho základný znak znamenala, že nešlo o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi. Nariadením predbežného opatrenia nezískaval jeden z účastníkov práva, o ktorých sa malo rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravoval určitý okruh vzťahov. Vzhľadom na to, že určitý stav sa nastoľoval len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu, ktorá sa poskytuje až rozhodnutím súdu o veci samej, vyznačovali sa aj procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým (prípadne) dochádzalo pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania, ktorá spravidla nemala za následok (až) odňatie možnosti pred súdom konať. Túto skutočnosť má pri rozhodovaní o sťažnostiach proti rozhodnutiam všeobecných súdov o predbežných opatreniach na zreteli aj Ústavný súd Slovenskej republiky (viď napríklad IV. ÚS 560/2012 a II. ÚS 426/2013). Aj rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení, resp. rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z
- januára 2000, č. 39754/98).
- Pokiaľ je v dovolaní namietané, že napadnuté uznesenie (a spolu s ním aj uznesenie súdu prvej inštancie) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že samo nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladalo (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nešlo totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
- Uznesením Okresného súdu Bratislava II z
- júna 2014 č. k. 11 C 109/2014-102 o nariadení predbežného opatrenia, potvrdeným dovolaním žalovanej 2/ napadnutým uznesením Krajského súdu v Bratislave z
- októbra 2014 sp. zn. 9 Co 646/2014, 9 Co 693/2014, nebola žalovanej 2/ uložená žiadna povinnosť.
- Právo podať dovolanie neprislúcha tej strane procesu, v neprospech ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo a ktorá týmto rozhodnutím nebola dotknutá vo svojich právach (R 50/1999).
- Vzhľadom na to, že prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva z ustanovení § 239 O.s.p. a vady konania podľa § 237 ods. 1 O.s.p v dovolacom konaní nevyšli najavo, dovolací súd odmietol dovolanie žalovaných 1/ a 2/ ako procesne neprípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.), resp. ako podané neoprávnenou osobou (§ 447 písm. b/ C.s.p.) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.